No edit permissions for Slovenčina

Prvá časť

Cesta sebarealizácie

Fyzika a vlastné ja

V októbri 1973 navštívil Šrílu Prabhupádu v záhrade losangelského centra hnutia Haré Krišna docent Dr. Gregory Benford, fyzik z Kalifornskej Univerzity v Irvine. Počas pútavej diskusie o možnosti vedeckého pochopenia duše Šríla Prabhupáda vyhlásil: „Netvrdíme, že vedecké poznanie je zbytočné. Mechanika, elektronika – to je takisto poznanie. Avšak podstatné je ātma-jñāna – poznanie seba samého, poznanie duše.“

Šríla Prabhupáda: Aké je súčasné vedecké poznanie o duši?

Dr. Benford: Nemáme prakticky žiadne vedecké poznanie o duši.

Šríla Prabhupáda: Preto ste v skutočnosti nepokročili vo vedeckom poznaní.

Dr. Benford: Vedecké poznanie je iný druh poznania.

Šríla Prabhupáda: Možno. Existuje veľa oblastí poznania: medicínske štúdium tela, psychologické štúdium mysle, a nakoniec duchovné, transcendentálne poznanie. Telo a myseľ sú jednoducho obaly duše, podobne ako toto tričko a košeľa pokrývajú vaše telo. Myslíte si, že ide o pokrok v poznaní, ak sa staráte o tričko a kabát a zanedbávate osobu, ktorá je pod nimi?

Dr. Benford: Nemyslím si, že existuje oblasť poznania, ktorá by bola zbytočná.

Šríla Prabhupáda: Ale my nehovoríme, že vedecké poznanie je zbytočné. Mechanika, elektronika – to je takisto poznanie. Rôzne oblasti poznania sa však líšia v dôležitosti. Ak chce napríklad niekto vedieť dobre variť, aj to je veda. Existuje mnoho rôznych oblastí poznania, no najdôležitejšie je ātma-jñāna – poznanie seba samého, poznanie duše.

Dr. Benford: Jediný druh overiteľného poznania – overiteľného v tom zmysle, že sa na ňom vedia všetci zhodnúť – je ten, ktorý je možné dokázať logicky alebo experimentálne.

Šríla Prabhupáda: Vedu o vlastnom ja si môžeme overiť logicky.

Dr. Benford: Ako?

Šríla Prabhupáda: Vezmite si napríklad vaše telo. Kedysi ste mali telo dieťaťa, no teraz ho už ho nemáte; máte iné telo. Každý však chápe, že ste kedysi mali detské telo. Vaše telo sa zmenilo, no vy ste zostali ten istý.

Dr. Benford: Nie som si istý, či ide o to isté „ja“.

Šríla Prabhupáda: Áno, ste to isté „ja“. Keď dieťa vyrastie, jeho rodičia zvyknú hovoriť: „Ó, len sa pozri, ako náš syn vyrástol!“ Ide o tú istú osobu; hovoria to jeho rodičia, jeho priatelia, rodina – každý to hovorí. To je dôkaz. Musíte to jednoducho prijať, pretože existuje toľko dôkazov… Vaša matka poprie, že by ste boli inou osobou, dokonca aj keď máte iné telo.

Dr. Benford: Ale možno nie som tým, kým som bol kedysi.

Šríla Prabhupáda: Správne. „Tým, kým som bol kedysi“ napríklad znamená, že malé dieťa môže hovoriť nezmysly, no keď vyrastie, nebude viac rozprávať hlúposti. Aj keď ide o tú istú osobu, súčasne s telesnými zmenami sa vyvinulo odlišné vedomie. Avšak duša, osoba, je tá istá. Koná podľa toho, aké má telo – závisle od okolností. To je všetko. Napríklad taký pes je tiež duša, no keďže má psie telo, žije a správa sa ako pes. Podobne keď má duša telo dieťaťa, koná ako dieťa. Keď má iné telo, tá istá duša koná ako muž. Jej činnosti závisia od okolností, no ona zostáva tá istá. Vy ste napríklad momentálne vedec. Ako dieťa ste neboli vedcom, takže vaše vtedajšie činnosti sa líšili od terajších. Konanie sa môže meniť podľa okolností, no osoba je tá istá.

Záver je preto tathā dehāntara-prāptir dhīras tatra na muhyati: „Keď toto telo zomrie, duša ho opustí a prijme iné telo.“ (Bhagavad-gítá 2.13) Tathā dehāntara. Dehāntara znamená v sanskrite „iné telo“. To je naše poznanie z Bhagavad-gíty, sanskritského textu. Keď duša vstúpi do ženského lona, sformuje sa malé telo. Emulgovaním výlučkov sa, vďaka prítomnosti duše, telo postupne vyvinie do veľkosti hrášku. Postupne sa vytvorí deväť otvorov – oči, uši, ústa, nosné dierky, genitálie a konečník. Týmto spôsobom sa vývin tela zavŕši za sedem mesiacov. Potom prichádza vedomie.

Dr. Benford: V siedmom mesiaci?

Šríla Prabhupáda: Áno. Dieťa chce ísť von. Cíti sa nepohodlne; preto sa modlí k Bohu, aby ho milostivo vyslobodil zo zajatia. Sľubuje, že keď sa dostane von, stane sa oddaným Boha. Po deviatich mesiacoch vyjde z lona. Ak však jeho rodičia nie sú oddaní, pôsobením okolností zabudne na Boha. Ale ak otec a matka oddane slúžia Bohu, dieťa pokračuje vo vedomí Boha. Je preto veľké šťastie, keď sa človek narodí v rodine vaišnavov, ktorí sú si vedomí Boha. Toto vedomie Boha je skutočné vedecké poznanie.

Dr. Benford: Je pravda, že všetci takíto rodičia majú po duchovnej stránke vyspelejšie deti než tí ostatní?

Šríla Prabhupáda: Vo všeobecnosti áno. Také deti dostávajú duchovné vedenie od otca a matky. Môj otec bol našťastie veľký oddaný, a tak som bol v takomto duchu vychovávaný už odmalička. Mal som v sebe iskru vedomia Krišnu a môj otec ju rozpoznal. Neskôr som prijal duchovného učiteľa. Takto som postúpil až na úroveň sannyāsa (život v odriekaní). Som veľmi zaviazaný otcovi za to, že sa o mňa staral spôsobom, ktorý mi umožnil stať sa plne si vedomým Krišnu. Otca zvyklo navštevovať mnoho svätých osôb a zakaždým im hovorieval: „Požehnajte láskavo môjmu synovi, aby sa mohol stať služobníkom Rádhárání (večná družka Pána Krišnu).“ Bola to jeho jediná túžba. Učil ma, ako hrať na mridangu, aj keď tým moja matka nebola vždy nadšená. Vravievala: „Prečo ho učíš hrať na mridangu?“ No môj otec odvetil: „Nie, nie, musí trochu vedieť hrať na mridangu.“ Môj otec ma mal veľmi rád. Preto ak na základe minulých zbožných činností človek získa dobrého otca a matku, má veľkú šancu, že urobí pokrok vo vedomí Krišnu.

Dr. Benford: Čo čaká ďalej vás a vašich študentov?

Šríla Prabhupáda: Ideme späť ku Krišnovi. Máme všetko – Krišnovo meno, Krišnovu adresu, Krišnovu podobu, Krišnove činnosti. Vieme všetko a ideme tam. Krišna to sľubuje v Bhagavad-gíte (4.9):

janma karma ca me divyam
evaṁ yo vetti tattvataḥ
tyaktvā dehaṁ punar janma
naiti mām eti so ’rjuna

„Ten, kto ma pozná takého, aký som, vedecky,“ hovorí Krišna, „je spôsobilý vstúpiť do Božieho kráľovstva. Po tom, čo opustí telo, sa viac nenarodí v hmotnom svete, ale dosiahne Moje večné sídlo.“

Dr. Benford: Ako viete, že sa ľudia vracajú v iných podobách?

Šríla Prabhupáda: Môžeme vidieť, že existuje mnoho foriem života. Odkiaľ pochádzajú tieto rozmanité formy – pes, mačka, strom, plazy, hmyz, ryby? Aké vysvetlenie máte pre všetky tieto životné formy? Nemáte žiadne.

Dr. Benford: Evolúcia.

Šríla Prabhupáda: Nie tak celkom. Rôzne druhy už existujú. Ryba, tiger, človek – to všetko už existuje. Tak ako rozličné typy bytov tu, v Los Angeles. Môžete bývať v jednom z nich podľa vašich finančných možností, no súčasne existuje veľa ďalších typov bytov. Podobne živá bytosť dostane na základe karmy príležitosť obývať jednu z týchto telesných foriem. A je tu tiež evolúcia – duchovná evolúcia. Z tela ryby sa duša povýši do tela rastliny. Z tela rastliny do tela hmyzu. Ďalším stupňom je vtáčia forma, po nej nasleduje zvieracia a nakoniec môže dospieť duša do ľudskej formy života. A z tela človeka, ak je spôsobilá, môže postúpiť vyššie. V opačnom prípade musí opäť vstúpiť do evolučného cyklu. Ľudská forma života je preto dôležitým momentom v evolučnom rozvoji živej bytosti.

V Bhagavad-gíte (9.25) Krišna hovorí:

yānti deva-vratā devān
pitṝn yānti pitṛ-vratāḥ
bhūtāni yānti bhūtejyā
yānti mad-yājino ’pi mām

Inými slovami, môžete ísť tam, kam chcete. Existujú rôzne loky alebo planetárne systémy a vy sa môžete narodiť na vyšších planetárnych systémoch polobohov, alebo môžete odísť na planéty Pitov, predkov. Môžete sa narodiť tu, na pozemskom planetárnom systéme, Bhúloke, alebo môžete odísť na planétu Boha, Krišnaloku. Metóda, pomocou ktorej sa môžete v okamihu smrti premiestniť na ľubovoľnú planétu, sa nazýva joga. Existuje telesný jogový proces, filozofický jogový proces a jogový proces oddanosti. Oddaní môžu odísť priamo na Krišnovu planétu.

Dr. Benford: Určite si uvedomujete, že existuje nemálo ľudí, na Západe i na Východe, podľa ktorých existuje rozumný dôvod byť agnostický v teologických otázkach. Viac alebo menej cítia, že keby Boh chcel, aby sme o Ňom vedeli viac, zariadil by veci podľa toho.

Šríla Prabhupáda: Takže neveríte v Boha?

Dr. Benford: Nehovorím, že neverím v Boha. Iba si nevytváram názor, kým nemám dôkaz.

Šríla Prabhupáda: Myslíte si, že existuje Boh alebo nie?

Dr. Benford: Pripúšťam, že by mohol existovať, no ide o neoverenú domnienku.

Šríla Prabhupáda: Ale občas si myslíte, že by mohol existovať Boh. Mám pravdu?

Dr. Benford: Áno.

Šríla Prabhupáda: Takže máte pochybnosti, podozrenie – nie ste si istý – no prikláňate sa skôr k názoru, že existuje Boh. Správne? Keďže máte nedokonalé poznanie, pochybujete, to je všetko. Ale inak vám myšlienka Boha nie je cudzia. No nakoľko ste mužom vedy, neprijímate nič, čo nedokážete overiť vedecky. To je váš postoj. Ale inak veríte v Boha.

Dr. Benford: Niekedy.

Šríla Prabhupáda: Áno. Niekedy alebo stále – na tom veľmi nezáleží. V tomto postavení sme všetci. Kým sme v ľudskom tele, máme driemajúce vedomie Boha. Jednoducho ho musíme rozvinúť správnym tréningom. Rovnako ako pri hocičom inom. Vy ste sa napríklad stali vedcom vďaka náležitému tréningu a vzdelávaniu. Podobne, driemajúce vedomie Boha alebo Krišnu je v každom z nás. Aby sa rozvinulo, je potrebné správne vzdelávanie. Na univerzitách však chýba. To je nedostatok moderného vzdelávania. Aj keď máme prirodzený sklon byť si vedomí Krišnu, autority nám neponúkajú žiadne poznanie o Bohu. Preto sa z ľudí stávajú ateisti a cítia sa bezradní v snahe okúsiť skutočnú radosť a uspokojenie v živote.

V San Diegu sa onedlho koná stretnutie duchovných, na ktorom sa bude diskutovať o tom, prečo v súčasnosti ľudia strácajú záujem o náboženstvo a nenavštevujú už kostoly. Dôvod je však prostý: vaša vláda nevie, že život, obzvlášť ľudský, je určený na pochopenie Boha, a tak ochotne podporuje všetky oblasti poznania okrem tej hlavnej, ktorou je vedomie Boha.

Dr. Benford: Príčinou je odluka cirkvi od štátu.

Šríla Prabhupáda: Príčin môže byť viacero, no tou hlavnou je Kali-juga, vek hádok a pokrytectva. Ľudia nie sú veľmi inteligentní; preto sa snažia nevšímať si túto oblasť poznania, najdôležitejšiu zo všetkých. Namiesto toho sa venujú tým oblastiam poznania, ktorými sa naplno zamestnávajú aj zvieratá. Váš pokrok zahŕňa štyri veci – jedenie, spanie, párenie sa a obranu. Vymysleli ste toľko smrtonosných zbraní a politici ich využívajú na obranu. Vynašli ste toľko chemických látok, ktoré dokážu zabrániť tehotenstvu, a ľudia ich zneužívajú na neobmedzený sex.

Dr. Benford: Čo si myslíte o cestách na Mesiac?

Šríla Prabhupáda: To je takisto spanie. Minuli ste toľko peňazí, len aby ste sa tam dostali a spali, to je všetko. Čo iné by ste tam mohli robiť?

Dr. Benford: Môžete tam ísť a poznávať.

Šríla Prabhupáda: Môžete tam ísť a spať, to je všetko. Spánok. Míňate miliardy a žiadny osoh z toho.

Dr. Benford: Má to oveľa väčšiu hodnotu.

Šríla Prabhupáda: Nie, nemá, pretože za tým všetkým sú tie isté štyri princípy – jedenie, spanie, párenie sa a obrana. Ak nemáte poznanie o tom, čo je mimo tohto tela, nemôžete prekročiť telesnú úroveň. Môžete mať úžasné, oslňujúce poznanie o tomto tele, no rozsah vašich činností je vymedzený týmito štyrmi princípmi – jedením, spaním, párením sa a obranou. Toto poznanie je bežne dostupné aj medzi nižšími zvieratami. Aj tie vedia ako jesť, spať, mať pohlavný styk a brániť sa.

Dr. Benford: No nevedia nič o jadrovej fyzike!

Šríla Prabhupáda: To ešte neznamená, že ste lepší ako zvieratá. Sú to tie isté veci – ale naleštené. Vymenili ste volský záprah za auto, to je všetko – premeny v rámci hmotného poznania.

Dr. Benford: Máme poznanie o štruktúre fyzikálneho sveta.

Šríla Prabhupáda: To je iba plytvanie energiou, lebo v praxi sa nedokážete povzniesť nad telesný rámec jedenia, spania, sexu a obraňovania. Pes sa vyspí na holej zemi a vy si usteliete v exkluzívnom apartmáne, no keď zaspíte, váš a psí pôžitok sa nelíšia. Môžete mať všemožné elektrické prístroje a iné hmotné výdobytky, no keď spíte, na všetko zabudnete. Preto je vaša starosť o prepychové lôžko jednoducho strata času.

Dr. Benford: Zdá sa, že kladiete dôraz na to, aký úžitok poznanie prináša. A čo povedzme číra radosť z objavovania prírodných zákonov? Napríklad teraz si myslíme, že rozumieme veciam, ako je táto (ukazuje na trávu). Z experimentov, teórie a analýz vieme – myslíme si, že vieme – že pozostáva z častíc, ktoré nedokážeme vidieť a môžeme experimentálne analyzovať jej vlastnosti. Vieme, že sa skladá z molekúl. Rozumieme niektorým silám, ktoré ju držia pokope, a je to prvý raz, čo tomu rozumieme. Doteraz sme to nevedeli.

Šríla Prabhupáda: Ale na čo je to dobré? Aj keby ste poznali každú časticu tejto trávy, aký by z toho plynul osoh? Tráva rastie. Bude rásť s vaším poznaním, aj bez neho. Či ju poznáte, alebo nie, nič sa tým nemení. Môžete analyticky skúmať, čo len chcete. Hocijaký nezmysel môžete študovať hodiny a hodiny a spísať o ňom mnohodielne zväzky kníh. Ale aký z toho bude úžitok?

Dr. Benford: Vidím svet ako súhrn jednotlivých častí.

Šríla Prabhupáda: Vezmite si napríklad takú trávu. Môžem o nej spísať aj celé zväzky kníh – kedy vyrástla, kedy potom zvädla, z akých je vlákien, z akých molekúl… Toľkými spôsobmi môžem opísať toto bezvýznamné steblo trávy. Ale na čo je to dobré?

Dr. Benford: Ak to nemá žiadny význam, prečo ju potom Boh stvoril? Nezaslúži si, aby sme ju študovali?

Šríla Prabhupáda: To, na čo sa snažíme poukázať, je, že radšej študujete bezvýznamnú trávu než Boha, ktorý všetko stvoril. Ak pochopíte Jeho, automaticky porozumiete aj tráve. No vy chcete oddeliť trávu od Boha a študovať ju nezávisle. Takto o nej môžete písať a písať, no prečo zbytočne plytvať inteligenciou? Konár stromu je príťažlivý iba dovtedy, kým je spojený s kmeňom, no len čo ho odpílite, vyschne. Akú má cenu študovať suché konáre? Ide iba o plytvanie inteligenciou.

Dr. Benford: Prečo by malo ísť o plytvanie?

Šríla Prabhupáda: Celkom iste ide o plytvanie, pretože výsledok nie je užitočný.

Dr. Benford: Dobre, čo je teda „užitočné“?

Šríla Prabhupáda: Užitočné je poznať sám seba – vedieť, kto sme.

Dr. Benford: Ale prečo je poznanie vlastného ja lepšie ako poznanie rastliny?

Šríla Prabhupáda: Ak pochopíte, kto ste, pochopíte tiež ostatné veci. To sa nazýva ātma-tattva, ātma-jñāna, poznanie vlastného ja. To je dôležité. Ja som duša a pretĺkam sa toľkými formami života. Aké je však moje postavenie? Neželám si zomrieť, pretože mám strach z výmeny tiel. Preto sa bojím smrti. To by mal byť náš hlavný problém. Nechcem byť nešťastný, ale nešťastie prichádza. Nechcem zomrieť, no smrť prichádza. Nechcem ochorieť, no choroba prichádza. Nechcem zostarnúť, no staroba beztak prichádza. Prečo musím znášať všetky tieto veci? Kto si ich vynucuje? Neviem, avšak toto sú skutočné problémy. Neželám si extrémne horúčavy, no ony existujú. Prečo? Kto si vynucuje tieto veci? Prečo ich musím zakúšať? Nemám rád horúčavy; čo som komu urobil? To sú skutočné otázky. Nie štúdium trávy a písanie nekonečných kníh. To je iba plytvanie energiou. Študujte sami seba.

Životná sila

Na tlačovej konferencii v Los Angeles v decembri 1968 vyzýva Šríla Prabhupáda intelektuálnych vodcov sveta, aby prehodnotili definíciu pôvodu života. „Za týmto telom môžete nájsť dušu, ktorej prítomnosť je možné vnímať prostredníctvom vedomia. Podobne za vesmírnym telom hmotného stvorenia môže človek vnímať prítomnosť Najvyššieho Pána, Absolútnej Pravdy vďaka prítomnosti… Nadvedomia.“

Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu je hnutie, ktorého cieľom je duchovná premena ľudstva prostredníctvom jednoduchého procesu – spievania svätých mien Boha. Ľudský život je určený na ukončenie utrpenia hmotnej existencie. Dnešná spoločnosť sa však snaží ukončiť toto utrpenie hmotným pokrokom. Všetkým je ale zrejmé, že napriek rozsiahlemu hmotnému pokroku panuje v ľudskej spoločnosti napätie.

Je to preto, že ľudská bytosť je vo svojej podstate dušou. Práve vďaka duši sa môže vyvinúť hmotné telo. Aj keď materialistickí vedci môžu poprieť, že životná sila má duchovný základ, neexistuje lepšie pochopenie životnej sily ako to, že je prejavom prítomnosti duše v tele.

Telo sa mení od jednej podoby k druhej, no duša existuje večne, bezo zmien. Túto skutočnosť môžeme vidieť dokonca na našom vlastnom živote. Od samého vzniku v lone matky sa naše telo každú sekundu a minútu menilo od jednej formy k druhej. Tento proces sa všeobecne označuje ako „rast“, v skutočnosti však ide o premeny tela.

Na tejto planéte sa striedajú deň s nocou a ročné obdobia. Primitívnejšia myseľ pripisuje tento jav zmenám odohrávajúcim sa na Slnku. V zime si napríklad primitívne kmene myslia, že intenzita slnečného žiarenia slabne, a v noci sa môžu domnievať, že slnko umrelo. Vďaka vyspelejšiemu poznaniu vieme, že slnko sa takýmto spôsobom vôbec nemení. Sezónne a diurnálne zmeny pripisujeme zmenám vo vzájomnej polohe Zeme voči Slnku.

Podobne dochádza k telesným zmenám, počnúc embryonálnou fázou života, detstvom, mladosťou, dospelosťou a končiac starobou a smrťou. Menej inteligentný človek sa domnieva, že smrť znamená definitívny koniec existencie duše, podobne ako primitívne kmene veria, že so západom slnka zomiera slnko samotné. V skutočnosti však slnko vychádza v inej časti sveta. A práve tak duša prijíma iný typ tela. Keď telo zostarne a nie je viac užitočné, rovnako ako staré šaty, duša prijme iný typ tela, podobne ako si človek oblieka nové šaty. Moderná civilizácia však o tejto skutočnosti prakticky nič nevie.

Ľudia sa veľmi nezaujímajú o prirodzené postavenie duše. Existujú desiatky študijných odborov na rôznych univerzitách a mnoho technologických inštitútov – všetky za účelom štúdia a pochopenia jemných zákonov hmotnej prírody. Existujú medicínske výskumné laboratóriá študujúce fyziológiu hmotného tela, no neexistuje inštitúcia študujúca prirodzené postavenie duše. To je najväčší nedostatok materialistickej civilizácie, ktorá je iba vonkajším prejavom duše.

Ľudia sú okúzlení leskom kozmického alebo individuálneho tela, no nesnažia sa pochopiť základný princíp tohto lesku. Telo vyzerá veľmi pekne, kým je aktívne, plné sily a prejavuje známky talentu a úžasnej mozgovej kapacity. No len čo duša opustí telo, všetok lesk sa stratí. Dokonca ani veľkým vedcom, ktorí dosiahli úžasné výsledky na poli vedy, sa nepodarilo nájsť vlastné ja, ktoré je príčinou ich úžasných objavov.

Hnutie pre vedomie Krišnu sa preto v prvom rade snaží učiť túto vedu o duši, nie však dogmaticky, ale cestou dokonalého vedeckého a filozofického pochopenia. Za týmto telom môžete nájsť dušu, ktorej prítomnosť sa prejavuje prostredníctvom vedomia. Podobne za kozmickým telom vesmírneho stvorenia môžeme vnímať prítomnosť Najvyššieho Pána, Absolútnej Pravdy, vďaka prítomnosti Nadduše a Nadvedomia.

Systematické vysvetlenie Absolútnej Pravdy nájdeme vo Védánta-sútre (známej ako filozofia Védánty), ktorú ďalej podrobne vysvetľuje Šrímad-Bhágavatam, komentár od toho istého autora. Bhagavad-gítá je prípravné štúdium k Šrímad-Bhágavatamu za účelom pochopenia večného postavenia Najvyššieho Pána alebo Absolútnej Pravdy.

Individuálnu dušu chápeme v troch rôznych aspektoch: ako vedomie prenikajúce celým telom, ako dušu v srdci a nakoniec ako osobu. Podobne Absolútnu Pravdu možno chápať spočiatku ako neosobný Brahman, neskôr ako lokalizovanú Naddušu (Paramátmá) a nakoniec ako Najvyššiu Božskú Osobnosť, Krišnu. Krišna zahŕňa všetko. Inými slovami, Krišna je súčasne Brahman, Paramátmá aj Božská Osobnosť, podobne ako je každý z nás súčasne vedomím, dušou i osobou.

Individuálna osoba a Najvyššia Osoba sú kvalitatívne totožné, no kvantitatívne sa líšia. Tak ako kvapka morskej vody a šíre more – z kvalitatívneho hľadiska medzi nimi nie je rozdiel. Chemické zloženie oboch je také isté. Avšak množstvo soli a iných minerálov obsiahnutých v celom mori je nespočetne krát väčšie ako množstvo soli a minerálov obsiahnutých v jedinej kvapke.

Hnutie pre vedomie Krišnu zastáva individualitu duše i Najvyššej Duše. Z védskych Upanišád vieme, že Najvyššia Osoba, Boh, aj individuálna osoba sú večné živé bytosti. Rozdiel je v tom, že najvyššia živá bytosť alebo Najvyššia Osoba udržuje všetky ostatné nespočetné živé bytosti. Rovnaký princíp sa pripúšťa aj v kresťanskom poňatí, pretože Biblia učí, že podmienené živé bytosti by sa mali modliť k Najvyššiemu Otcovi, aby ich zaopatril všetkým potrebným a odpustil im ich hriechy.

Zo všetkých písiem je teda zrejmé, že Najvyšší Pán alebo Krišna je udržiavateľom podmienených živých bytostí a že je povinnosťou týchto bytostí cítiť záväzok k Najvyššiemu Pánovi. To je celá podstata všetkých náboženských princípov. Ak ľudia nepripustia túto skutočnosť, bude všade vládnuť zmätok, o čom sa môžeme dennodenne presvedčiť na vlastné oči.

Každý sa chce stať Najvyšším Pánom, či už spoločensky, politicky alebo individuálne. Preto ľudia súperia o toto falošné panstvo a na celom svete vládne chaos – na úrovni individuálnej, národnej, spoločenskej. Hnutie pre vedomie Krišnu sa snaží ustanoviť zvrchovanosť Absolútnej Božskej Osobnosti. Každý, kto získal ľudské telo a inteligenciu, by si mal uvedomiť tento princíp – to je kľúč k úspešnému životu.

Hnutie pre vedomie Krišnu nie je novodobým výplodom mentálnych špekulantov. V skutočnosti ho založil sám Krišna. Pred viac ako päťtisíc rokmi predstavil Krišna toto hnutie na Kuruovskom bojisku prostredníctvom Bhagavad-gíty. V Bhagavad-gíte sa tiež môžeme dočítať, že Krišna túto vedu o vedomí vyslovil oveľa, oveľa skôr – najmenej pred štyridsiatimi miliónmi rokov – keď s ňou oboznámil boha slnka Vivasvána.

Toto hnutie teda nie je nič nové. Prichádza k nám cez učenícku postupnosť od veľkých predstaviteľov védskej civilizácie z Indie vrátane Šankaráčárju, Rámánudžáčárju, Madhváčárju, Višnu Svámího, Nimbárku, a v nedávnej dobe, pred zhruba 480 rokmi, Pána Čaitanju. Systém žiackej postupnosti existuje dodnes. Na Bhagavad-gítu sa tiež často odvolávajú veľkí učenci, filozofi a religionisti na celom svete. No vo väčšine prípadov ľudia nenasledujú jej skutočné princípy. Hnutie pre vedomie Krišnu predkladá princípy Bhagavad-gíty také, aké sú – bez akýchkoľvek zmien.

Z Bhagavad-gíty sa dozvedáme o piatich základných princípoch – o Bohu, živej bytosti, hmotnej a duchovnej prírode, čase a činnostiach. Z týchto piatich princípov sú Boh, živá bytosť, príroda (hmotná i duchovná) a čas veční. Iba činnosti nie sú večné.

Činnosti v rámci hmotnej prírody sa líšia od činností v duchovnom svete. Aj keď duša je, ako sme už vysvetlili, večná, činnosti vykonávané pod vplyvom hmotnej prírody sú iba dočasné. Cieľom hnutia pre vedomie Krišnu je zamestnať dušu v jej večných činnostiach. Večné činnosti môžeme vykonávať dokonca aj v hmotnom zamestnaní. Konať duchovne vyžaduje, aby sme jednoducho správne nasmerovali naše konanie, a to je možné pomocou predpísaných pravidiel a usmernení.

Hnutie pre vedomie Krišnu učí tieto duchovné činnosti, a keď sa ich niekto naučí vykonávať, premiestni sa do duchovného sveta, o ktorom podáva veľa dôkazov celá védska literatúra vrátane Bhagavad-gíty. Duchovne pripravená osoba môže vstúpiť do duchovného sveta veľmi jednoducho – zmenou vedomia.

Vedomie je tu vždy, pretože je príznakom živej duše, ale v súčasnosti je hmotne znečistené. Napríklad voda z mraku je čistá, no len čo dopadne na zem, okamžite sa zakalí. Ak však tú istú vodu precedíme, opäť získa pôvodnú čistotu. Podobne vedomie Krišnu je proces očisty vedomia. A len čo očistíme naše vedomie, sme spôsobilí premiestniť sa do duchovného sveta a zažívať večný život plný poznania a blaženosti. To je to, po čom túžime v tomto hmotnom svete, no kvôli hmotnému znečisteniu zažívame sklamanie na každom kroku. Vodcovia ľudskej spoločnosti by preto mali prijať toto hnutie pre vedomie Krišnu s plnou vážnosťou.

Veda o duchovnom živote

Čo sa deje s vlastným ja v okamihu smrti? 10. októbra 1975 v juhoafrickom Westville vysvetľuje Šríla Prabhupáda vedu o reinkarnácii Dr. S. P. Oliverovi, rektorovi Durbanskej Univerzity.

Dr. Oliver: Žijeme na konci dvadsiateho storočia, v čase, kedy opäť vzrastá všeobecný záujem o poznanie duchovna. Samozrejme, tu na Západe nie sme veľmi oboznámení s Bhagavad-gítou. Myslím, že náš hlavný problém ste pomenovali vo svojej prednáške: Ako poňať duchovný život ako vedeckú realitu? Myslím, že ste vec pomenovali správne, ale iba hŕstka ľudí pochopila to, na čo ste sa snažili poukázať – a síce, že ide o vedu.

Šríla Prabhupáda: To je začiatok Bhagavad-gíty – vedecky prezentované duchovné poznanie. Preto som položil otázku: Čo je prevteľovanie duše? Nikto nedokázal správne odpovedať. Meníme telá. Existuje toľko druhov tiel a my môžeme po smrti vstúpiť do ktoréhokoľvek z nich. To je skutočný problém života. Prakṛteḥ kriyamāṇāni guṇaiḥ karmāṇi sarvaśaḥ: príroda koná a poskytuje nám hmotné telá. Telo je stroj. Tento stroj je ako auto, ktoré sme dostali od hmotnej prírody na príkaz Boha, Krišnu. Pravým účelom života je ukončiť ustavičné prevteľovanie sa z jedného tela do druhého a oživiť naše pôvodné, duchovné postavenie, aby sme mohli žiť večný, blažený život plný poznania. To je cieľ života.

Dr. Oliver: V kresťanskom náboženstve sa, samozrejme, o žiadnom prevteľovaní nehovorí.

Šríla Prabhupáda: Nie je to otázka náboženstva. Náboženstvo je druh viery, ktorá sa vyvíja podľa času a okolností. Faktom však zostáva, že sme duše. Podľa zákonov hmotnej prírody putujeme z jedného tela do druhého. Niekedy sme šťastní, inokedy nešťastní; raz sme na nebeských planétach, raz na nižších. Zmyslom ľudského života je zastaviť tento proces prevteľovania a oživiť naše pôvodné vedomie. Musíme sa vrátiť späť domov, späť k Bohu, a žiť večný život. To je celý plán védskej literatúry.

V Bhagavad-gíte nájdeme súhrn toho, ako konať v tomto živote. Prostredníctvom učenia Bhagavad-gíty teda môžeme začať chápať prirodzené postavenie duše.

Predovšetkým musíme pochopiť, kto sme. Som toto telo, alebo som niečo iné? To je prvá otázka. Pokúsil som sa na ňu odpovedať, ale niektorí poslucháči si mysleli, že prednášam o hinduistickej kultúre. Tu však nejde o hinduistickú kultúru. Je to veda. Istý čas ste dieťaťom. Potom sa stanete chlapcom. Potom mladým mužom a nakoniec starcom. Takto neustále meníte telá. To je fakt. Nejde o hinduistické náboženstvo. Týka sa to každého.

dehino ’smin yathā dehe
kaumāraṁ yauvanaṁ jarā
tathā dehāntara-prāptir
dhīras tatra na muhyati

[k oddanému]: Nájdi tento verš.

Oddaný: „Tak ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť.“ (Bhagavad-gítá 2.13)

Šríla Prabhupáda: Bhagavad-gítá vysvetľuje všetko veľmi logicky a vedecky. Nie je to žiadny sentimentálny výklad.

Dr. Oliver: Problém vidím v tom, ako dosiahnuť, aby moderný človek do hĺbky študoval obsah tejto knihy, najmä ak prechádza vzdelávacím systémom, v ktorom nie je pre takéto filozofické poňatie miesto. Ľudia sa k nemu stavajú buď neutrálne, alebo odmietavo.

Šríla Prabhupáda: Odmietajú existenciu duše?

Dr. Oliver: Nemyslím si, že odmietajú existenciu duše. Avšak nemajú záujem zaoberať sa tým hlbšie.

Šríla Prabhupáda: Ak sa tým nechcú zaoberať, aké je ich postavenie? V prvom rade by sa mali zaoberať rozdielom medzi mŕtvym a živým telom. Telo je stále mŕtve, tak ako auto bez šoféra. Auto je iba kus hmoty. A podobne toto telo – či už s dušou alebo bez nej – je iba kusom hmoty.

Dr. Oliver: Nemá príliš veľkú cenu. Povedal by som tak päťdesiatšesť centov.

Šríla Prabhupáda: Ak niekto nedokáže rozlíšiť auto od šoféra, potom je ako dieťa. Dieťa si myslí, že auto sa hýbe automaticky. Avšak to je jeho detinský pohľad. Existuje šofér. Dieťa to nemusí vedieť, no keď vyrastie a získa vzdelanie, a ešte stále to nevie, aký má potom význam také vzdelanie?

Dr. Oliver: Na Západe máme iba základné, stredné a vysokoškolské vzdelanie. Pre hlbšie štúdium duše tu nie je miesto.

Šríla Prabhupáda: Raz som sa v Moskve zhováral s istým profesorom Kotovským. Možno ho poznáte. Prednáša na Sovietskej akadémii vied. Mali sme zhruba hodinový rozhovor. Povedal, že po smrti je so všetkým koniec. Prekvapilo ma, že také slová počujem z jeho úst. Má povesť vynikajúceho učenca a pritom nevie nič o duši.

Dr. Oliver: Na miestnej univerzite práve prebieha kurz indológie, ktorý vedie jeden učenec z Viedne. Ale čo učí, aký druh filozofie, netuším. Na prednášky chodí asi štyridsať študentov. Pravdu povediac, mali by začať podrobným štúdiom Bhagavad-gíty a na tom založiť svoju celú filozofiu.

Šríla Prabhupáda: Tak prečo neangažujete niekoho, kto by prednášal Bhagavad-gítu takú, aká je? To je základ.

Dr. Oliver: Naša univerzita je, dá sa povedať, zaviazaná študovať tieto veci do hĺbky.

Šríla Prabhupáda: Duchovné vzdelávanie začína dôkladným štúdiom Bhagavad-gíty.

Dr. Oliver: Áno, to je iste nevyhnutné. Zdá sa, že hinduisti tu v Južnej Afrike nemajú veľmi jasnú predstavu o podstate hinduizmu. Najmä mladí ľudia žijú v úplnom vákuu. Z rôznych dôvodov nechcú prijať žiadne náboženstvo, ktoré okolo seba vidia. Nedokážu sa stotožniť s kresťanstvom, islamom ani hinduizmom. Z veľkej časti však ide o nevedomosť.

Šríla Prabhupáda: Mali by ste im ukázať tú správnu cestu. Toto je pôvodná, autentická cesta.

Dr. Oliver: Medzi Indmi v Južnej Afrike nebolo mnoho významných učencov. Indovia sem prichádzajú prevažne pracovať na trstinové plantáže. Niektorí sú klenotníci alebo krajčíri a podobne. Posledných sto rokov tu prebiehal politický boj, v ktorom vzdorovali deportácii do Indie. Bojovali o živobytie a vlastné miesto v tejto krajine. Podľa mňa by mali hlbšie pochopiť podstatu svojho presvedčenia a viery. Hovorieval som im, že je pre nás cťou žiť s nimi v tejto krajine, s ich kultúrnym bohatstvom, a že sa nesmú od neho odkloniť a skĺznuť do vákua. Nevedia však, na koho sa majú obrátiť. V podstate by sme všetci chceli vedieť, ako si osvojiť tento postoj a ako sa to odrazí na našom každodennom živote.

Šríla Prabhupáda: To všetko vysvetľuje Bhagavad-gítá: ako žiť pokojne v tomto svete a ako ísť späť domov, späť k Bohu.

Dr. Oliver: Ale ako presvedčiť moderného človeka, aby dobrovoľne podstúpil tento experiment? Skutočná tragédia je, že sme sa natoľko vzdialili od duše, že ani nevieme, kde začať. A nevieme motivovať ani tých pár úprimných veriacich, aby sa posadili a snažili sa zistiť, ako veľmi Boh chce, aby sme Naňho neustále mysleli.

Šríla Prabhupáda: Boh sa nám ponúka. Iba Ho musíme prijať. To si vyžaduje istý pokrok. Inak je tu všetko. Boh hovorí, že duša je večná a telo sa mení. Uvediem jednoduchý príklad: chlapec sa stane mladým mužom a mladý muž zostarne. O tom niet pochýb. Dokážem to pochopiť ja aj vy. Je to veľmi jednoduché. Pamätám sa, že ako chlapec som skákal, no teraz už nemôžem, pretože mám iné telo. Som si vedomý, že som mal také telo a teraz ho už nemám. Telo sa mení, no ja som večne tá istá osoba. Nie je to nič zložité, chce to len trošku inteligencie. To je všetko. Mám toto telo a som večná duša. Telo sa mení.

Dr. Oliver: Ale ak to pripustíme, vznikne ďalší problém: Čo z toho vyplýva pre nás?

Šríla Prabhupáda: Áno. Ak chápem, že nie som toto telo, a napriek tomu sa starám iba o telesné pohodlie, bez toho, aby som sa staral o seba, tak je niekde chyba. Napríklad, keby som čistil túto košeľu a kabát trikrát denne, ale bol by som hladný, bolo by to dosť nepraktické. A rovnakej fatálnej chyby sa dopúšťa aj táto civilizácia. Ak sa budem starať o vašu košeľu a kabát, ale nedám vám najesť, ako dlho budete spokojný? O to ide. To je základná chyba. Materialistická civilizácia znamená starať sa o telo a telesné pohodlie. Ale o vlastníka tela, dušu, sa nikto nestará. Preto je každý rozrušený. Menia „izmy“ z kapitalizmu na komunizmus, ale nevedia, kde robia chybu.

Dr. Oliver: Nie je v tom veľký rozdiel. Oboje je materializmus.

Šríla Prabhupáda: Komunisti si myslia, že ak sa dostanú k moci, všetko sa dá do poriadku. Ale mýlia sa – komunisti aj kapitalisti sa starajú iba o vonkajšie telo, nie o večné ja, dušu. Duša musí byť pokojná. Potom zavládne mier všade.

bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ
sarva-loka-maheśvaram
suhṛdaṁ sarva-bhūtānāṁ
jñātvā māṁ śāntim ṛcchati

[k oddanému]: Prečítaj ten verš.

Oddaný: „Múdry človek, ktorý si Ma plne uvedomuje a vie, že Ja som konečný príjemca všetkých obetí a pokání, Najvyšší Pán všetkých planét a polobohov, dobrodinec a priaznivec všetkých bytostí, sa oslobodí od hmotných strastí a dosiahne mier.“ (Bhagavad-gítá 5.29)

Šríla Prabhupáda: To znamená, že musíme vedieť, kto je Boh. Keďže sme čiastočky Boha, máme s ním veľmi dôverný vzťah. Máme sa starať o to, ako poznať Boha. V súčasnosti nemajú ľudia vedomosti alebo ucelenú predstavu o Bohu.

Dr. Oliver: Verím, že ak satelit na oblohe môže odhaliť, čo sa deje od jedného pólu k druhému, potom akiste Boh môže odhaliť Svoju povahu a myšlienky každému, kto Ho chce počúvať, kto Ho chce spoznať a kto Ho chce úprimne nasledovať.

Šríla Prabhupáda: Áno, áno. A tu v Bhagavad-gíte popisuje Boh sám Seba. Musíme to prijať na základe logiky a rozumu. Potom Boha jasne pochopíme.

Dr. Oliver: Áno, ale ako tomu porozumieť?

Šríla Prabhupáda: Učenie je už tu. Musíme mu porozumieť za základe autoritatívnej („hodnovernej“ – pozn.) diskusie.

Dr. Oliver: Súhlasím. Tu kdesi treba začať. Musíme sa posadiť a diskutovať rovnako, ako keď profesori diskutujú o nejakom vedeckom experimente.

Šríla Prabhupáda: Spôsob, akým je možné veci porozumieť, opisuje nasledujúci verš:

tad viddhi praṇipātena
paripraśnena sevayā
upadekṣyanti te jñānaṁ
jñāninas tattva-darśinaḥ

[k oddanému]: Nájdi ten verš.

Oddaný: „Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.“ (Bhagavad-gítá 4.34)

Šríla Prabhupáda: Prečítaj význam.

Oddaný: „Cesta k duchovnej realizácii je nepochybne ťažká. Pán nám preto radí, aby sme sa obrátili na pravého duchovného učiteľa v učeníckej postupnosti pochádzajúcej od Pána Samotného. Nikto nemôže byť pravým duchovným učiteľom, ak nenasleduje princíp učeníckej postupnosti. Pán je pôvodný duchovný učiteľ, a iba osoba v učeníckej postupnosti môže odovzdať svojmu žiakovi posolstvo Najvyššieho Pána také, aké je.

Nik nemôže dosiahnuť duchovnú realizáciu podľa vlastného vymysleného procesu, ako to obľubujú hlúpi pokrytci. V Šrímad-Bhágavatame (6.3.19) sa hovorí: dharmaṁ tu sākṣād bhagavat-pranītaṁ, cestu náboženstva stanovil priamo samotný Pán. Mentálna špekulácia alebo suché argumenty nám preto nepomôžu nájsť správnu cestu. Ani nezávislé štúdium písiem nám neumožní pokročiť v duchovnom živote.

Musíme sa obrátiť na pravého duchovného učiteľa, aby sme získali poznanie. Takého duchovného učiteľa by sme mali prijať s úplnou pokorou a slúžiť mu ako obyčajní služobníci bez falošnej prestíže. Tajomstvo úspechu v duchovnom živote spočíva v uspokojení sebarealizovaného duchovného učiteľa. Kladenie otázok a pokora tvoria vhodnú kombináciu, ktorá vedie k duchovnému poznaniu. Ak nie sme pokorní a neslúžime, nebudú mať naše otázky duchovnému učiteľovi žiadny osoh. Musíme byť pripravení prejsť skúškami duchovného učiteľa, ktorý nás automaticky požehná rýdzim duchovným poznaním, ak uvidí náš vážny záujem.

Tento verš zavrhuje slepé nasledovanie i absurdné otázky. Nemali by sme duchovnému učiteľovi iba pokorne načúvať, ale mali by sme tiež veciam jasne porozumieť pokorným pýtaním sa a službou. Pravý duchovný učiteľ je k žiakovi prirodzene láskavý, a ak je žiak pokorný a vždy pripravený slúžiť, výmena otázok a odpovedí bude dokonalá.“

Šríla Prabhupáda: Tu je praktický príklad. Títo európski a americkí chlapci pochádzajú zo zámožných rodín. Prečo mi slúžia? Som Ind z chudobnej krajiny. Nemôžem im zaplatiť. Keď som prišiel na Západ, nemal som žiadne peniaze. Priniesol som si iba štyridsať rupií, ktoré by v Amerike stačili tak na hodinu. Ale oni sa rozhodli plniť moje pokyny. A preto robia pokrok. Praṇipātena paripraśnena – pýtajú sa. Snažím sa im odpovedať a všetci majú plnú vieru. Slúžia ako prostí služobníci. To je ten správny proces.

Ak je duchovný učiteľ pravý a žiak veľmi úprimný, žiak získa poznanie. To je celé tajomstvo. Yasya deve parā bhaktir yathā deve tathā gurau – védske poznanie sa vyjaví tým, ktorí majú vieru v Pána a duchovného učiteľa. Preto sa vo védskej spoločnosti deti posielajú automaticky do gurukuly (domov duchovného učiteľa), a je jedno, či pochádzajú z kráľovských alebo nejakých iných pomerov. Dokonca aj Krišna musel ísť do gurukuly.

Existuje príbeh o tom, ako sa Krišna vybral so spolužiakom do lesa nazbierať suché drevo pre Svojho duchovného učiteľa. Odrazu sa strhol silný lejak. Nemohli sa z lesa dostať von a tak tam strávili celú noc. Bolo to veľmi ťažké. Na druhý deň ráno išiel guru, ich učiteľ, spolu s ostatnými žiakmi do lesa a našli ich. Vidíme, že dokonca aj Krišna, ktorého prijímame ako Najvyššieho Pána, musel chodiť do gurukuly a slúžiť duchovnému učiteľovi ako prostý služobník.

V gurukule sa všetci študenti učia byť veľmi pokorní a žiť iba pre gurua. Od samého začiatku sú vychovávaní ako prvotriedni pokorní žiaci. Potom guru s láskou a otvoreným srdcom učí chlapcov všetko, čo vie. Peniaze tu nezohrávajú žiadnu úlohu. Všetko prebieha na základe lásky a výchovy.

Dr. Oliver: Niečo z toho, čo ste naznačili, sa mi neprijíma ľahko jednoducho preto, že o tom veľa neviem. Ale v zásade prijímam, že Boh žije v nás a že keď necháme veci na Ňom, vie, ako ich zariadiť. Ide o to žiť tak, aby bol spokojný. Tu sa však začínajú ťažkosti. Aby bol človek disciplinovaný, musí chcieť, musí mať inšpiráciu. A tú môže získať iba praxou – praxou v spoločnosti ďalších, ktorí sa odovzdali rovnakému cieľu.

Šríla Prabhupáda: Preto sme založili túto Medzinárodnú spoločnosť pre vedomie Krišnu – aby sme ukázali, ako zasvätiť život Bohu. To je dôležité. Bez praktického života vo vedomí Boha zostáva všetko na úrovni teórie. Teória môže pomôcť, ale trvá to dlhšie. Moji študenti sa učia praktickému duchovnému životu a darí sa im.

Dr. Oliver: Chcel by som sa vám veľmi pekne poďakovať a modlím sa, aby Boh požehnal vašu návštevu našej krajiny a našich ľudí.

Šríla Prabhupáda: Haré Krišna.

Vysvetlenie reinkarnácie

Spomienky na minulé životy môžu byť fascinujúce, no skutočným zmyslom pochopenia reinkarnácie je vyslobodiť sa zo strastiplného kolobehu rodenia sa a smrti. V prednáške, ktorá sa konala v auguste, v roku 1973 v Londýne, Šríla Prabhupáda varuje: „Nie je to nič príjemné – zomrieť a znova sa narodiť. Vieme, že keď zomrieme, opäť budeme musieť vstúpiť do matkinho lona – a dnešné matky zabíjajú deti ešte v lone.“

dehino ’smin yathā dehe
kaumāraṁ yauvanaṁ jarā
tathā dehāntara-prāptir
dhīras tatra na muhyati

„Tak ako vtelená duša prechádza súvisle z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nenechá zmiasť.“ (Bhagavad-gítá 2.13)

Ľudia zvyčajne nedokážu pochopiť tento jednoduchý verš. Preto Krišna hovorí: dhīras tatra na muhyati, iba múdry človek to chápe. No čo je na tom ťažké? Všimnime si, ako jednoducho Krišna vysvetlil celú záležitosť! Existujú tri životné štádiá. Prvé z nich, kaumāram, končí v pätnástich rokoch. Od šestnástich začína mladosť, yauvanam. A keď má človek štyridsať alebo päťdesiat rokov, prichádza staroba, jarā. Dhīrovia – triezvi, rozvážni ľudia – preto chápu: „Moje telo sa zmenilo. Pamätám si, ako som sa hral a skákal, keď som bol ešte chlapec. Potom som sa stal mladíkom a užíval som si život s priateľmi a rodinou. Teraz som starý a keď toto telo umrie, vstúpim opäť do nového tela.

V predchádzajúcom verši povedal Krišna Ardžunovi: „My všetci – ty, ja i všetci títo vojaci a králi – sme existovali v minulosti, existujeme a budeme existovať aj v budúcnosti.“ To hovorí Krišna. Ale darebáci namietajú: „Akože v minulosti? Narodil som sa predsa vtedy a vtedy. Predtým som neexistoval. Teraz existujem, to je pravda. Avšak keď zomriem, nebudem viac existovať.“ Krišna však hovorí: „Ty, ja, každý z nás sme existovali, existujeme a budeme existovať.“ Mýli sa? Nie, to je skutočnosť. Existovali sme prv ako sme sa narodili – v inom tele, no a po smrti budeme ďalej existovať v inom tele. Túto skutočnosť musíme pochopiť.

Pred sedemdesiatimi rokmi som bol chlapcom, potom som sa stal mladíkom a teraz je zo mňa starec. Moje telo sa zmenilo, no ja, vlastník tela, sa nemením. Čo je na tom nepochopiteľné? Dehino ’smin yathā dehe. Dehinaḥ znamená „vlastník tela“ a dehe znamená „v tele“. Telo sa mení, no duša, vlastník tela, sa nemení.

Každý chápe, že jeho telo sa mení. V budúcom živote sa teda bude takisto meniť. Možno si to nepamätáme, avšak to je iná vec. Aké telo som mal v minulom živote? Nespomínam si. Zábudlivosť patrí k našej povahe, ale to neznamená, že sa nič neudialo. Nie. V detstve som robil toľko vecí, na ktoré sa nepamätám, ale môj otec a matka si ich pamätajú. Zabúdanie neznamená, že sa nestali.

Smrť jednoducho znamená, že som zabudol na to, čím som bol v minulom živote. To je smrť. No inak pre mňa, dušu, smrť neexistuje. Povedzme, že si vymením odev. V detstve som nosil určité šaty, v mladosti iné. A teraz, ako sannyāsī (odriekavý mních), nosím opäť iné. Šaty sa môžu meniť, ale to neznamená, že vlastník týchto šiat zomrel alebo odišiel. Nie.

To je jednoduché vysvetlenie prevteľovania duše.

Všetci sme individuálne osoby. Nikdy nemôžeme spolu splynúť. Každý z nás je individuálna bytosť. Boh je individuálny a my tiež. Nityo nityānāṁ cetanaś cetanānām. „Medzi všetkými večnými, vedomými individuálnymi osobami je jedna najvyššia.“ Rozdiel je v tom, že Boh nemusí meniť telo, zatiaľ čo my v hmotnom svete telá meníme. Po vstupe do duchovného sveta výmena tiel končí. Krišnova podoba je sac-cid-ānanda-vigraha, večná, plná poznania a blaženosti. Keď sa vrátite domov, späť k Bohu, budete mať podobné telo. Rozdiel je však v tom, že Krišna si ponecháva rovnaké telo dokonca aj keď prichádza do tohto hmotného sveta. Preto sa nazýva tiež Ačjuta alebo „ten, kto nikdy nepoklesne“.

Krišna sa nikdy nemení. Nikdy nepoklesne, pretože je vládcom máje, hmotnej energie. My sme hmotnou energiou ovládaní a Krišna jej vládne. To je rozdiel medzi nami a Krišnom. A nevládne iba hmotnej energii, ale aj duchovnej – všetkým energiám. Všetko, čo vidíme, celý prejavený svet, je Krišnova energia. Tak ako teplo a svetlo sú energiami Slnka, všetko prejavené je výtvorom Krišnových energií.

Existuje mnoho energií, ale sú rozdelené na tri základné: vonkajšiu, vnútornú a okrajovú. My, živé bytosti, sme okrajovou energiou. „Okrajová“ znamená, že môžeme byť pod vplyvom vonkajšej alebo vnútornej energie – záleží iba na nás, čo si vyberieme. Máme svoju nezávislosť. Po tom, čo Krišna predniesol Bhagavad-gítu, povedal Ardžunovi: yathecchasi tathā kuru. „Teraz konaj, ako myslíš.“ Krišna dáva Ardžunovi nezávislosť. Nikoho nenúti, aby sa odovzdal. To nie je dobré. Čokoľvek vynútené dlho nevydrží. Našim študentom napríklad radíme: „Vstávajte skoro ráno.“ Ide o radu. Nikoho nenútime. Môžete niekoho prinútiť raz či dvakrát, no ak to nepraktikuje, vynucovanie bude zbytočné.

Podobne Krišna nenúti nikoho opustiť tento hmotný svet. Všetky podmienené duše sú pod vplyvom vonkajšej, hmotnej energie, a Krišna prichádza, aby nás vyslobodil z jej zovretia. Keďže sme Krišnovými čiastočkami, všetci sme jeho priamymi synmi. A keď trpí syn, trpí nepriamo aj otec. Povedzme, že syn sa zblázni alebo sa z neho – ako je to dnes bežné – stane hippie. Otca to veľmi trápi: „Ó, môj syn žije ako žobrák.“ Podmienené duše v tomto hmotnom svete takisto trpia. Žijú ako žobráci a darebáci. Krišnu to trápi a preto prichádza osobne, aby nás učil, ako sa k Nemu vrátiť. (Yadā yadā hi dharmasya glānir bhavati… tadātmānaṁ sṛjāmy aham.)

Keď Krišna prichádza, prichádza vo Svojej pôvodnej podobe. My Ho však nanešťastie považujeme za jedného z nás. V istom zmysle je jedným z nás, pretože On je otec a my synovia. No On je najvyšší: nityo nityānām cetanaś cetanānām. Je oveľa mocnejší než my. Je najmocnejší. Aj my máme istú moc, no Krišna je nekonečne mocný. To je rozdiel medzi Krišnom a nami. Nemôžeme sa rovnať Bohu. Nikto sa nemôže vyrovnať Krišnovi alebo byť väčší ako On. Všetci sme v podriadenom postavení. Ekale īśvara kṛṣṇa āra saba bhṛtya: Každý je Krišnovým služobníkom; Krišna je jediný Pán. Bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ sarva-loka-maheśvaram: „Som jediný užívateľ a vlastník,“ hovorí Krišna. A to je skutočnosť.

Meníme telá, no Krišna to Svoje nemení. Mali by sme to pochopiť. Dôkazom je, že Krišna si pamätá minulosť a pozná prítomnosť i budúcnosť. V štvrtej kapitole Bhagavad-gíty Krišna hovorí, že predniesol filozofiu Bhagavad-gíty bohu Slnka pred zhruba 120 000 000 rokmi. Ako to, že si to pamätá? Pretože nemení telo. My zabúdame, lebo meníme telá neustále. To je lekársky fakt – krvinky sa menia každú sekundu. Telesné zmeny sú však nepostrehnuteľné. Preto si otec a matka dospievajúceho dieťaťa často nevšimnú, ako sa mu mení telo. No keď ho po istom čase uvidí niekto tretí, vyhlási: „Ó, to dieťa ale vyrástlo!“ Matka ani otec si to nevšimli, pretože ho vidia každý deň, no telesné zmeny sa dejú nebadane, každú chvíľu. Naše telo sa teda neustále mení, no ja, duša, vlastník tela, sa nemením. To by sme mali pochopiť.

Všetci sme individuálne duše a sme veční, no keďže sa naše telo mení, musíme zažívať štvoraké utrpenie – zrodenie, smrť, starobu a chorobu. Úlohou hnutia pre vedomie Krišnu je dostať nás z tejto premenlivej situácie. „Ak som večný, ako dosiahnem stále postavenie?“ Takéto otázky by sme si mali klásť. Každý chce žiť večne; nikto nechce zomrieť. Keď k vám prídem s revolverom a poviem: „Chystám sa vás zabiť,“ okamžite začnete kričať, pretože nechcete zomrieť. Nie je to nič príjemné – zomrieť a znovu sa narodiť. Je to veľmi bolestivé. Všetci to podvedome vieme. Vieme, že keď zomrieme, budeme musieť opäť vstúpiť do lona matky – a tie dnešné zabíjajú deti ešte v lone. Potom ďalšia matka… Proces prijímania ďalších a ďalších tiel je veľmi zdĺhavý a nepríjemný. V podvedomí máme uložené všetky tie bolestné spomienky, a preto nechceme zomrieť.

Mali by sme sa preto pýtať: „Som večný. Prečo teda žijem tento dočasný život?“ To je inteligentná otázka. A to je náš skutočný problém. Ale darebáci si ho nevšímajú. Myslia iba na to, ako jesť, spať, mať sex a brániť sa. No dokonca aj keď jete a spíte veľmi pohodlne, nakoniec musíte zomrieť. Problému smrti sa nevyhnete. Ľudia sa však nezaujímajú o tento skutočný problém. Narobia toľko rozruchu kvôli dočasným problémom, ktoré v skutočnosti ani nie sú problémami. Vtáci a zvieratá takisto jedia, spia, pária sa a obraňujú. No nepotrebujú na to žiadne školenia ani takzvanú civilizáciu. Tieto veci nie sú našimi skutočnými problémami. Skutočný problém je to, že nechceme zomrieť, no smrť prichádza. To je náš skutočný problém.

Ale darebáci to nevedia. Ustavične sú zaneprázdnení dočasnými problémami. Predstavte si napríklad, že sa extrémne ochladí. Nie je to nič príjemné. Musíme si zaobstarať teplý kabát alebo kozub, a ak žiadny nemáme, trpíme. Krutá zima je problém. Ale je to dočasný problém. Zima prichádza a odchádza. Nie je to trvalý problém. Môj trvalý problém je, že kvôli nevedomosti sa rodím, som chorý, starnem a umieram. To sú moje skutočné problémy. Preto Krišna hovorí: janma-mṛtyu-jarā-vyādhi-duḥkha-doṣānudarśanam. „Tí, ktorí majú skutočné poznanie, vidia tieto štyri problémy – zrodenie, smrť, starobu a chorobu.“

Krišna tiež hovorí: dhīras tatra na muhyati. „Múdry človek v okamihu smrti nie je zmätený.“ Ak sa na smrť pripravíte, prečo by ste mali byť zmätení? Ak sa napríklad v detstve a mladosti dôkladne pripravíte a získate vzdelanie, nájdete si časom dobrú prácu, získate dobré postavenie a budete šťastní. Podobne, ak sa v tomto živote pripravíte na návrat domov, späť k Bohu, okamih smrti vás nemôže zaskočiť. Nemá vás prečo zaskočiť. Budete vedieť: „Idem ku Krišnovi. Vraciam sa späť domov, späť k Bohu. Nemusím viac meniť hmotné telá. Budem mať duchovné telo. Budem sa zabávať s Krišnom, tancovať s Krišnom a jesť s Krišnom.“ To je vedomie Krišnu – pripraviť sa na ďalší život.

Umierajúci človek niekedy kričí, pretože veľkí hriešnici vidia kvôli svojej karme v okamihu smrti hrozné veci. Hriešnik vie, že dostane nejaké odporné telo. No ľudia zbožní, oddaní, umrú bez strachu. Hlúpi ľudia hovoria: „Vy, oddaní, umierate a neoddaní umierajú tiež, tak aký je v tom rozdiel?“ Je v tom rozdiel. Mačka nosí v zuboch mača i myš. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že s nimi zaobchádza rovnako. No rozdiel je v tom, že mača sa cíti príjemne: „Nesie ma moja mamička,“ zatiaľ čo myš cíti blížiacu sa smrť: „Teraz zomriem.“ A to je rozdiel. Takže aj keď oddaní aj neoddaní umierajú, v okamihu smrti majú odlišné pocity – práve ako mača a myš. Nemyslite si, že obaja umierajú rovnako. Telesné zmeny sú možno rovnaké, no vnútorné rozpoloženie je odlišné.

V Bhagavad-gíte (4.9) Krišna hovorí:

janma karma ca me divyam
evaṁ yo vetti tattvataḥ
tyaktvā dehaṁ punar janma
naiti mām eti so ’rjuna

Ak sa pokúsite pochopiť Krišnu, môžete sa k Nemu v okamihu smrti vrátiť. Všetko, čo je spojené s Krišnom, je božské, transcendentálne. Krišnove činnosti, Krišnovo zjavenie, uctievanie Krišnu, Krišnov chrám, Krišnova sláva – všetko je transcendentálne. Ak chápeme tieto veci, alebo sa ich dokonca iba snažíme pochopiť, oslobodíme sa z kolobehu rodenia sa a smrti. To hovorí Krišna. Preto sa vážne snažte pochopiť Krišnu a pokračujte vo vedomí Krišnu. Potom sa problémy ako zrodenie, smrť, staroba a choroba vyriešia automaticky a veľmi jednoducho.

Dhīra, múdry človek, uvažuje: „Chcem žiť večne. Prečo musím zomrieť? Chcem byť stále zdravý. Prečo prichádza choroba? Nechcem zostarnúť. Prečo prichádza staroba?“ Janma-mṛtyu-jarā-vyādhi. Toto sú skutočné problémy. A my ich môžeme jednoducho vyriešiť tým, že prijmeme vedomie Krišnu a pochopíme Ho. Krišnu môžeme pochopiť prostredníctvom Bhagavad-gíty, v ktorej je všetko veľmi pekne vysvetlené. Pokúste sa preto úspešne zavŕšiť život. Pochopte, že nie ste toto telo. Ste v tomto tele, ale nie ste týmto telom. Napríklad vták môže byť v klietke, no klietka nie je vtákom. Hlúpe osoby sa starajú o klietku, nie o vtáka, a vták zatiaľ hladuje. Podobne je to s nami. Trpíme duchovným hladom. V hmotnom svete preto nik nie je šťastný. Duchovný hlad. To je dôvod, prečo sa v bohatej krajine, ako je Amerika, kde je dostatok jedla, príbytkov a hmotného pôžitku, z ľudí stávajú hippies. Mladí ľudia nie sú spokojní, pretože sú duchovne hladní. Po hmotnej stránke môžete byť veľmi bohatí, no pokiaľ hladujete duchovne, nemôžete byť šťastní.

Potrebujete duchovnú obrodu. Musíte pochopiť: Ahaṁ brahmāsmi. “Nie som toto telo; som brahman, duša.“ Potom budete šťastní. Brahma-bhūtaḥ prasannātmā na śocati na kāṅkṣati samaḥ sarveṣu bhūteṣu. Potom nastane rovnosť a bratstvo. Inak je to všetko podvod – iba veľké slová. Bez vedomia Krišnu nemôže nastať rovnosť, bratstvo atď. Pozdvihnite sa na duchovnú úroveň; potom budete vidieť všetkých rovnako. Inak si budete myslieť: „Som ľudská bytosť, ktorá má ruky a nohy. Ale krava ich nemá. Preto ju môžem zabiť a zjesť.“ Prečo? Čo vás oprávňuje zabíjať zvieratá? Nemáte predstavu, čo je to rovnosť, pretože vám chýba vedomie Krišnu. Takzvané vzdelanie, kultúra a bratstvo v tomto hmotnom svete – to všetko je falošné. To, čo by sme mali v skutočnosti študovať, je vedomie Krišnu. Potom bude spoločnosť šťastná. Inak nie.

Ďakujem vám veľmi pekne.

Duša a telo

„Trpíte, pretože ste sa v minulom živote oddávali zmyslovému pôžitku a získali ste telo podľa svojej karmy,“ hovorí Šríla Prabhupáda počas prednášky v centre hnutia Haré Krišna v Detroite, Michigane, v júni 1976 a pokračuje vo vysvetľovaní tajomstva, ako sa oslobodiť od karmy a zažívať dokonalé šťastie.

yathājñas tamasā yukta
upāste vyaktam eva hi
na veda pūrvam aparaṁ
naṣṭa-janma-smṛtis tathā

„Tak ako spiaca osoba považuje telo, ktoré sa mu zjavuje v snoch, za seba samého a koná podľa toho, tak sa človek stotožňuje so súčasným telom, ktoré získal za minulé zbožné alebo bezbožné činy a nepozná svoje minulé ani budúce životy.“ (Šrímad-Bhágavatam 6.1.49)

Toto je dobrý príklad nevedomosti, ktorá zahaľuje živú bytosť v hmotnom svete. Keď snívame, zabúdame na všetko – kto som, kde bývam, koľko mám na účte. Na všetko zabudneme. A keď sa prebudíme, zabudneme na sen. No či už sme bdelí, alebo sa nám sníva, vidíme naše vlastné činnosti. V sne sme pozorovateľmi a v takzvanom bdelom stave tiež. To znamená, že my, duše, ktoré to zažívame, zostávame rovnakí, menia sa len okolnosti a my zabúdame.

Podobne si nevieme spomenúť, čím sme boli v minulom živote. Nevieme ani to, čím budeme v tom budúcom. Ale skutočnosť je, že ako duše sme veční. Existovali sme v minulosti, existujeme v súčasnosti a budeme existovať i v budúcnosti. Krišna to vysvetľuje v Bhagavad-gíte (2.12): „Ó Ardžuna, ty, Ja a všetci bojovníci, ktorí sa zhromaždili na tomto bojovom poli, sme existovali už predtým a budeme existovať aj potom.“ To je základné pochopenie duchovného života – vedieť, že som večný.

Ako duše sa nikdy nerodíme, ani neumierame (na jāyate mriyate vā kadācit). Naša existencia nekončí zánikom hmotného tela (na hanyate hanyamāne śarīre). Zánik tela prebieha už teraz. Naše detské telo zaniklo; už ho niet. Naše mladícke telo zaniklo; ani to už neuvidíte. A rovnakým spôsobom zanikne aj naše súčasné telo a dostaneme iné (tathā dehāntara-prāptiḥ).

Vždy keď sa duša prevtelí, hrubohmotné telo sa rozpadne. Hrubohmotné telo sa skladá z hmoty a všetko hmotné raz skončí. To je prirodzenosť hmoty. Ale duša nikdy nezaniká.

Meníme telá jedno za druhým. Prečo existujú rozličné druhy tiel? Pretože živá bytosť, duša, prichádza do kontaktu s rôznymi kvalitami hmotnej prírody. A podľa toho, ktoré kvality ju ovplyvňujú, vyvinie hrubohmotné telo.

Súčasné telá sme získali na základe minulých činností. Karmaṇā daiva-netreṇa jantur dehopapattaye: živá bytosť dostane určitý druh tela podľa svojej minulej karmy alebo hmotných činností. Príroda koná automaticky na základe našej karmy. Dajme tomu, že ochoriete. Príroda bude konať – choroba sa naplno prejaví a vy budete musieť trpieť. Podobne, keď sa dostaneme pod vplyv kvalít hmotnej prírody a vykonávame karmické činnosti, musíme sa sťahovať z jedného tela do druhého. Tak spoľahlivo fungujú prírodné zákony.

Keď sme dospeli na úroveň civilizovaného ľudského života, mali by sme sa pýtať: „Prečo stále trpím?“ Problém je však v tom, že pod vplyvom máje alebo ilúzie považujeme utrpenie za pôžitok. Māyā znamená „to, čo nie je“. Myslíme si, že si užívame, no v skutočnosti trpíme. V tomto hmotnom tele musíme trpieť. Trpíme kvôli telu. Ukrutná zima, extrémna horúčava – všetky tieto veci zažívame kvôli telu. Za istých okolností sa síce cítime príjemne, no v Bhagavad-gíte (2.14) Krišna radí:

mātrā-sparśās tu kaunteya
śītoṣṇa-sukha-duḥkha-dāḥ
āgamāpāyino ’nityās
tāṁs titikṣasva bhārata

„Hmotné šťastie a utrpenie spôsobuje telo. Prichádzajú a odchádzajú ako ročné obdobia. Snaž sa ich tolerovať a nebuď nimi rozrušený.“

Dokým sme v hmotnom svete, šťastie a utrpenie budú prichádzať a odchádzať. Nemalo by nás to znepokojovať. To, o čo by sme sa mali usilovať, je sebarealizácia, a v tomto úsilí by sme mali pokračovať a nikdy nepoľaviť. Sebarealizácia je cieľom ľudského života. Utrpenie a takzvané šťastie budú existovať dovtedy, kým máme hmotné telo. Musíme sa naučiť, že „nie sme telá, ale duše. Tieto telá sme dostali na základe našich minulých činností.“ To je poznanie.

Inteligentný človek by mal uvažovať: „Ak som duša a telo je len mojím obalom, ako môžem ukončiť tento proces sťahovania sa z tela do tela?“

Moderní, takzvane „civilizovaní“ ľudia si, žiaľ, nekladú túto otázku. Naháňajú sa za zmyslovým pôžitkom, a práve preto sa správajú nezodpovedne. Ako vysvetľuje Šrímad-Bhágavatam (5.5.4):

nūnaṁ pramattaḥ kurute vikarma
yad indriya-prītaya āpṛṇoti
na sādhu manye yata ātmano ’yam
asann api kleśada āsa dehaḥ

„Ľudia, ktorí žijú iba pre zmyslový pôžitok, sú dozaista blázni. Robia všemožné odporné veci a preto sa budú musieť neustále prevteľovať z jedného tela do druhého a zažívať tak všetky druhy utrpenia.“

Nechápeme, že telo je vždy kleśada – zdroj našej bolesti. Chvíľu sa môžeme cítiť príjemne, no v skutočnosti je telo zdrojom bolesti. V tejto súvislosti existuje dobrý príklad: keď chceli v dávnych dobách potrestať zločinca, zviazali mu ruky, odvliekli ho doprostred rieky a ponorili pod vodu. Keď už takmer nedýchal, vytiahli ho za vlasy z vody a nechali ho na chvíľu odpočinúť. A potom ho opäť ponorili. To bola jedna z metód, ako sa kedysi trestalo.

Podobne každá malá radosť, ktorú zažívame v tomto hmotnom svete, je ako radosť, ktorú cítil zločinec zakaždým, keď ho vytiahli z vody. Ukrutné utrpenie prerušované krátkymi chvíľami úľavy – taký je život v tomto hmotnom svete.

Sanátana Gosvámí, ktorý bol bohatým ministrom mohamedánskej vlády v Indii, preto prišiel za Čaitanjom Maháprabhuom a spýtal sa Ho: ke āmi, kene āmāya jāre tāpa-traya. „Kto som? Prečo musím zažívať trojaké utrpenie?“ To je inteligencia. Neustále zažívame utrpenie spôsobené buď telom, mysľou, inými bytosťami alebo prírodnými silami. Ani o jedno z nich nestojíme, no napriek tomu sú nám vnútené. Preto ak prijmeme duchovného učiteľa, naša prvá otázka by mala znieť: „Prečo trpím?“

Časom sme však tak zľahostajneli… sme ako zvieratá – nikdy si nepoložíme túto otázku. Zvieratá trpia (každý to vie), no nedokážu sa spýtať prečo. Keď zviera vedú na bitúnok, nedokáže sa opýtať: „Prečo ma vedú na bitúnok?“ No ak sa chystáte zabiť človeka, kričí: „Tento muž ma chce zabiť! Prečo mám zomrieť?“ To je jeden z významných rozdielov medzi ľudským a zvieracím životom – iba človek sa dokáže spýtať „Prečo trpím?“

Je jedno, či ste prezident Nixon alebo človek z ulice – tak či tak trpíte. To je skutočnosť. Trpíte kvôli telu a robíte veci, ktoré zapríčinia, že prijmete ďalšie hmotné telo. Trpíte, lebo v minulom živote ste sa oddávali zmyslovému pôžitku a získali ste telo podľa karmy. A ak v tom budete pokračovať aj v tomto živote a neurobíte nič pre to, aby ste sa pozdvihli, opäť prijmete telo a budete trpieť. Podľa zákonov prírody získate nové telo, závisle od vedomia v okamihu smrti. A len čo ho dostanete, utrpenie začne odznova. Budete trpieť dokonca aj v matkinom lone. Celé mesiace byť stiesnený, so skrčenými rukami a nohami a neschopný pohybu – nie je to utrpenie? V súčasnosti existuje dokonca riziko, že vás zabijú ešte v lone. A keď vyjdete von – ďalšie utrpenie. Mali by sme byť preto natoľko inteligentní, aby sme sa spýtali: „Prečo trpím? Ako môžem ukončiť toto utrpenie?“ Dokým sa nepýtame „Prečo trpím?“, náš ľudský život ešte nezačal. Stále sme zvieratami.

Pýtanie sa na hlavnú príčinu utrpenia sa nazýva brahma-jijñāsa, pýtanie sa na Absolútnu Pravdu. Na začiatku Védánta-sútry sa píše: athāto brahma-jijñāsā. „Ten, kto dospel do ľudskej podoby života, by sa mal pýtať na Brahman, Absolútnu Pravdu.“ Mali by sme preto využiť výhodu, ktorú nám poskytuje ľudský život. Nemali by sme žiť ako zvieratá – bez otázok o Absolútnej Pravde a bez toho, aby sme sa pokúsili nájsť spôsob, ako ukončiť náš úbohý materialistický život.

Už aj tak sa snažíme zastaviť utrpenie urputným zápasom o prežitie. Prečo zarábame peniaze? Pretože si myslíme, že keď ich získame, budeme menej trpieť. Preto existuje boj o prežitie a každý sa snaží nájsť šťastie v zmyslovom pôžitku. Avšak zmyslový pôžitok nie je skutočné šťastie. Pravé šťastie je duchovné šťastie, ktoré má pôvod v službe Krišnovi. To je šťastie. Hmotné šťastie je iba zvrátené šťastie.

Hmotné šťastie je ako fatamorgána. Na púšti žiadna voda nie je, no keď vysmädnuté zviera vidí fatamorgánu, rozbehne sa za ňou a umrie. My vieme, že na púšti voda nie je a že ide iba o odraz slnečného svetla, no zvieratá to nevedia. Ľudský život preto znamená prestať hľadať šťastie v zmyslovom pôžitku, ktorý je ako fatamorgána na púšti, a snažiť sa o duchovné šťastie.

Toto vyššie šťastie môžeme prebudiť jednoducho spievaním Haré Krišna mahā-mantry: Haré Krišna, Haré Krišna, Krišna Krišna, Haré Haré, Haré Ráma, Haré Ráma, Ráma Ráma, Haré Haré. Spievanie Haré Krišna je také jednoduché… a môže ukončiť všetko utrpenie, ktoré zažívame v hmotnom svete.

Trpíme, pretože máme srdcia plné nečistých vecí. Sme ako zločinci s nečistotami v srdci. Zločinec si myslí: „Keď získam to a to, budem šťastný.“ A hazardujúc so životom spácha zločin. Zlodej vie, že keď ho polícia dolapí, neminie ho trest, no aj napriek tomu kradne. Prečo? Nūnaṁ pramattaḥ. Zbláznil sa kvôli honbe za zmyslovým pôžitkom. To je všetko.

Musíme preto očistiť srdcia od nečistých túžob, ktoré nás nútia hnať sa za zmyslovým pôžitkom a trpieť. V tomto veku je proces očisty veľmi, veľmi jednoduchý – proste spievajte Haré Krišna. To je všetko. To je dar Šrí Čaitanju Maháprabhua. Ceto-darpaṇa-mārjanam bhava-mahā-dāvāgni-nirvāpaṇam. Spievaním Haré Krišna sa vyslobodíte z utrpenia zapríčineného neustálym sťahovaním sa z tela do tela. Spievanie je taká jednoduchá vec. Nezáleží na kaste, viere, národnosti, farbe pleti, spoločenskom postavení. Nie. Boh je natoľko milostivý, že dal každému jazyk a uši. Každý preto môže spievať Haré Krišna, Haré Krišna, Krišna Krišna, Haré Haré, Haré Ráma, Haré Ráma, Ráma Ráma, Haré Haré. Jednoducho spievajte Haré Krišna a buďte šťastní.

Ďakujem vám veľmi pekne.

« Previous Next »