Tretia časť

V hmotnom svete sa každý snaží nájsť šťastie a vyhnúť utrpeniu. Existuje trojaké utrpenie spôsobené hmotným podmienením: adhyātmika, adhibhautika a adhidaivika. Utrpenie adhyātmika je spôsobené telom a mysľou. Napríklad, keď v tele nefunguje správnym spôsobom metabolizmus, dostaneme horúčku alebo cítime bolesť. Iný druh utrpenia, adhyātmika, vytvára myseľ. Povedzme, že stratím niekoho, kto mi je drahý – som rozrušený. To je tiež utrpenie. Choroby tela alebo mentálne rozrušenie preto patria do skupiny adhyātmika.

Ďalej existuje utrpenie spôsobené inými živými bytosťami, adhibhautika. Ľudia napríklad denne vozia na bitúnok milióny úbohých zvierat. Zvieratá nedokážu dobre vyjadriť svoje pocity, no v skutočnosti nesmierne trpia. Podobne zažívame utrpenie spôsobené inými živými bytosťami aj my.

Napokon existuje utrpenie zvané adhidaivika, ktoré spôsobujú vyššie autority, polobohovia. Hladomory, zemetrasenia, záplavy, morové epidémie a mnohé iné pohromy – to je utrpenie adhidaivika.

Takto neustále trpíme jedným alebo viacerými spôsobmi. Hmotná príroda je stvorená tak, že musíme trpieť – to je Boží zákon. My sa však snažíme zmierniť utrpenie rôznymi pochybnými spôsobmi. Všetci sa chcú od utrpenia oslobodiť – to je skutočnosť. Cieľom boja o existenciu je oslobodiť sa od utrpenia.

Existujú rôzne spôsoby, ktorými sa pokúšame utrpenie zmierniť. Jeden ponúkajú moderní vedci, ďalšie filozofi, iné zase ateisti, teisti, či ľudia pracujúci kvôli výsledkom svojich činov. Existuje toľko nápadov… No podľa filozofie vedomia Krišnu sa môžete oslobodiť od všetkého utrpenia jednoducho tak, že zmeníte súčasné vedomie na vedomie Krišnu. To je všetko.

Príčinou všetkého utrpenia je nevedomosť. Zabudli sme, že sme veční Krišnovi služobníci, ako to vysvetľuje jeden pekný bengálsky verš:

Len čo sa naše pôvodné vedomie Krišnu znečistí vedomím hmotného pôžitku – túžbou panovať hmotnej prírode, objavia sa problémy. Okamžite padáme do máje, ilúzie. V hmotnom svete si každý myslí: „Tento svet si môžem užívať do sýtosti.“ Počnúc malým mravcom až po Brahmu, najvyššiu živú bytosť, sa každý pokúša stať pánom. Politici vo vašej krajine bojujú o hlasy voličov, aby mohli zasadnúť na prezidentské kreslo. Prečo? Pretože chcú byť pánmi. To je ilúzia.

V hnutí pre vedomie Krišnu sa pokúšame rozvinúť presne opačný postoj. Chceme byť služobníkom služobníka služobníka Krišnu (gopī-bhartuḥ pāda-kamalayor dāsa-dāsānudāsaḥ). Nechceme byť pánmi, chceme byť Krišnovými služobníkmi.

Niekto by to mohol nazvať otrockou mentalitou: „Prečo by som sa mal stať otrokom? Stanem sa pánom.“ Takýto človek však nevie, že práve toto „Stanem sa pánom“ je príčinou jeho utrpenia. Toto musíme pochopiť. V snahe stať sa pánmi hmotného sveta sme sa stali služobníkmi vlastných zmyslov.

Službe sa nedá vyhnúť. Každý jeden z nás, ako tu sedíme, je služobník. Títo chlapci a dievčatá, ktorí prijali vedomie Krišnu, súhlasili s tým, že sa stanú Krišnovými služobníkmi. Ich problém sa preto vyriešil. Ostatní však uvažujú: „Prečo by som sa mal stať služobníkom Boha? Stanem sa pánom!“ V skutočnosti sa však nik nemôže stať pánom. A ak sa niekto snaží stať pánom, stane sa nakoniec služobníkom svojich zmyslov. To je všetko. Stane sa sluhom vlastnej žiadostivosti, sluhom chamtivosti, sluhom vlastného hnevu – sluhom toľkých vecí…

Na vyššej úrovni sa človek stáva služobníkom ľudstva, služobníkom spoločnosti, služobníkom svojej krajiny. No jeho skutočným zámerom je stať sa pánom. To je choroba. Kandidáti na prezidenta prichádzajú s rôznymi vyhláseniami: „Budem oddane slúžiť krajine. Prosím, dajte mi svoj hlas.“ No ich skutočný zámer je vládnuť krajine – takým či onakým spôsobom. To je ilúzia.

Mali by sme preto pochopiť tento dôležitý filozofický bod. Našou prirodzenosťou je slúžiť. Nikto nemôže povedať: „Som slobodný. Som pán.“ Ten, kto takto uvažuje, je v ilúzii. Môže niekto z tu prítomných povedať, že nikomu alebo ničomu neslúži? Nie, pretože slúžiť je pre nás prirodzené.

Môžeme slúžiť Krišnovi, alebo zmyslom. Problém je však v tom, že službou zmyslom iba zväčšujeme mieru nášho utrpenia. Keď užijete nejakú omamnú látku, môžete sa na chvíľu cítiť spokojne. Pod jej vplyvom si môžete namýšľať, že nie ste nikoho služobníkom, že ste slobodný. Avšak táto predstava je umelá. Len čo omámenie pominie, opäť si uvedomíte, že ste služobník.

Takže sme nútení slúžiť, aj keď nechceme. Existuje z tejto situácie východisko? Áno. Východiskom je vedomie Krišnu. Keď sa staneme Krišnovými služobníkmi, okamžite sa splní naša túžba stať sa pánmi. Tu napríklad vidíme obrázok Krišnu a Ardžunu. [Šríla Prabhupáda ukazuje na obraz Krišnu a Ardžunu na Kuruovskom bojisku.] Krišna je Najvyšší Pán; Ardžuna je ľudská bytosť. No Ardžuna mal rád Krišnu ako priateľa a Krišna mu jeho priateľskú lásku oplatil tak, že sa stal jeho vozatajom, jeho služobníkom. Podobne, keď obnovíme náš transcendentálny láskyplný vzťah s Krišnom, naša ambícia vládnuť sa splní. Keď sa rozhodnete slúžiť Krišnovi, postupne zistíte, že Krišna vám službu opätuje. Je to iba otázka realizácie.

Preto, ak sa chceme oslobodiť od služby hmotnému svetu, od služby vlastným zmyslom, musíme našu službu zamerať na Krišnu. To je vedomie Krišnu.

V Bhakti-rasámrita-sindhu cituje Šríla Rúpa Gosvámí pekný verš o službe zmyslom: kāmādīnāṁ kati na katidhā pālitā durnideśā. Oddaný v tomto verši Krišnovi hovorí, ako dlho slúžil svojim zmyslom (kāmādīnāṁ kati na katidhā). Kāma znamená „žiadostivosť“. „Na príkaz vlastnej žiadostivosti som robil zakázané veci,“ hovorí oddaný. Keď je ktosi otrokom, je nútený robiť veci, ktoré nechce. Jednoducho musí. A práve v tomto verši oddaný priznáva, že na príkaz žiadostivosti konal hriešne.

Niekto by mu mohol povedať: „V poriadku. Slúžil si zmyslom, ale už si s tým skončil. Teraz je všetko v poriadku.“ Problém je však v čomsi inom: teṣāṁ jātā mayi na karuṇā na trapā nopaśāntiḥ. Oddaný hovorí: „Toľko som slúžil zmyslom, no stále sú nespokojné. A nielen zmysly, ani ja nie som spokojný. Nechcú mi dať pokoj, ani ma prepustiť zo svojej služby. V takejto som situácii. Dúfal som, že po tých dlhých rokoch, čo som im slúžil, by mohli byť spokojné. Ale mýlil som sa. Nie sú a stále mi rozkazujú.“

Pri tejto príležitosti si dovolím prezradiť, čo mi jeden z mojich žiakov povedal: jeho mama v pokročilom veku sa chystá vydávať. A ktosi iný poznamenal, že jeho babka sa tiež opäť vydala. Tak si to predstavte – majú päťdesiat a sedemdesiatpäť a ich zmysly sú stále také mocné, že im prikazujú: „Musíš sa vydať!“ Pokúste sa pochopiť, aké mocné sú zmysly. Služobníkmi zmyslov nemusia byť iba mladí ľudia. Niekto môže mať sedemdesiatpäť, osemdesiat alebo ležať na smrteľnej posteli a stále môže byť služobníkom vlastných zmyslov. Zmysly nie sú nikdy spokojné.

To je hmotná realita. Slúžime zmyslom, no takáto služba nedokáže uspokojiť ani nás, ani naše zmysly. A zmysly s nami nemajú štipku súcitu. Úplný zmätok.

Najlepším riešením je preto stať sa Krišnovým služobníkom. V Bhagavad-gíte (18.66) Krišna hovorí:

Život za životom, v 8 400 000 druhoch, si slúžil vlastným zmyslom. Vtáci slúžia zmyslom, šelmy slúžia zmyslom, ľudské bytosti, polobohovia – každý v hmotnom svete dychtí po zmyslovom pôžitku. Krišna preto hovorí: „Jednoducho sa Mi odovzdaj. Sľúb, že Mi budeš slúžiť a Ja sa o teba postarám. Oslobodíš sa spod nadvlády zmyslov.“

Na príkaz zmyslov sa život za životom dopúšťame hriešnych činností. Preto dostávame rôzne druhy tiel. Nemyslite si, že všetci ste na rovnakej úrovni. Nie. Podľa svojich činností získate určitý druh tela. A tieto rôzne druhy tiel vám poskytujú rôzne úrovne zmyslového pôžitku. Aj prasa zakúša zmyslový pôžitok, ale ide o pôžitok na veľmi nízkej úrovni. Prasa má taký silný sklon k pôžitku, že sa neštíti mať pohlavný styk s vlastnou matkou, sestrou či dcérou. Dokonca aj v ľudskej spoločnosti sa nájdu takí, ktorým neprekáža pohlavný styk s vlastnou matkou či sestrou. Také mocné sú zmysly.

Mali by sme preto pochopiť, že služba zmyslom podľa ich diktátu je príčinou nášho utrpenia. Trojaké utrpenie, ktoré zažívame – utrpenie, od ktorého sa chceme oslobodiť – existuje práve vďaka diktátu zmyslov. Ak nás však začne priťahovať služba Krišnovi, nebudeme viac nútení poslúchať príkazy zmyslov. Jedným z Krišnových mien je Madana-mohana, „ten, kto premohol Amora, žiadostivosť“. Keď presmerujeme lásku od vlastných zmyslov na Krišnu, oslobodíme sa od všetkých strastí. Okamžite.

Mali by sme sa teda prestať snažiť byť pánmi – „Som pánom všetkého navôkol.“ Každý z nás je prirodzene služobník. Momentálne slúžime zmyslom, ale túto službu by sme mali nasmerovať na Krišnu. A keď budete slúžiť Krišnovi, Krišna sa vám úmerne k vašej úprimnosti postupne zjaví. Potom bude vzájomná výmena služby medzi Krišnom a vami veľmi pekná. Môžete Ho milovať ako priateľa, pána alebo milenca – Krišnu môžete milovať toľkými spôsobmi.

Pokúste sa milovať Krišnu a uvidíte, nakoľko budete spokojní. Neexistuje iný spôsob, ako dosiahnuť úplné uspokojenie. Zarábanie miliónov vás nikdy neuspokojí. Poznal som istého pána z Kalkaty, ktorý zarábal šesťtisíc dolárov mesačne. Spáchal samovraždu. Prečo? Pretože peniaze ho nedokázali uspokojiť. Chcel mať niečo iné.

Preto vás všetkých pokorne žiadam, aby ste sa pokúsili pochopiť tento vznešený dar ľudského života – vedomie Krišnu. Spievaním Haré Krišna postupne vyviniete transcendentálnu láskyplnú náklonnosť ku Krišnovi, a len čo začnete milovať Krišnu, všetky problémy pominú a pocítite úplnú spokojnosť.

Ďakujem veľmi pekne. Sú nejaké otázky?

Otázka: Čo sa stane s hmotnou energiou, keď ju zamestnáme v službe Krišnovi? Zduchovnie?

Šríla Prabhupáda: Keď je medený drôt v kontakte s elektrinou, už to nie je meď; je to elektrina. Podobne, keď použijete energiu v službe Krišnovi, nie je to viac hmotná energia; je to duchovná energia. Hneď ako sa zamestnáte v službe Krišnovi, oslobodíte sa spod nadvlády hmotnej energie. Krišna to hovorí v Bhagavad-gíte (14.26):

„Každý, kto sa vážne zamestná v službe Mne, sa ihneď povznesie nad hmotné kvality a dospeje na duchovnú úroveň, úroveň Brahmanu.“

Ak použijete svoju energiu v službe Krišnovi, nemali by ste si myslieť, že je aj naďalej hmotná. Všetko, čo používate v službe Krišnovi, je duchovné. Napríklad každý deň rozdávame ovocie obetované Krišnovi (prasādam). Niekto by sa mohol spýtať: „Čím sa toto ovocie líši od obyčajného ovocia? Kúpili sme ho na trhu ako ktorékoľvek iné ovocie. Aj doma jeme ovocie. V čom je rozdiel?“ Rozdiel je však veľký, pretože my ovocie obetujeme Krišnovi. Takto okamžite zduchovnie. A výsledok? Jedzte kṛṣṇa-prasādam a uvidíte, ako rýchlo pokročíte vo vedomí Krišnu.

Alebo iný príklad: ak vypijete priveľa mlieka, môže vám spôsobiť tráviace ťažkosti. Keď kvôli tomu pôjdete k lekárovi (k ajurvédskemu lekárovi), predpíše vám liek obsahujúci jogurt. Tento jogurt s trochou lieku vás vylieči. Jogurt však nie je nič iné ako mlieko v inej podobe. Chorobu vám spôsobilo mlieko, ale mlieko ju aj vyliečilo. Ako je to možné? Pretože užívate liek podľa pokynov skúseného lekára. Podobne, keď zamestnáte hmotnú energiu v službe Krišnovi pod vedením pravého duchovného učiteľa, tá istá hmotná energia, ktorá vás zotročovala, vás pozdvihne na transcendentálnu úroveň mimo akéhokoľvek utrpenia.

Otázka: Ako je možné, že dokážete všetko podať tak ľahko a zrozumiteľne?

Šríla Prabhupáda: Pretože celá filozofia je veľmi jednoduchá. Boh je veľký. Vy nie ste veľkí. Netvrďte, že ste Boh. Netvrďte, že Boh neexistuje. Boh je nekonečne veľký a vy ste nekonečne malí. Aké je teda vaše postavenie? Musíte slúžiť Bohu, Krišnovi. To je jednoduchá pravda. Rebélia voči Bohu je májá, ilúzia. Každý, kto vyhlasuje, že je Boh, že vy ste Boh, že Boh neexistuje alebo že Boh je mŕtvy, je pod vplyvom máje.

Človek posadnutý duchom hovorí iba samé nezmysly. Podobne osoba posadnutá májou hovorí: „Boh je mŕtvy. Ja som Boh. Prečo hľadáte Boha? Vonku na ulici sa predsa túla toľko Bohov…“ Ľudia, čo takto rozprávajú, sú posadnutí duchmi, zbláznili sa.

Musíte ich vyliečiť transcendentálnym zvukom mantry Haré Krišna. To je ten pravý liek. Umožnite im počúvať a postupne sa vyliečia. Keď človek tvrdo spí, stačí, keď mu zakričíte do ucha a prebudí sa. Haré Krišna mantra dokáže prebudiť spiacu ľudskú spoločnosť. Vo Védach sa hovorí: uttiṣṭhata jāgrata prāpya varān nibodhata. „Človeče, vstávaj! Nespi. Dostal si príležitosť v podobe ľudského tela. Využi ju. Vysloboď sa z pazúrov máje.“ To je odkaz Véd. Neustále spievajte Haré Krišna. Prebuďte svojich krajanov z ilúzie a pomôžte im zbaviť sa utrpenia.

Naróttam dás Thákur, autor tejto piesne, je slávny áčárja (duchovný učiteľ), ktorého texty sú prijímané ako védske pravdy. V tejto piesni sa stavia do role obyčajného človeka, jedného z nás. S nárekom sa obracia na Hariho, Pána Krišnu: hari hari biphale janama goṅāinu. „Môj drahý Pane, zbytočne som premárnil celý život, pretože som Ťa neuctieval.“

Ľudia vôbec nevedia, že premárňujú svoje životy. Myslia si: „Mám pekný byt, pekné auto, peknú manželku, slušný príjem, spoločenské postavenie.“ Všetky tieto hmotné lákadlá spôsobujú, že zabúdame na zmysel života, ktorým je uctievanie Krišnu.

Šrímad-Bhágavatam (5.5.8) zhŕňa hmotné lákadlá nasledovne:

Základným princípom všetkej hmotnej príťažlivosti je sex: puṁsaḥ striyā mithunī-bhāvam etaṁ. Muž túži po žene a žena po mužovi. A keď dôjde k pohlavnému styku, silne sa pripútajú jeden k druhému: tayor mitho hṛdaya-granthim āhuḥ. Hṛdaya znamená „srdce“ a granthim znamená „pevný uzol“. Keď majú muž a žena pohlavný styk, pevný uzol v srdci sa ešte viac utiahne. „Nemôžem ťa opustiť,“ hovorí muž, „si pre mňa všetkým.“ A ona povie: „Nemôžem ťa opustiť. Si pre mňa všetkým.“

Na pár dní. Potom sa rozvedú.

Začiatkom je však sex. Základným princípom hmotnej príťažlivosti je sex. Pohlavný život je usmerňovaný mnohými spoločenskými konvenciami. Svadba je spoločenská konvencia, ktorá je, pokiaľ ide o sex, iba „čerešničkou na torte“, to je všetko. Občas sa manželstvo zvykne nazývať „legalizovanou prostitúciou“. Aby sa však udržali spoločenské vzťahy, musíme prijať určité usmerňujúce zásady, určité obmedzenia týkajúce sa zmyslového pôžitku. Preto civilizované ľudské bytosti uznávajú, že je rozdiel medzi sexom v manželstve a sexom mimo manželstva, ktorý sa nelíši od sexu medzi zvieratami.

Tak či onak, keď sa dvaja ľudia dajú dohromady, ich ďalšou požiadavkou je pekný byt (gṛha) a kus pozemku (kṣetra). Potom prídu na rad deti (suta). Keď máte byt a ženu, ďalšou požiadavkou sú deti, pretože domov bez detí je smutný. Putra-hīnaṁ gṛhaṁ śūnyam. „Domov bez detí je ako púšť.“ Deti sú skutočným potešením domova. A nakoniec je tu okruh príbuzných alebo spoločnosť (āpta) a na udržanie toho všetkého potrebujete peniaze (vittaiḥ). Bez nich sa nezaobídete.

Takto sa človek zapletie do hmotného sveta a je prekrytý ilúziou. Prečo ilúziou? Prečo sú také dôležité veci ako žena, deti a peniaze ilúzia? Pretože aj keď si v danom momente môžete myslieť, že je všetko v poriadku – máte úžasný rodinný život, byt, ženu, deti, spoločnosť a postavenie – len čo zomriete, so všetkým je koniec. Ste nútení všetko opustiť a premiestniť sa niekam inam. A kam, to neviete. Môžete dostať ľudské telo, telo mačky, psa, poloboha, akékoľvek… Nikdy neviete. No nech je hocaké, vo chvíli, keď opustíte to súčasné, na všetko zabudnete. Nebudete si pamätať, kým ste boli, kto bola vaša žena, aký ste mali domov, koľko ste mali na účte a podobne. Všetko skončí.

Všetko skončí v jedinom okamihu ako bublina v oceáne. Vlnobitie oceánu vytvára na hladine milióny a miliardy bublín, ktoré v okamihu zaniknú. Koniec.

A tak je to aj s hmotným životom. Živá bytosť putuje mnohými životnými druhmi a planétami, až nakoniec získa ľudskú podobu. Ľudský život je príležitosť uvedomiť si, že sa sťahujeme z jedného miesta na druhé, z jedného života do druhého, a že iba márnime čas bez toho, aby sme pochopili, aké je naše prirodzené postavenie a prečo toľko trpíme.

Tieto veci sa dajú pochopiť iba v ľudskej podobe. No namiesto toho, aby sme sa zaujímali o naše skutočné postavenie, zaplietame sa do mithunī-bhāvam a gṛha-kṣetra-sutāpta-vittaiḥ – sex, žena, domov, majetok, deti, spoločnosť, peniaze a postavenie. Sme očarení týmito vecami a premárňujeme tak životy.

Preto Naróttam dás Thákur, ktorý sa stavia do pozície jedného z nás, lamentuje: „Môj drahý Pane, premárnil som celý život.“ Prečo? Mānuṣya-janama pāiyā rādhā-kṛṣṇa nā bhajiyā: „Cieľom ľudskej podoby je pochopiť a uctievať Rádhá-Krišnu (Pána a Jeho energiu). No namiesto toho, aby som pracoval na vzťahu k Rádhe a Krišnovi, ničím si život zmyslovým pôžitkom.

Naróttamov nárek pokračuje: golokera prema-dhana hari-nāma-saṅkīrtana rati nā janmilo kene tāy: „Beda, prečo ma nepriťahuje spievanie Haré Krišna?“ Mantra Haré Krišna je transcendentálna vibrácia; nie je to nič hmotné. Pochádza z Krišnovho transcendentálneho sídla. Odtiaľ pochádza transcendentálny zvuk Haré Krišna. Tento zvuk je ako svetlo vyžarujúce zo slnka. Aj keď nemôžete ísť na slnko, pretože je príliš ďaleko, chápete, že slnečné svetlo pochádza zo slnečnej planéty. O tom niet pochýb. Podobne vibrácia Haré Krišna pochádza z Krišnovej planéty, Goloky (golokera-prema-dhana). A toto spievanie prebúdza lásku ku Krišnovi. (Prema-dhana znamená „poklad lásky ku Krišnovi“.)

Naróttam dás Thákur narieka: hari-nāma-saṅkīrtana rati nā janmilo kene tāy. „Beda, prečo ma ani trochu nepriťahuje spievanie Haré Krišna?“ Prečo by nás malo priťahovať toto spievanie? Vysvetlenie nájdeme v ďalšom riadku: saṁsāra-biṣānale dibā-niśi hiyā jale jurāite. „Spievanie Haré Krišna je jedinou úľavou pre srdce spaľované jedom zmyslového pôžitku.“ Hiyā znamená „srdce“. Naše srdce neustále horí v plameňoch. Prečo? Pretože je v kontakte so zmyslovým pôžitkom. Žiadny zmyslový pôžitok nás však nemôže uspokojiť, nech sa akokoľvek snažíme. Ľudia vymysleli toľko spôsobov, ako si užívať, až dospeli k tomu poslednému: striptíz, a… ako sa volá tá krátka sukňa?

Oddaný: Minisukňa.

Šríla Prabhupáda: Minisukňa, áno. [Smeje sa.] Celý hmotný svet sa točí okolo sexu, a preto nás každý nabáda: „No tak, uži si!“ Akokoľvek sa však budete snažiť užiť si sex, neuspokojí vás to. To je isté, pretože zmyslový pôžitok nie je vaším skutočným pôžitkom. Ste duše, a kým nedospejete na duchovnú úroveň, zmyslový pôžitok vás nikdy neuspokojí. Naďalej budete túžiť po pôžitku, no spokojní nebudete.

Preto Naróttam dás Thákur hovorí, že trpíme v saṁsāra-biṣānale. Saṁsāra poukazuje na naše hmotné požiadavky jedenia, spania, párenia sa a obraňovania, ktoré sú ako spaľujúci jed. A dodáva: „Srdce mi spaľuje tento jed, no nenašiel som žiaden spôsob, ako sa vyslobodiť. Nepriťahuje ma spievanie Haré Krišna, a preto som premárnil život.“

Naróttam dás Thákur ďalej pokračuje: vrajendra nandana jei śacī-suta holo sei. Spievanie Haré Krišna zaviedol Vrajendra nandana, Pán Krišna Samotný v podobe Pána Čaitanju, Sačí-sutu. Krišna hral úlohu syna Mahárádžu Nandu, kráľa Vrindávanu. Preto je známy aj ako Vradžendra-nandana. A Pán Čaitanja hral rolu syna matky Sačí, a preto je známy ako Sačí-suta. Najvyššieho Pána teší, keď Ho oslovujú menom Jeho oddaného, Jeho energie. (Pánovi oddaní sú tiež Jeho energiou.) Aj keď nemá otca, pretože je otcom všetkých, keď zostupuje na Zem, vyberie si niektorého oddaného za Svojho otca. Keď chce čistý oddaný Krišnu za syna, Krišna ho prijme za rodiča.

Naróttam dás Thákur preto hovorí, že Vradžendra-nandana (Krišna) sa zjavil ako Sačí-suta (Pán Čaitanja) a Balarám (Krišnov brat) sa narodil ako Nitáj. A čo robia? Dīna-hīna-jata chilo hari-nāme uddhārilo. Zachraňujú všetky nešťastné hriešne podmienené duše tým, že ich učia spievať Haré Krišna. V tomto veku, v Kali-juge, nenájdete zbožného človeka alebo svätú osobu. Všetci sa oddávajú hriešnym činnostiam. No jednoduchým šírením spievania Haré Krišna zachránil Pán Čaitanja každého, nech bol akokoľvek hriešny. „Poď!“ volal, „spievaj Haré Krišna a vyslobodíš sa.“

Ako vieme, že Pán Čaitanja zachraňoval aj tých najpokleslejších? Tāra sākṣī jagāi mādhāi. Džagáj a Mádháj boli bratia, ktorí sa dopúšťali hriešnych činností všetkého druhu. Narodili sa vo vznešenej bráhmanskej rodine, no kvôli zlej spoločnosti sa z nich stali hriešnici. Podobne aj v tomto veku mnoho ľudí na Západe pochádza z dobrých árijských rodín, no kvôli zlej spoločnosti poklesli. Všade okolo je toľko nedovoleného sexu, omamných látok, jedenia mäsa a hazardu. Džagáj a Mádháj sú takpovediac prototypmi moderných ľudí. Pán Čaitanja ich vyslobodil jednoducho tým, že ich naučil spievať mantru Haré Krišna.

Spievanie Haré Krišna vyslobodí všetky poklesnuté duše, o tom niet pochýb. Nejde o žiadnu falošnú propagandu. Každý, kto sa zapojí do tohto procesu spievania – bez ohľadu na minulosť – sa stane svätcom. Bude z neho čistý človek vedomý si Krišnu.

Spievanie Haré Krišna očistí naše túžbami spaľované srdce. Potom pochopíme: „Som večný služobník Najvyššieho Pána, Krišnu.“ Toto poznanie prichádza obyčajne po mnohých, mnohých zrodeniach, ako potvrdzuje Krišna v Bhagavad-gíte (7.19). Bahūnāṁ janmanām ante jñānavān māṁ prapadyate. „Keď po mnohých a mnohých životoch človek zmúdrie, odovzdá sa Mi.“ Prečo? Vāsudevaḥ sarvam iti: pretože vie, že Vásudeva, Krišna, je všetko. Ale takáto veľká duša je veľmi vzácna (sa mahātmā su-durlabhaḥ).

Pán Čaitanja nám však umožnil stať sa takouto veľkou dušou. Ako? Jednoducho spievaním Haré Krišna. Preto na konci tejto piesne Naróttam dás Thákur hovorí: hā hā prabhu nanda suta vṛṣabhānu-sutā-juta koruṇā karoho ei-bāro. „Môj drahý Pán Krišna, zjavil si sa predo mnou spolu so Svojou vnútornou silou, energiou blaženosti, s Rádhárání. Prosím, buď ku mne milostivý. Som veľký hriešnik s temnou minulosťou, no, prosím ťa, nezavrhuj ma. Prijmi ma. Neodháňaj ma. Odovzdávam sa Ti.“

Každý z nás by mal kráčať v stopách Naróttama dása Thákura. Očistným procesom je spievanie Haré Krišna. A len čo sa nám srdce očistí, získame pevné presvedčenie, že Krišna je Najvyšší Pán a my sme Jeho veční služobníci. Zabudli sme na to. Slúžime, no namiesto toho, aby sme slúžili Pánovi, slúžime svojim zmyslom. Nikdy sme neboli pánmi. Nie sme pánmi svojich zmyslov, ale ich služobníkmi. To je naše postavenie.

Prečo teda namiesto služby zmyslom neslúžiť Najvyššiemu Pánovi? Ovládnuť zmysly v skutočnosti môžete až vtedy, keď sa stanete služobníkmi Krišnu. Inak nie. Buď ste godāsa alebo gosvāmī, záleží na vás. Človek, ktorý slúži vlastným zmyslom, sa nazýva godāsa, a človek, ktorý je pánom zmyslov, sa nazýva gosvāmī. Ovláda zmysly. Keď chce jeho jazyk ochutnať čosi, čo nie je obetované Krišnovi, povie mu: „Milý jazyk, toto nie je nič pre teba. Nie je to kṛṣṇa-prasādam (jedlo obetované Krišnovi).“ Takto sa človek stane gosvāmī alebo pán vlastných zmyslov.

Keď človek nedovolí zmyslom robiť čokoľvek pre vlastný pôžitok, ale koná výlučne pre Krišnu, nazýva sa to oddaná služba. Hṛṣīkeṇa hṛṣīkeśa-sevanaṁ bhaktir ucyate: oddaná služba znamená zamestnať zmysly v úsilí uspokojovať Pána zmyslov. Najvyšším pánom zmyslov je Krišna. V súčasnosti sa snažíme zamestnať zmysly v službe sebe samým. To sa volá májá alebo ilúzia. Keď však tie isté zmysly zamestnáme v službe Krišnovi, dosiahneme dokonalosť. Nezastavíme činnosť zmyslov, iba ich očistíme tým, že ich zamestnáme v službe Pánovi. To je vedomie Krišnu.

Ďakujem veľmi pekne. Nejaké otázky?

Oddaný: Šríla Prabhupáda, prečo sa o Ježišovi hovorí, že je synom Božím? Ak sa Krišna zvyčajne chápe ako syn, ako to, že Pán Ježiš…

Šríla Prabhupáda: Aké „zvyčajne“? Krišna je najvyšší otec, no z lásky k Svojmu oddanému sa stane jeho synom. Krišnovo základné postavenie nie je byť synom. Jeho základným postavením je byť otcom (ahaṁ bīja-pradaḥ pitā). Z vlastnej vôle sa však niekedy stane synom, aby vychutnal otcovskú alebo materskú lásku, ktorú k Nemu oddaný cíti.

Keď sa čistý oddaný modlí: „Drahý Pane, želám si, aby si sa stal mojím synom,“ Krišna jeho modlitbu vypočuje. Vasudeva a Devakí sa takto stali Krišnovými rodičmi. V predchádzajúcom živote podstúpili prísne odriekanie. Boli manželmi, no nemali pohlavný styk. Boli odhodlaní nemať dieťa, dokým nezískajú za syna Samotného Pána. A tak tisíce rokov vykonávali prísne odriekanie, až kým sa pred nimi nezjavil Samotný Pán a nespýtal sa: „Čo si želáte?“

„Pane, chceme syna ako si Ty.“

„Ako by ste mohli získať syna ako som Ja? Sám sa stanem vaším synom!“

Krišna, Najvyšší Pán, je otcom všetkých, no z vlastnej vôle sa stane synom svojho oddaného. Ale inak je najvyšším otcom – to je Jeho večné postavenie.

Oddaný: Šríla Prabhupáda, v Šrímad-Bhágavatame som čítal, že keď sa človek stane oslobodenou dušou, získa dokonalú slobodu, ktorá je niekedy na tej istej úrovni ako Krišnova, ba dokonca väčšia. Môžete to vysvetliť?

Šríla Prabhupáda: Áno, vezmi si napríklad Vasudevu. Je viac než Krišna. Alebo matku Jašódu – videl si ten obrázok, ako Jašóda zväzuje Krišnu?

Oddaný: Kde Krišna vyzerá ako malé dieťa?

Šríla Prabhupáda: Áno ten. Všetci sa boja Najvyššieho Pána, no On Sám sa bojí matky Jašódy: „Mamička, prosím, nezväzuj Ma. Už ťa budem poslúchať.“

Jašóda sa tak stala väčšou než Boh, väčšou než Krišna. Májávádski (neosobní) filozofi chcú s Pánom splynúť, no našou filozofiou je byť viac než Krišna. Prečo splynúť s Krišnom? Byť viac než Krišna. A Krišna skutočne stavia Svojho oddaného do vyššieho postavenia než je On Sám. Ďalším príkladom je Ardžuna. Krišna prijal úlohu jeho vozataja. V skutočnosti bol hlavným hrdinom bitky na Kurukšetre Krišna, no On toto postavenie prenechal Svojmu oddanému: „Ardžuna, ty sa staň hrdinom. Ja budem vozataj.“

Krišna je ako otec, ktorý chce vidieť, že jeho syn je väčší ako on. Ak je otec Mgr., chce, aby jeho syn bol PhD. Potom je spokojný. Nedopustí, aby ho prekonal niekto cudzí, ale bude rád, ak ho prekoná vlastný syn. Podobne Krišna, Najvyšší Pán, chce vidieť, že Jeho oddaný Ho prekonal. To Ho teší.

V hmotnom svete priťahuje sex všetkých. To je skutočnosť. Ako hovorí Šrímad-Bhágavatam: yan maithunādi-gṛhamedhi-sukhaṁ hi tuccham. „Šťastie – takzvané šťastie – rodinného života začína pohlavným stykom, maithuna.“

Muž sa obyčajne ožení, aby uspokojil túžbu po sexe. Potom splodí deti. Neskôr, keď vyrastú, sa jeho dcéra vydá a syn ožení za rovnakým účelom – sex. Potom prídu vnúčatá.

Takto hmotné šťastie narastá ako śry-aiśvarya-prajepsavaḥ. Śrī znamená „krása“, aiśvarya znamená „bohatstvo“ a prajā znamená „deti“. Ľudia si o sebe myslia, že sú úspešní, keď majú krásnu manželku, obrovské bankové konto a dobrých synov, dcéry, nevesty a tak ďalej. Bohatý muž s krásnou ženou a kŕdľom detí okolo seba sa považuje za najúspešnejšieho.

Aký je to však úspech? Šástry (písma) hovoria, že tento úspech je iba pokračovaním pohlavného styku. To je všetko. Môžeme sa snažiť, aby to vyzeralo vznešene, ale rovnaké sexuálne šťastie cítia aj prasatá. Celý deň žerú, ponevierajú sa sem a tam – „Kde je výkal? Kde je výkal?“ – a potom majú sex s hocikým. Prasaťu je jedno, či má sex s matkou, sestrou alebo dcérou.

Šástry hovoria, že príčinou nášho uväznenia v hmotnom svete je sex. Inými slovami, sme obeťami Amora. Amor alebo Madana je boh sexu. Kým človeka neopantá Madana, nemôže mať radosť zo sexuálneho života. Jedným z Krišnových mien je Madana-mohana, „Ten, kto víťazí nad Amorom“. Inými slovami, ten, koho priťahuje Krišna, zabudne na potešenie zo sexu. To je skúška pokročilosti vo vedomí Krišnu.

Ďalší význam slova madana je „opájať“ alebo „poblázniť“. Každý je pobláznený sexuálnou túžbou. Šrímad-Bhágavatam hovorí: puṁsaḥ striyā mithunī-bhāvam etaṁ tayor mitho hṛdaya-granthim āhuh. „Celý hmotný svet existuje vďaka príťažlivosti medzi mužom a ženou.“ Muža priťahuje žena, ženu priťahuje muž a keď spolu začnú pohlavne žiť, pripútajú sa k hmotnému svetu ešte viac. Po svadbe hľadajú pekný domov a prácu alebo nejakú pôdu, ktorú by mohli obrábať, pretože musia zarobiť peniaze na jedlo a iné veci. Potom prichádzajú deti (suta), priatelia a príbuzní (āpta), a majetok (vittaiḥ). Takto sa pripútanie k hmotnému svetu prehlbuje viac a viac. Všetko sa začína tým, že nás priťahuje madana, potešenie zo sexu.

Nemali by sme sa však nechať zlákať leskom hmotného sveta, mal by nás priťahovať Krišna. A keď nás začne priťahovať Krišnova krása, stratíme záujem o falošnú krásu hmotného sveta. Ako hovorí Šrí Jamunáčárja:

„Odkedy ma priťahuje Krišnova krása a začal som slúžiť Jeho lotosovým nohám, nachádzam nové a nové potešenie. Keď si spomeniem na pohlavný styk, ústa sa mi okamžite skrivia a odpľujem si.“

Krišna je teda Madana-mohana, premožiteľ Madanu alebo Amora. Madana priťahuje každého, ale ak niekoho priťahuje Krišna, Madana je porazený. A keď prekonáme Madanu, zdoláme aj hmotný svet. Inak je to veľmi ťažké. Hovorí to aj Krišna v Bhagavad-gíte (7.14):

Je veľmi ťažké prekonať hmotný svet, no ak sa odovzdáme Krišnovi a pevne sa chytíme Jeho lotosových nôh – „Krišna, zachráň ma!“ –, Krišna sľubuje: „Áno, zachránim ťa. Neboj sa, zachránim ťa.“ Kaunteya pratijānīhi na me bhaktaḥ praṇaśyati. „Môj drahý Ardžuna, smelo vyhlás, že ochránim Svojho oddaného, ktorý nemá inú túžbu, než Mi slúžiť.“

Ľudia nanešťastie nevedia, že jedinou úlohou, ktorú máme, je prijať útočisko u Krišnových lotosových nôh. Ničím iným by sme sa nemali zaoberať. Ktorákoľvek iná činnosť nás iba zaplieta do hmotného sveta. Cieľom ľudského života je dostať sa z pazúrov hmotného sveta. No ako hovorí Bhágavatam: na te viduḥ svārtha-gatiṁ hi viṣṇum. „Ľudia nevedia, že konečným cieľom života je pochopiť Višnua alebo Krišnu.“

V tomto veku je teda veľmi ťažké priviesť ľudí k vedomiu Krišnu. Čaitanja Maháprabhu nám však prikázal šíriť toto poznanie do celého sveta. A tak sa o to pokúšame. Dokonca by nás nemalo odradiť ani to, že ľudia naše pokyny neprijmú. Jediné, čo musíme urobiť, je snažiť sa zo všetkých síl. Májá (ilúzia) je veľmi silná. Preto nie je ľahké vyslobodiť živé bytosti z pazúrov máje. Môj Guru Mahárádža mal veľa chrámov po celej Indii, no občas vravel: „Ak by som vďaka predaju všetkých týchto chrámov dokázal obrátiť jediného človeka na vedomie Krišnu, moja misia by bola úspešná.“ Toto hovorieval.

Naším cieľom nie je stavať obrovské budovy, aj keď je to niekedy potrebné na šírenie vedomia Krišnu a na to, aby sme ľuďom poskytli útočisko. Naším hlavným poslaním je pritiahnuť pohľad zmätených podmienených duší na Krišnu. To je náš hlavný cieľ. Preto nás Bhaktivinód Thákur a ďalší vaišnavovia varovali, aby sme boli opatrní a nestavali primnoho veľkých chrámov, pretože by sme sa mohli začať zaujímať o hmotné veci. Inými slovami, mohli by sme zabudnúť na Krišnu.

Samozrejme, z konečného hľadiska nie je nič hmotné. Myslieť si, že niečo je hmotné, je ilúzia. V skutočnosti existuje iba duchovná realita (duchovno). Ako by mohlo jestvovať čosi hmotné? Najvyšší Pán je Najvyššia Duša, a keďže všetko pochádza z Neho, to, čo nazývame hmotnou energiou, pochádza takisto z Neho a je teda z konečného hľadiska duchovné.

Problém je, že v hmotnom svete, ktorý je Krišnovou nižšou energiou, existuje možnosť, že zabudneme na Krišnu. Ľudia sa venujú toľkým činnostiam – vidieť to najmä na Západe – vynachádzajú hŕbu moderných zariadení, ale výsledok je, že iba zabúdajú na Krišnu. A to je hmotné – zabudnúť na Krišnu.

V skutočnosti neexistuje nič okrem Krišnu a Jeho energií. Ako hovorí Nárada Muni: idaṁ hi viśvaṁ bhagavān ivetaraḥ. „Tento svet je Krišna, Bhagaván.“ No tým, ktorí sú v nevedomosti, sa zdá, že svet a Bhagaván sa líšia. Mahá-bhágavata alebo čistý oddaný nemá poňatie hmotného a duchovného, lebo všade vidí Krišnu. To, čo my voláme hmotou, vníma ako transformáciu Krišnovej energie (pariṇāma-vāda). Pán Čaitanja uvádza nasledujúci príklad:

Čistý oddaný môže zbadať strom, no len čo ho zazrie, vidí Krišnovu energiu. A keď vidí Krišnovu energiu, vidí aj Krišnu. A tak namiesto stromu vidí Krišnu.

Iným príkladom je slnko a slnečné svetlo. Len čo uzriete slnečné svetlo, ihneď si spomeniete na slnko. Nie je to tak? Keď vám ráno vniknú do izby slnečné lúče, okamžite si spomeniete na slnko. Ste si istí jeho prítomnosťou, pretože viete, že bez slnka by nebolo slnečných lúčov. Podobne by sme si mali v súvislosti s každou vecou, ktorú vidíme, spomenúť na Krišnu, pretože každá vec je prejavom Krišnovej energie. A keďže energia a zdroj energie sa nelíšia, tí, čo chápu Krišnu a Jeho energie, vidia iba Krišnu. Preto pre nich neexistuje hmotný svet. V očiach dokonalého oddaného je všetko duchovné (sarvaṁ khalv idaṁ brahma).

Mali by sme preto trénovať zrak tak, aby sme videli Krišnu všade. A týmto tréningom je oddaná služba Krišnovi, ktorá je procesom očisťovania.

Len čo vyvinieme vedomie Krišnu, zbavíme sa falošných označení a zrak, hmat, čuch atď. budú nirmala – očistia sa službou Krišnovi. Potom môžeme vidieť Krišnu ihneď a všade. Kým nemáme čistý zrak, nemôžeme Krišnu vidieť. Ale keď sa očistí procesom oddanej služby, nebudeme vidieť nič iné než Krišnu.

Amor je teda jedným z nástrojov iluzórnej, hmotnej energie, no ak máme dokonalé vedomie Krišnu, Amor nám nedokáže prebodnúť srdcia svojimi šípmi. Nedokáže to. Dobrý príklad je Haridás Thákur. Keď bol Haridás Thákur ešte mladý muž, prišla za ním uprostred noci zvodne odetá prostitútka a vyjavila mu svoju túžbu užiť si s ním. Haridás Thákur odvetil: „V poriadku, posaď sa. Splním ti tvoju túžbu, no najprv musím dokončiť spievanie Haré Krišna.“ Len si to predstavte! Je hlboká noc a pred Haridásom Thákurom stojí pôvabné mladé dievča a navrhuje mu sex. No ním to ani nepohlo a ďalej spieval Haré Krišna, Haré Krišna, Krišna Krišna, Haré Haré, Haré Ráma, Haré Ráma, Ráma Ráma, Haré Haré. Nikdy neprestal spievať, a tak plán dievčaťu nevyšiel.

Amor nám nedokáže prebodnúť srdce, ak sme plne pohrúžení vo vedomí Krišnu. Pred oddaným môžu pózovať tisíce nádherných žien, ale žiadnej sa nepodarí vyviesť ho z rovnováhy. Vidí ich ako Krišnove energie. Myslí si: „Patria Krišnovi, sú určené pre Jeho potešenie.“

Úlohou oddaného je zamestnať všetky prekrásne ženy v službe Krišnovi, nie si s nimi užívať. Oddaného nezasiahnu Amorove šípy, pretože všetko vidí vo vzťahu ku Krišnovi. To je pravé odriekanie. Neprijme nič pre vlastný zmyslový pôžitok, ale všetko a všetkých zamestnáva v službe Krišnovi. To je proces vedomia Krišnu.

Ďakujem vám veľmi pekne.