Štvrtá časť

Novinár: Myslím si, že veľa našich čitateľov a veľké množstvo ľudí v Spojených štátoch mätie narastajúci počet ľudí, ktorí sa vyhlasujú za guruov a bohov; zjavujú sa zo dňa na deň, jeden za druhým, a hovoria…

Šríla Prabhupáda: To všetko je nezmysel.

Novinár: Mohli by ste to trochu rozviesť?

Šríla Prabhupáda: Áno mohol, sú to podvodníci.

Novinár: Napríklad ten slávny, čo predáva meditačné mantry…

Šríla Prabhupáda: To je prvotriedny darebák. Hovorím to otvorene.

Novinár: Mohli by ste to trochu viac vysvetliť, pretože naši čitatelia…

Šríla Prabhupáda: Z jeho správania usudzujem, že je to prvotriedny darebák. Neviem, kto to je, a ani to nechcem vedieť – to, čo robí, hovorí za všetko. Najúžasnejšie však je, že o ľuďoch na Západe sa predpokladá, že sú pokročilí – ako to, že sa nechali oklamať takými darebákmi?

Novinár: Myslím, že ľudia niečo hľadajú, a niekto príde a…

Šríla Prabhupáda: Áno, ale oni chcú niečo lacné – to je ich problém. Našim žiakom nedávame nič lacné. Naša prvá podmienka je charakter – morálny charakter. Chápete? Dokým niekto prísne nedodržuje morálne zásady, nezasvätíme ho a nemôže zostať v našej inštitúcii. A tento takzvaný guru hovorí ľuďom: „Robte si, čo chcete. Stačí, keď mi zaplatíte tridsaťpäť dolárov a ja vám dám mantru.“ Vidíte? Ľudia chcú byť podvedení, a preto existuje toľko podvodníkov. Nechcú sa podrobiť žiadnej disciplíne. Majú peniaze, a tak si myslia: „Zaplatíme a okamžite dostaneme, čo len chceme.“

Novinár: Nebo na počkanie.

Šríla Prabhupáda: Áno, to je ich hlúposť.

Novinár: Dovoľte mi jednu otázku – mám na to svoj názor, ale rád by som sa Vás opýtal – prečo sa podľa Vás dnešní mladí ľudia stále viac orientujú na východné náboženstvá?

Šríla Prabhupáda: Pretože ich už neuspokojuje materialistický spôsob života. Tu v Amerike si môžete dosýta užívať. Máte dosť všetkého – jedla, žien, vína, budov… No napriek tomu ste zmätení a nespokojní, dokonca viac ako v Indii, o ktorej sa hovorí, že je chudobná. No keď prídete do Indie, zistíte, že títo ľudia napriek chudobe uchovávajú prastarú duchovnú kultúru. Preto nie sú takí znepokojení. To dokazuje, že samotný hmotný pokrok nemôže nikoho uspokojiť. Ak naozaj chcete spokojnosť, musíte sa venovať duchovnému životu. To vám prinesie šťastie. Všetci títo ľudia žijú v temnote. Nijaká nádej. Netušia, kam idú; nemajú cieľ. Ale ak máte duchovný základ, viete, čo robíte a kam kráčate. Všetko je jasné.

Novinár: Inak povedané, myslíte si, že západné cirkvi – židovská, kresťanská alebo akékoľvek iné – zlyhali, pokiaľ ide o prezentáciu duchovného života ľuďom. Povedali by ste, že ich posolstvo nie je dôležité? Alebo ho nedokážu správne podať?

Šríla Prabhupáda: Vezmite si napríklad Bibliu. Bola vyslovená v dávnych časoch, primitívnym ľuďom žijúcim v púšti. Títo ľudia neboli veľmi pokročilí. Preto v tých časoch, v Starom zákone, stačilo povedať: „Existuje Boh, ktorý stvoril svet.“ To je fakt. Ale v súčasnosti sú ľudia na určitej vedeckej úrovni a chcú vedieť viac detailov ohľadne toho, ako bol svet stvorený. Chápete? Žiaľ, takéto podrobné, vedecké vysvetlenie v Biblii nie je. A cirkev vám nemôže dať viac než toto. Preto dnes ľudia nie sú spokojní. Chodiť sa každú nedeľu pomodliť do kostola im veľa nehovorí.

Okrem toho, takzvaní náboženskí vodcovia nenasledujú ani základné náboženské zásady. Starý zákon napríklad obsahuje Desať prikázaní a jedno z nich hovorí: „Nezabiješ.“ Ale v kresťanskom svete je zabíjanie úplne bežné. Náboženskí vodcovia posväcujú bitúnky a predkladajú teórie, že zvieratá nemajú dušu. Takto si zabíjanie zvierat ospravedlňujú a zabíjajú ich.

Keď sa kňazov spýtame: „Prečo sa dopúšťate takého hriešneho konania – prečo zabíjate?“ odmietnu sa o tom baviť. Všetci sú ticho. To znamená, že vedome porušujú Desať prikázaní. Takže aké náboženské zásady? Jasne sa píše: „Nezabiješ!“ Prečo zabíjajú? Čo na to poviete?

Novinár: Pýtate sa mňa?

Šríla Prabhupáda: Áno.

Novinár: Hm, „Nezabiješ“ je nepochybne etická zásada… nadčasová a opodstatnená. Ale ľudia sa príliš nezaujímajú…

Šríla Prabhupáda: Áno, to je pravda. Nezaujímajú sa o náboženstvo. Je to iba divadlo. Ak nenasledujete usmerňujúce zásady, kde je vaše náboženstvo?

Novinár: Nehádam sa s vami, úplne s vami súhlasím. Nedávalo by to zmysel. „Nezabiješ.“ „Nebudeš mať iných bohov okrem Mňa, aby si sa im klaňal.“ „Nepožiadaš majetku blížneho svojho, ani ničoho, čo jeho je.“ „Cti otca svojho i matku svoju.“ To sú úžasné…

Šríla Prabhupáda: „Nepožiadaš manželku blížneho svojho,“ – kto sa tým dnes riadi?

Novinár: Zopár ľudí.

Šríla Prabhupáda: Tak ako môžu povedať, že sú nábožensky založení? A bez náboženstva je ľudská spoločnosť spoločnosťou zvierat.

Novinár: V poriadku, ale rád by som sa Vás niečo spýtal. V čom sa vaša interpretácia odlišuje od základnej židovsko-kresťanskej etiky Desiatich prikázaní?

Śríla Prabhupáda: Neodlišuje sa. Ale ako som povedal, nikto z nich striktne nenasleduje Desať prikázaní. Nie je tu rozdiel. Preto hovorím: „Prosím, dodržujte Božie prikázania.“ To je moje posolstvo.

Novinár: Inými slovami, žiadate ich, aby žili podľa týchto zásad.

Šríla Prabhupáda: Áno. Nežiadam, aby sa z kresťanov stali hinduisti. Hovorím: „Prosím, dodržujte vaše vlastné prikázania. Urobím z vás lepších kresťanov.“ To je moje poslanie. Nehovorím: „Boh nie je vo vašej tradícii – je iba v našej.“ Žiadam ich: „Počúvajte Boha.“ Nehovorím: „Musíte prijať, že Boh sa volá Krišna a nijak inak.“ Hovorím: „Prosím, počúvajte Boha. Snažte sa milovať Boha.“

Novinár: Ak je teda vaša misia a misia západnej židovsko-kresťanskej morálky rovnaká, rád by som sa spýtal: „Čím to je, že sa sklamaná mladá generácia alebo ľudia všeobecne obracajú k východným náboženstvám? Prečo sa orientujú na Východ, ak sú obe veci rovnaké?

Šríla Prabhupáda: Pretože judaizmus a kresťanstvo ich neučia prakticky. Ja učím prakticky.

Novinár: Inými slovami, učíte ich to, čo pokladáte za veľmi praktické – každodenný spôsob, ako dosiahnuť naplnenie ľudského ducha.

Šríla Prabhupáda: Biblia aj Bhagavad-gítá učia láske k Bohu. Ale dnešní náboženskí predstavitelia v skutočnosti neučia, ako milovať Boha. Ja učím ľudí, ako milovať Boha – v tom je rozdiel. Preto to priťahuje mladých ľudí.

Novinár: V poriadku. Takže cieľ je rovnaký, ale spôsob, ako ho dosiahnuť, sa líši?

Šríla Prabhupáda: Nie, cieľ je ten istý aj cesta je tá istá, no títo takzvaní náboženskí vodcovia neučia ľudí, ako nasledovať túto cestu. Ja ich to učím prakticky.

Novinár: Dovoľte mi spýtať sa na čosi, o čom sa v poslednom čase veľa hovorí. Najväčší problém, ktorý mužom a ženám bráni vyvinúť lásku k Bohu a dodržiavať Desať prikázaní, je, hm – ako by som to povedal – sexuálny problém. Nie je to nič nové. Všetci sme si tým prešli.

Šríla Prabhupáda: Áno, všetci.

Novinár: A v západnej kultúre alebo náboženstve neexistuje nič, čo by mladým ľuďom pomohlo zvládnuť tento zložitý problém. Sám som si tým prešiel. My všetci. Dávate mladým ľuďom vo vašom učení čosi na vyriešenie tohto problému? Ak áno, čo to je?

Šríla Prabhupáda: Žiadam svojich žiakov, aby sa oženili. Nedovoľujem nezmyselné spolužitie chlapcov a dievčat. Nie. „Najprv sa musíte oženiť a žiť ako slušný človek.“

Novinár: Poďme viac ku koreňu problému. Čo keď má človek štrnásť, pätnásť, šestnásť rokov?

Šríla Prabhupáda: Jedna z vecí, ktoré učíme našich chlapcov, je stať sa brahmačárínmi – žiť v celibáte, ovládať zmysly. Vo védskej kultúre sa chlapec zvyčajne neožení, kým nemá dvadsaťštyri a dievča sa nevydá pred šestnástym či sedemnástym rokom. A pretože zažívajú duchovnú blaženosť vedomia Krišnu, sex ich vôbec nezaujíma. Nehovoríme „Nestýkajte sa so ženami,“ alebo „Zanechajte pohlavný život“. Ale všetko podriaďujeme vyššiemu princípu vedomia Krišnu. Takýmto spôsobom ide všetko hladko.

Novinár: Takže vaši žiaci si nemusia hrýzť pery a vravieť si: „Nebudem sa jej (ho) dotýkať.“ Majú niečo iné.

Šríla Prabhupáda: Áno, vyššiu chuť. To je vedomie Krišnu. A funguje to: už nejaký čas učím mužov a ženy zo Západu ovládať pohlavný pud. Moji žiaci, ktorých tu vidíte, sú Američania, nie sú z Indie.

Novinár: Rád by som vedel, čo si myslíte o ľuďoch, ako je ten slávny predavač mantier, ktorý znechutil mňa aj veľa ďalších ľudí. Moja dcéra sa o tieto veci istý čas zaujímala. Teraz je veľmi sklamaná.

Šríla Prabhupáda: Je prirodzené, že ľudia na Západe, najmä tí mladší, sú lační po duchovnom živote. Keď za mnou niekto príde a povie: „Svámídži, zasväťte ma,“ okamžite mu poviem: „Musíš dodržiavať tieto štyri zásady – žiadne mäso, hazard, omamné látky a nedovolený sex.“ Mnohí odídu. Ale tento predavač mantier nekladie žiadne podmienky. Ako keby vám doktor povedal: „Môžete si robiť, čo chcete; stačí, ak budete užívať môj liek a vyliečite sa.“ Taký lekár bude veľmi populárny.

Novinár: Áno. Zabije veľa ľudí, ale bude veľmi obľúbený.

Šríla Prabhupáda: Áno. [Smeje sa.] Ale skutočný doktor vám povie: „Nesmiete robiť toto ani toto. Nemôžete jesť tieto veci…“ Ľudia to budú považovať za obťažovanie. Chcú niečo lacné. Preto prídu podvodníci a oklamú ich. Využijú príležitosť – pretože ľudia chcú byť podvedení.

„Toto je veľmi výhodné!“ Chápete? Darebáci radia ľuďom: „Vy ste Boh – každý je Boh. Musíte si to iba uvedomiť – iba ste na to zabudli. Vezmite si túto mantru a stanete sa Bohom. Budete mocní. Nemusíte ovládať svoje zmysly. Môžete sa opíjať. Môžete mať nezákonný sex a všetko, čo len chcete.“

Ľudia to majú radi. „Stačí pätnásť minút meditácie a stanem sa Bohom – a musím zaplatiť iba tridsaťpäť dolárov.“ Milióny ľudí na to skočia. Pre Američanov tridsaťpäť dolárov nie je veľa. A keď to vynásobíte miliónom, dostanete tridsaťpäť miliónov dolárov. [Smeje sa.]

Nemôžeme takto podvádzať. Preto hovoríme, že ak máte skutočný záujem o duchovný život, musíte dodržiavať všetky tieto usmernenia. Prikázanie hovorí: „Nezabiješ!“ Nebudem preto vravieť: „Áno, môžete zabíjať – zvieratá necítia, nemajú dušu.“ Takto nemôžeme podvádzať.

Novinár: Znechutilo to poriadne veľa mladých ľudí.

Šríla Prabhupáda: Tak nám, prosím, pomôžte. Toto hnutie je veľmi dobré. Pomôže vašej krajine. Pomôže celej ľudskej spoločnosti. Je to autentické hnutie. Nepodvádzame, ani neklameme. Je autorizované.

Novinár: Autorizované kým?

Šríla Prabhupáda: Krišnom, Bohom. V Indii má táto filozofia vedomia Krišnu milióny stúpencov – osemdesiat percent populácie. Ak sa spýtate hociktorého Inda, bude vám vedieť o vedomí Krišnu povedať toľko vecí…

Novinár: Naozaj si myslíte – čisto z praktického hľadiska – že vaše hnutie má šancu uspieť tu v Amerike?

Šríla Prabhupáda: Podľa toho, čo som videl, má veľkú šancu. Nehovoríme: „Zanechajte svoje náboženstvo a pridajte sa k nám.“ Hovoríme: „Snažte sa dodržiavať aspoň vlastné zásady. A potom, ak chcete, študujte s nami.“ Niekedy sa stane, že študenti, ktorí získali magisterský titul, pokračujú ďalej v štúdiu na zahraničnej univerzite. Prečo? Chcú viac poznania. Podobne je to aj s náboženskými písmami – každé, ktoré nasledujete, vám prinesie osvietenie. Ale ak v tomto hnutí pre vedomie Krišnu nájdete viac, prečo to nevyužiť? Ak to s Bohom myslíte vážne, prečo by ste mali uvažovať: „Ó, ja som kresťan.“ „Ja som žid.“ „Nemôžem chodiť na vaše stretnutia. Nemôžem vám dovoliť rečniť v našom kostole.“ Ak hovorím o Bohu, môžete mať niečo proti?

Novinár: Úplne s vami súhlasím.

Šríla Prabhupáda: Som ochotný hovoriť s každým človekom vedomým si Boha. Urobme program, z ktorého budú mať ľudia prospech. Ale oni chcú ďalej pokračovať vo svojich stereotypných životoch. Ak človek nasledovaním určitého druhu náboženských zásad vyvinie lásku k Bohu, ide o prvotriedne náboženstvo. Ale ak človek zväčšuje iba lásku k mamonu, akéže je to náboženstvo?

Novinár: Máte pravdu.

Šríla Prabhupáda: To je náš test – musíte vyvinúť lásku k Bohu. Nehovoríme, že musíte nasledovať kresťanstvo, islam, judaizmus alebo hinduizmus. Chceme iba vidieť, že ste vyvinuli lásku k Bohu. Ale ľudia povedia: „Aký Boh? Ja som Boh.“ Chápete? Všetci sa dnes učia, že Boh neexistuje.

Novinár: Videli ste obrázky usmievavého muža s fúzami a plochým nosom? Predtým než zomrel, vyhlásil, že je Boh.

Šríla Prabhupáda: Boh? Ďalší darebák. Tak vidíte – stále sa to opakuje. Robil propagandu, že je Boh. To znamená, že ľudia nevedia, kto je Boh. Predstavte si, že za vami prídem a poviem vám, že som prezident Spojených štátov amerických. Prijmete ma?

Novinár: [Smeje sa.] Nie. To asi nie.

Šríla Prabhupáda: Tí darebáci! Ľudia ich majú za Boha, lebo nevedia, kto Boh je – to je problém.

Novinár: Je úplne absurdné, že niekto ide len tak okolo a povie ti, že je Boh.

Šríla Prabhupáda: Ale každý, kto ho považuje za Boha, je rovnaký darebák. Ten, kto hovorí, že je Boh, je prvotriedny darebák. Podvodník. A ten, kto je podvedený, je takisto darebák. Nevie, kto je Boh. Myslí si, že Boh je taký lacný, že ho môže stretnúť na trhu.

Novinár: Západné poňatie je, že človek bol stvorený na obraz Boží. Takže Boh musí vyzerať približne ako človek.

Šríla Prabhupáda: Máte toľko vedcov… Tak sa pokúste zistiť, aká je skutočná podoba Boha, ako naozaj vyzerá. Ktorý vedecký ústav to skúma? Máte toľko vedeckých oblastí – oddelenie výskumu, technologický úsek… Ale ktorý vedecký ústav skúma, čo je Boh? Existuje taký vedecký ústav?

Novinár: Poviem to na rovinu – tento ústav má dnes zatvorené.

Šríla Prabhupáda: A presne v tom je problém. Ale hnutie pre vedomie Krišnu je inštitúciou učiacou ako poznať Boha. Ak budete s nami študovať, neprijmete za Boha žiadneho darebáka. Prijmete za Neho iba Boha. Učíme o inej realite, ktorá sa nachádza za touto hmotnou prírodou. Táto hmotná príroda vzniká a zaniká, ale Boh a jeho duchovná povaha existujú večne. My, živé bytosti, sme takisto veční, bez počiatku a konca. Toto hnutie pre vedomie Krišnu vás naučí, ako sa môžete premiestniť do tohto večného, duchovného sveta, Božieho sídla.

Novinár: To je ľudská túžba.

Šríla Prabhupáda: Áno, to je túžba. Každý sa snaží byť šťastný, pretože to je privilégium každej živej bytosti. Svojou podstatou je živá bytosť predurčená na to, aby bola šťastná, ale nevie, kde má šťastie hľadať. Hľadá šťastie na mieste poznačenom štvorakým utrpením – rodením sa, starobou, chorobou a smrťou. Vedci sa snažia byť šťastní a urobiť šťastnými druhých ľudí. Ale ktorý vedec zastavil starnutie, chorobu, smrť a znovuzrodenie? Podarilo sa to nejakému vedcovi?

Novinár: Myslím, že nie.

Šríla Prabhupáda: Takže o čom to je? Prečo sa nikdy nezamyslia: „Urobili sme veľký pokrok, ale ako ďaleko sme sa posunuli, pokiaľ ide o tieto štyri oblasti?“ Nikam. A napriek tomu sú pyšní na pokrok vo vzdelaní a technike. Avšak štyri základné druhy utrpenia zostávajú rovnaké. Chápete?

Vedci môžu pokročiť v medicíne, ale máme snáď liek, ktorý by nám dovolil tvrdiť, že už neexistujú žiadne choroby? Existuje taký liek? Nie. O akom pokroku sa tu teda bavíme? Naopak, nové formy chorôb pribúdajú jedna za druhou.

Vynašli atómové zbrane. Načo je to dobré? Akurát tak na zabíjanie. Vynašli azda niečo, čo by človeka zachránilo pred smrťou? To by bolo úctyhodné. Ale každú sekundu niekto zomrie a vedci vynašli iba spôsob, ako smrť urýchliť. To je všetko. Pripíšu si za to zásluhy? Problém smrti stále nebol vyriešený.

Snažia sa zabrániť preľudneniu. Ale aké navrhujú riešenie? Každú minútu vzrastie počet obyvateľov o sto ľudí. To sú štatistické údaje.

Nevyriešil sa teda problém rodenia sa a nevyriešil sa ani problém smrti. Vôbec sa nevyriešil problém choroby. A nenašli recept ani na problém starnutia. Dokonca aj veľkí vedci ako profesor Einstein musia zostarnúť a zomrieť. Prečo nedokázal zastaviť starnutie? Všetci sa snažíme zostať mladí, ale poznáme spôsob? Vedcov netrápi, ako vyriešiť tento problém, pretože je pre nich priveľký.

Dokážu iba podvádzať, to je všetko. Ale vedomie Krišnu ponúka riešenie a všetko je opísané v Bhagavad-gíte. Mali by sa to pokúsiť pochopiť. Ak nič iné, aspoň by to mali skúsiť.

Aby sme mohli začať s duchovným životom, potrebujeme dve veci. Podľa Šrí Čaitanju Maháprabhua potrebujeme predovšetkým milosť Najvyššieho Pána a milosť duchovného učiteľa.

Živé bytosti putujú vesmírom a menia telá – sťahujú sa z jedného tela do druhého, z jedného miesta na druhé, z jednej planéty na druhú. Brahmāṇḍa bhramite: cestujú po hmotnom vesmíre. Moderní učitelia vedu o sťahovaní duše z jedného tela do druhého nepoznajú. Nevedia, že sa sťahuje z jednej planéty na druhú. Túto tému sme objasnili v knihe Ľahká cesta na iné planéty.

Guru vám môže pomôcť premiestniť sa z tejto planéty priamo do duchovného neba nazývaného Vaikunthaloka, kde existuje nespočetne veľa duchovných planét. Najvyššou planétou duchovného neba je Krišnova planéta zvaná Goloka Vrindávan. Hnutie pre vedomie Krišnu sa snaží poučiť každého o tom, ako sa môže premiestniť priamo na Goloku Vrindávan, Krišnaloku. To je naše poslanie.

Čím sa líši hmotný svet od duchovného? Tým, že hoci ste veční, v hmotnom svete musíte meniť telá. Ajo nityaḥ śāśvato ’yam purāṇo na hanyate hanyamāne śarīre. Keď zomrie telo, vy nezaniknete, ale ste donútení premiestniť sa do iného tela, ktoré môže mať jednu z 8 400 000 foriem života. Jalajā nava-lakṣāṇi. Existuje 900 000 druhov vodných živočíchov, 2 000 000 druhov stromov a rastlín, 1 100 000 druhov hmyzu, 1 000 000 druhov vtákov a 3 000 000 druhov zvierat. Potom získate ľudskú podobu. V nej máte možnosť rozhodnúť sa, či budete pokračovať v sťahovaní sa z jedného tela do druhého v nižších formách života, alebo sa môžete premiestniť do duchovného neba, na najvyššiu duchovnú planétu známu ako Goloka Vrindávan. Záleží na vás. Dostali ste príležitosť v podobe ľudského tela. Môžete sa slobodne rozhodnúť. V nižších životných druhoch vás plne ovláda hmotná príroda, no keď vám hmotná príroda ponúkne ľudské telo, môžete si vybrať, čo sa vám páči.

Píše sa to aj v Bhagavad-gíte (9.25):

Tí, ktorí sa snažia povzniesť na vyššie planéty – „devaloky“ alebo planéty polobohov, na ktorých existujú oveľa lepšie životné podmienky a podstatne dlhší život, môžu uctievať polobohov. A ak chcete, môžete sa dostať na Pitriloku, na planétu duchov, alebo na planétu, kde žije Krišna (yānti mad-yājino ’pi mām). To všetko závisí od vašich činností. Avšak saṁsāra – kolobeh, putovanie hmotným svetom z jedného tela do druhého, z jednej planéty na druhú – sa neodporúča. Hmotná existencia sa nazýva saṁsāra. Bhūtvā bhūtvā pralīyate. Narodíte sa v určitom tele, istý čas v ňom žijete a nakoniec ho musíte opustiť. Potom ste nútení prijať iné telo, nejaký čas v ňom žiť, vzdať sa ho a prijať ďalšie. To sa nazýva saṁsāra.

Hmotný svet sa prirovnáva k dāvānala, lesnému požiaru. Vieme, že nikto nejde do lesa založiť požiar, no ten v ňom aj tak vznikne. Podobne, nikto v hmotnom svete nechce byť nešťastný. Každý chce byť šťastný, no napriek tomu sme nútení zakúšať nešťastie. V hmotnom svete dochádza už odnepamäti k vojnám, či už menším alebo svetovým aj napriek tomu, že ľudia vymýšľajú rôzne metódy, ako im zabrániť. Za mojich mladých čias existovala Spoločnosť národov. V roku 1920, po prvej svetovej vojne, vytvorili rôzne národy Spoločnosť národov s cieľom zabezpečiť mierové spolunažívanie. Nikto si neželal vojnu, no napriek tomu opäť vypukol lesný požiar – druhá svetová vojna. Teraz vymysleli Organizáciu spojených národov, no vojny stále pokračujú – vo Vietname, Pakistane a na mnohých ďalších miestach. Môžete sa snažiť žiť mierumilovne koľko chcete, príroda vám to nedovolí. Vojna je nevyhnutná. A tento vojnový duch existuje nielen medzi národmi, ale aj medzi jednotlivcami, susedmi a dokonca aj medzi manželmi alebo otcom a synom. Neustále je tu bojová nálada. To sa volá dāvānala, lesný požiar. Nikto nechodí do lesa, aby tam založil požiar, no trením suchých bambusov skrsne iskra a les automaticky zachváti požiar. Podobne, nikto nechce byť nešťastný, no svojím konaním si vyrábame nepriateľov, následkom čoho dochádza k rozbrojom a vojnám. To sa volá saṁsāra-dāvānala.

Lesný požiar hmotnej existencie horí nepretržite a autorizovaná osoba, ktorá nás pred ním dokáže zachrániť, sa nazýva guru alebo duchovný učiteľ.

Ako nás môže zachrániť? Akým spôsobom? Vezmime si ten istý príklad – keď horí les, nestačí tam poslať hasičov alebo ho hasiť vedrami vody. To nepomôže. Ako ho teda uhasiť? Na uhasenie ohňa potrebujete vodu, no bude stačiť voda z vášho vedra alebo od hasičov? Nie, potrebujete vodu z oblohy. Veľký lesný požiar môžu uhasiť iba mohutné prívaly dažďa. Dážď nezávisí od vedeckej propagandy alebo manipulácie. Závisí od milosti Najvyššieho Pána. Duchovný učiteľ sa prirovnáva k mraku. Tak ako sa z mraku lejú prúdy dažďa, tak aj duchovný učiteľ prináša milosť Najvyššej Božskej Osobnosti. Mrak získava vodu z mora. Sám o sebe žiadnu nemá. Podobne, duchovný učiteľ prináša milosť Najvyššej Božskej Osobnosti. Všimnite si tú podobnosť: duchovný učiteľ nemá vlastnú milosť, iba prináša milosť Najvyššej Božskej Osobnosti. To je kvalifikácia duchovného učiteľa.

Duchovný učiteľ nikdy nepovie: „Ja som Boh – môžem ti udeliť milosť.“ Nie. To nie je duchovný učiteľ, ale podvodník. Duchovný učiteľ by povedal: „Som služobník Boha a priniesol som vám Jeho milosť. Prosím, prijmite ju a žite spokojne.“ To je poslanie duchovného učiteľa. Je ako poštár. Keď vám poštár doručí veľkú finančnú čiastku, nie sú to jeho peniaze. Peniaze vám poslal niekto iný, no on vám ich poctivo doručil. „Pane, mám pre vás peniaze. Vezmite si ich.“ Ste s ním veľmi spokojný, aj keď vám nedáva vlastné peniaze. Keď ste v núdzi a poštár vám doručí peniaze od otca alebo niekoho iného, ste spokojný.

Všetci trpíme v zúrivom požiari hmotnej existencie. No duchovný učiteľ nám prináša posolstvo Najvyššej Božskej Osobnosti a ak ho láskavo prijmeme, budeme spokojní. To je poslanie duchovného učiteľa.

Duchovnému učiteľovi sa preto klaniame so slovami: „Pane, prinášaš milosť od Najvyššieho Pána; sme ti za to veľmi zaviazaní. Prichádzaš, aby si nás vyslobodil, a preto sa ti hlboko klaniame.“ To je význam tohto verša. Prvou kvalifikáciou duchovného učiteľa alebo gurua je, že prináša posolstvo, ktoré hasí požiar v našom srdci. Podľa toho ho spoznáme.

Srdce každého z nás zachvátil ničivý požiar úzkosti. Taká je povaha hmotnej existencie. Neustále zažívame úzkosť – všetci. Nikto sa jej nevyhne. Dokonca aj malý vták sa bojí. Keď mu nasypete trochu zrna, začne ho zobať, no neustále je nepokojný. Ustráchane sa obzerá sem a tam – „Nechystá sa ma niekto zabiť?“ To je hmotná existencia. Každý z nás, dokonca aj prezident ako pán Nixon, je plný úzkosti, nehovoriac o ostatných. Dokonca aj Gándhí mal strach. Všetci politici majú strach. Zastávajú vysoké posty, no hmotnej choroby – úzkosti – sa nezbavia.

Ak sa chcete zbaviť svojej úzkosti, musíte prijať útočisko u gurua, duchovného učiteľa. Spoznáte ho podľa toho, že nasledovaním jeho pokynov sa zbavíte úzkosti. To je skúška. Nehľadajte lacného alebo módneho gurua. Mať gurua iba preto, že je v móde hovoriť „Mám gurua“ – tak ako si človek zadováži psa, pretože je to v móde – nám veľmi nepomôže. Musíme prijať gurua, ktorý dokáže uhasiť požiar úzkosti v našom srdci. To je prvý znak gurua.

Druhým znakom je: mahāprabhoḥ kīrtana-nṛtya-gīta vāditra-mādyan-manaso rasena. Guru vždy ospevuje slávu Pána Čaitanju Maháprabhua – to je jeho poslanie. Mahāprabhoḥ kīrtana-nṛtya-gīta. Duchovný učiteľ spieva sväté meno Pána a tancuje, pretože to je liek na všetky pohromy hmotného sveta.

V dnešnej dobe nikto nedokáže meditovať. Takzvaná meditácia, na Západe v poslednom čase taká populárna, je podvod. V tomto nepokojnom veku Kali (veku hádok a pokrytectva) je veľmi ťažké meditovať. Šástra (písmo) preto hovorí: kṛte yad dhyāyato viṣṇum. V Satja-juge (veku pravdy), keď sa ľudia dožívali stotisíc rokov, dosiahol mudrc Válmíki dokonalosť meditáciou trvajúcou šesťdesiattisíc rokov. No dnes si nemôžeme byť istí ani tým, či sa dožijeme šesťdesiat rokov alebo dokonca šesťdesiat hodín. Meditovať v tomto veku je preto nemožné. V ďalšom veku, Tretá-juge, ľudia vykonávali rituály popísané vo védskych šástrach. Tretāyāṁ yajato makhaiḥ. Makhaiḥ znamená vykonávanie veľkých, honosných obetí. Tie vyžadujú veľa peňazí. V dnešnom veku sú ľudia veľmi chudobní, preto nemôžu vykonávať spomínané obete. Dvāpare paricaryāyām – v Dvápara-juge (veku, ktorý predchádzal súčasnému veku) bolo rozšírené honosné uctievanie Božstiev v chrámoch, no dnes, v Kali-juge, nie je možné ani to. Všeobecné odporúčanie preto znie: kalau tad dhari-kīrtanāt. V tomto veku Kali môžeme dosiahnuť úplnú dokonalosť jednoduchým spievaním svätých mien Pána. Účelom hnutia pre vedomie Krišnu je šíriť práve toto spievanie. Toto hnutie spievania a tancovania založil Šrí Čaitanja Maháprabhu. Existuje už vyše päťsto rokov. V Indii je veľmi populárne, no ľudí na Západe sme s ním zoznámili iba nedávno – pred piatimi či šiestimi rokmi. Ľudia sa k nemu pridávajú a sú šťastní. To je jediný proces sebarealizácie určený pre tento vek.

Guru sa preto vždy venuje spievaniu. Mahāprabhoḥ kīrtana-nṛtya-gīta – spieva a tancuje. Keby to sám nerobil, ako by to potom mohol učiť svojich žiakov? Jeho prvou charakteristikou je, že vám dá pokyny, ktoré vás okamžite zbavia úzkosti, a druhou je to, že sám vždy spieva Pánovo sväté meno a tancuje. Mahāprabhoḥ kīrtana-nṛtya-gīta vāditra-mādyan-manaso rasena – duchovný učiteľ zažíva pri spievaní a tancovaní transcendentálnu blaženosť. Bez blaženosti nemôžete tancovať. Tancovanie sa nedá predstierať. Keď oddaní tancujú, nie je to nič umelé. Tancujú, lebo pociťujú určitú transcendentálnu blaženosť. Nie sú to žiadni cvičení psi. Nie. Ich tanec je na duchovnej úrovni. Romāñca-kampāśru-taraṅga-bhājaḥ. Niekedy možno na duchovnom učiteľovi badať zreteľné telesné zmeny s duchovnými príznakmi – niekedy plače, niekedy sa mu ježia chlpy na tele. Existuje veľa príznakov a sú prirodzené. Nedajú sa napodobňovať alebo predstierať, no u duchovne pokročilej osoby sa prejavia.

Tretím poznávacím znakom gurua je:

Povinnosťou duchovného učiteľa je zamestnať svojich žiakov v uctievaní Božstiev, śrī-vigraha. V každom z našich sto stredísk po celom svete uctievame Božstvá. Tu v Štokholme sme uctievanie Božstiev ešte nezaviedli úplne, no uctievame obrázky Pána Čaitanju a gurua. V iných strediskách, v Anglicku či Amerike, uctievame Božstvá. Śrī-vigrahārādhana-nitya-nānā śṛṅgāra-tan-mandira-mārjanādau. Uctievanie Božstiev znamená pekne ich obliekať, upratovať ich chrám, ponúkať im lahodné jedlá a prijímať zvyšky jedla obetovaného Božstvám. Takto vyzerá uctievanie Božstiev. Božstvá uctieva guru samotný a zamestnáva tým aj svojich žiakov. To je tretí poznávací znak.

Štvrtým poznávacím znakom je:

Duchovný učiteľ povzbudzuje žiakov vo verejnom rozdávaní prasádam (zvyškov Krišnovho jedla). Naša filozofia nie je suchá – chvíľu rečniť a odísť. Nie. Rozdávame prasádam, veľmi bohaté prasádam. Vo všetkých našich chrámoch ponúkneme prasádam každému, kto príde. V každom chráme žije päťdesiat až dvesto oddaných a okrem nich prichádzajú hostia a prijímajú prasádam. Rozdávanie prasádam je preto ďalším poznávacím znakom pravého duchovného učiteľa.

Prijímaním bhagavat-prasādam postupne zduchovniete; takú to má moc. Preto sa hovorí, že uvedomenie si Boha začína jazykom. Sevonmukhe hi jihvādau: keď zamestnáte jazyk v službe Pánovi, uvedomíte si Boha. A čo to znamená zamestnávať jazyk? Spievať Pánovo sväté meno a prijímať prasádam, zvyšky jedla obetovaného Pánovi. Týmito dvoma spôsobmi dosiahnete sebarealizáciu, realizáciu Boha. Nemusíte mať bohvieaké vzdelanie, byť veľký filozof, vedec či boháč, aby ste si uvedomili Boha. Stačí, ak úprimne zamestnáte jazyk v službe Pánovi. Tak si Ho uvedomíte. Je to úplne jednoduché. Nie je na tom nič ťažké. Preto guru, duchovný učiteľ, zavádza program rozdávania prasádam. Svādv-anna-tṛptān hari-bhakta-saṅghān. Hari-bhakta-saṅghān znamená „v spoločnosti oddaných“. Nemôžete to robiť bez ich spoločnosti. Kṛtvaiva tṛptiṁ bhajataḥ sadaiva. Keď gurua plne uspokojíte rozdávaním prasádam, veľmi sa teší a oddane slúži Pánovi spevom a tancom. To je štvrtý poznávací znak.

Piata charakteristika je:

Duchovný učiteľ neustále myslí na Krišnove zábavy s Jeho spoločníčkou Šrímatí Rádhárání a s gopiami. Niekedy premýšľa o Krišnových zábavách s pastierikmi kráv. Inými slovami, vždy myslí na Krišnu v Jeho určitej zábave. Pratikṣaṇāsvādana-lolupasya. Pratikṣaṇa znamená, že takto premýšľa dvadsaťštyri hodín denne. To je vedomie Krišnu. Musí byť pohrúžený v myšlienkach na Krišnu dvadsaťštyri hodín denne. Musíte si vytvoriť takýto program. Minimálne my ho nasledujeme – všetci chlapci a dievčatá v hnutí pre vedomie Krišnu sú zamestnaní dvadsaťštyri hodín denne; nie len formálne – nechodia iba raz do týždňa meditovať alebo iba raz do týždňa do chrámu. Nie, sú aktívni dvadsaťštyri hodín denne.

Ďalšou charakteristikou je:

Konečným cieľom duchovného učiteľa je odísť na Krišnovu planétu a tam pomáhať gopiám slúžiť Krišnovi. Niektorí duchovní učitelia túžia stať sa pomocníkmi gopií, iní pomocníkmi pastierikov kráv; jedni myslia na to, ako sa stanú pomocníkmi Nandu a matky Jašódy a ďalší premýšľajú o tom, že sa stanú služobníkmi Boha. Niektorí sa chcú stať kvitnúcimi alebo ovocnými stromami, teliatkami alebo kravami vo Vrindávane. Existuje päť druhov nálad: śānta (úcta), dāsya (služobníctvo), sakhya (priateľstvo), vātsalya (rodičovstvo) a mādhurya (milenecká láska). V duchovnom svete nájdeme všetko. Cintāmaṇi-prakara-sadmasu. V duchovnom nebi je dokonca aj zem duchovná. Stromy sú duchovné, ovocie je duchovné, kvety sú duchovné, voda je duchovná, služobníci, priatelia, matky aj otcovia sú duchovní, Pán je duchovný a Jeho spoločníci sú takisto duchovní. Všetko je tam absolútne a zároveň rôznorodé.

V hmotnom svete nájdeme iba odraz tejto duchovnej rozmanitosti, ako keď sa stromy odrážajú na hladine rieky. Ako vyzerá obraz stromu na hladine? Je obrátený. Aj tento hmotný svet je iba prevráteným obrazom duchovného sveta. V duchovnom svete existuje láska medzi Rádhou a Krišnom. Krišna je večne mladý, nava yauvana. Rádhárání je tiež večne mladá, pretože je Krišnovou energiou blaženosti. Śrī-rādhikā-mādhavayor apāra. Jaya rādhā-mādhava. Neuctievame Krišnu samotného; uctievame Ho spolu s Jeho večnou družkou, Šrímatí Rádhárání. Láska medzi Rádhárání a Krišnom je večná. Preto sa vo Védánta-sútre hovorí: janmādy asya yatāḥ. „Absolútna Pravda je to, z čoho všetko pochádza.“ V tomto svete nájdeme lásku medzi matkou a synom, pánom a služobníkom, lásku medzi manželmi, priateľmi, lásku medzi pánom a jeho psom, mačkou alebo kravou. Tieto vzťahy sú však iba odrazmi duchovného sveta. Aj Krišna má veľmi rád zvieratá, teliatka a kravy. My máme radi mačky a psov, Krišna má rád kravy a teliatka. To ste už videli na rôznych obrázkoch s Krišnom. V duchovnom svete nájdeme dokonca i lásku k zvieratám. Keby tam neexistovala, ako by sa mohla odrážať v hmotnom svete? Tento svet je iba odraz. Ak by čosi také neexistovalo v skutočnom svete, ako by sa to mohlo odrážať v tomto? V duchovnom svete existuje všetko. No ak chcete pochopiť pôvodný sklon milovať, musíte rozvíjať vedomie Krišnu.

V tomto svete zažívame sklamanie. Aj my milujeme – muž miluje ženu, žena miluje muža – no nakoniec prichádza sklamanie. Po nejakom čase sa rozvedú, pretože ich láska je iba prevráteným odrazom. V tomto svete neexistuje skutočná láska, iba žiadostivosť. Skutočná láska existuje v duchovnom svete medzi Rádhou a Krišnom. Skutočná láska existuje medzi Krišnom a gopiami. Skutočná láska existuje v priateľstve medzi Krišnom a pastierikmi kráv. Skutočná láska existuje medzi Krišnom, kravami a teliatkami. Skutočná láska existuje medzi Krišnom, stromami, kvetmi a vodou. V duchovnom svete je všetko láska. No v hmotnom svete sa musíme uspokojiť iba s odrazom vecí duchovného sveta. Keď sme teda dostali príležitosť v podobe ľudského života, skúsme pochopiť Krišnu. Ako sa hovorí v Bhagavad-gíte: janma karma ca me divyam evaṁ yo vetti tattvataḥ. Krišnu musíme chápať pravdivo, nie povrchne. Učte sa vedu o Krišnovi. To je pokyn – pokúste sa milovať Krišnu. Proces je veľmi jednoduchý: uctievajte Božstvá, prijímajte prasádam, spievajte Krišnove sväté mená a rešpektujte pokyny duchovného učiteľa. Takto sa naučíte chápať Krišnu a váš život bude úspešný. To je naše hnutie pre vedomie Krišnu. Ďakujem vám veľmi pekne.