Šiesta časť

Ďakujem vám za účasť a váš záujem o hnutie pre vedomie Krišnu. Vaša spoločnosť sa volá Medzinárodná študentská organizácia. Existuje veľa ďalších medzinárodných organizácií, napríklad Organizácia spojených národov. Myšlienka medzinárodnej spoločnosti je veľmi ušľachtilá, ale musíme sa pokúsiť pochopiť, čo by malo byť ústrednou myšlienkou takej spoločnosti.

Ak hodíte kameň do stredu jazera, kruhy sa začnú šíriť k brehom. Podobne aj rádiové vlny sa šíria v kruhoch a keď ich zachytíte na prijímači, môžete si vypočuť obsah správ. Rovnakým spôsobom sa môžu šíriť aj pocity lásky.

Na začiatku života chceme iba jesť. Dieťa by zjedlo všetko, čo chytí do rúk. Má iba úzko osobný záujem. Neskôr, keď trochu vyrastie, sa pokúša deliť so súrodencami: „No dobre. Vezmi si trochu aj ty.“ Znamená to, že vzrástol jeho pocit spolupatričnosti. Postupne rastie a začne cítiť lásku k rodičom, k spoločnosti, krajine a napokon k všetkým národom. No ak nemáme správny stred, toto rozširovanie okruhu sympatie – či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni – je nedokonalé.

Význam slova „národný“ je „ten, kto sa narodil v určitej krajine“. Cítite spolupatričnosť s Američanmi, pretože ste sa narodili v tejto krajine. Pre krajanov ste ochotní obetovať dokonca i život. Ale je tu jeden problém. Ak slovo „národný“ znamená „ten, kto sa narodil v určitej krajine“, prečo nepovažujete za Američanov aj zvieratá, ktoré sa narodili v Amerike? Problém je v tom, že naše cítenie neprekračuje hranice ľudskej spoločnosti. Pretože zvieratá nepovažujeme za našich krajanov, posielame ich na bitúnok.

Znamená to, že nášmu národnému či medzinárodnému cíteniu chýba správny stred. Ak máme jeden správny stred, môžeme okolo neho namaľovať ľubovoľný počet kruhov a nikdy sa nepretnú. Budú iba väčšie a väčšie. Ak máme jeden správny stred, nepretnú sa. Žiaľ, momentálne nám tento správny stred chýba napriek tomu, že máme medzinárodné cítenie. Preto je to vaše medzinárodné cítenie a moje medzinárodné cítenie, vaše národné cítenie a moje národné cítenie v rozpore. Pre naše láskyplné cítenie musíme nájsť jeden správny stred. Až potom okolo neho môžeme sústrediť kruhy našich pocitov lásky bez toho, aby sa pretínali alebo boli v rozpore s ostatnými.

Týmto stredom je Krišna.

Naša spoločnosť, Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu, učí ľudí, že stredom ich náklonnosti by mal byť Krišna. Inými slovami, učíme ľudí, aby sa stali mahátmami. Možno ste už počuli slovo mahātmā. Toto sanskritské slovo označuje veľkodušného človeka. To je mahátmá. Mahā znamená „veľký“ alebo „vznešený“ a ātmā znamená „duša“. Každý veľkodušný človek sa preto nazýva mahātmā.

Bhagavad-gítá (7.19) opisuje takého veľkodušného človeka nasledovne:

Mahátmom sa môžeme stať až po mnohých životoch (bahūnāṁ janmanām ante). To je prvá informácia, ktorú sa dozvedáme z tohto verša. Duša putuje mnohými telami – opustí jedno a prijme ďalšie. Existuje 8 400 000 foriem života a my putujeme z jednej do druhej, až kým nedosiahneme ľudskú podobu. Až vtedy sa môžeme stať mahátmami. Preto Krišna hovorí: bahūnāṁ janmanām ante. „Mahátmom sa môžeme stať až po mnohých, mnohých zrodeniach.“

V Šrímad-Bhágavatame nájdeme podobný verš: labdhvā sudurlabham idaṁ bahu-sambhavānte. „Ľudské telo sa dá ťažko získať až po mnohých, mnohých zrodeniach.“ Ľudská podoba je veľmi vzácna. Telá mačiek, psov a iných zvierat nemajú až takú veľkú hodnotu, ale ľudská podoba je vzácna. Na to, aby sme získali ľudské telo, sa musíme narodiť minimálne v 8 000 000 druhoch života. Šrímad-Bhágavatam a Bhagavad-gítá teda hovoria jednu a tú istú vec. Všetky védske písma sa navzájom podporujú a ten, kto im rozumie, v nich nenachádza žiaden rozpor.

Ľudskú podobu možno získať až po mnohých zrodeniach v iných formách života než ľudských. No dokonca aj v tejto ľudskej podobe musíme prejsť mnohými zrodeniami, aby sme pokročili v poznaní zmyslu existencie. Ak niekto skutočne rozvíja duchovné poznanie – nielen v jednom živote, ale i v mnohých ďalších – nakoniec dosiahne najvyššiu úroveň poznania a nazýva sa jñānavān alebo „vlastník pravého poznania“. Krišna hovorí: māṁ prapadyate, „potom sa odovzdá Mne, Krišnovi alebo Bohu.“

A prečo sa človek, ktorý má pravé poznanie, odovzdáva Krišnovi? Vāsudevaḥ sarvam iti: pretože vie, že Vásudeva, Krišna, je všetko – že je stredom všetkých pocitov lásky. A ďalej: sa mahātmā su-durlabhaḥ. Krišna tu používa slovo mahātmā. Ak človek rozvíja poznanie mnoho, mnoho životov a rozšíri si vedomie až na úroveň lásky k Bohu, stane sa z neho mahátmá, veľká duša. Boh je veľký a Jeho oddaný je takisto veľký. Krišna však hovorí: sa mahātmā su-durlabhaḥ. Tento druh veľkých duší je veľmi vzácny. To je opis mahátmu z Bhagavad-gíty.

Okruh našej lásky sme rozšírili na mnoho vecí. Milujeme svoju vlasť, komunitu, rodinu, mačky a psov… Niet sporu o tom, že cítime lásku a jej okruh rozširujeme úmerne nášmu poznaniu. A keď máme dokonalé poznanie, prídeme až na úroveň lásky ku Krišnovi. To je dokonalosť. Láska ku Krišnovi je cieľom všetkých činností, cieľom života.

Šrímad-Bhágavatam (1.2.8) potvrdzuje, že cieľom života je Krišna:

Tento verš začína slovami dharmaḥ svanuṣṭhitaḥ puṁsāṁ. Znamená to, že každý si koná povinnosť podľa svojho postavenia. Hospodár, sanjásí (odriekavý mních), brahmačárí (študent v celibáte) – každý z nich má určitú povinnosť. Existujú rôzne druhy povinnosti vyplývajúce z rôznych zamestnaní. Šrímad-Bhágavatam však hovorí, že ak svedomitým vykonávaním povinností nepochopíme Krišnu, potom všetko, čo robíme, je iba zbytočná námaha (śrama eva hi kevalam). Preto ak chcete dosiahnuť dokonalosť, mali by ste sa snažiť pochopiť a milovať Krišnu. Potom vaše národné a medzinárodné cítenie dosiahne maximálne hranice.

Povedzme, že ktosi vyhlási: „Áno, výrazne som rozšíril okruh svojej lásky.“ To je v poriadku, ale v takom prípade by mal príznaky všeobjímajúcej lásky aj preukazovať. To hovorí Krišna v Bhagavad-gíte (5.18):

Ak je niekto naozaj paṇḍita alebo človek, ktorý dospel k dokonalému poznaniu, musí každého vidieť na rovnakej úrovni (sama-darśinaḥ). Keďže paṇḍita sa viac nezaujíma o telo, vidí učeného bráhmanu, psa, slona a tiež nízkeho človeka ako dušu. V ľudskej spoločnosti existuje niekoľko spoločenských tried, počnúc urodzeným bráhmanom a končiac čandálom (bezkastovným), no ak je niekto naozaj učený, vidí každého, každú živú bytosť, na rovnakej úrovni. To je úroveň skutočnej učenosti.

Snažíme sa rozšíriť okruh nášho cítenia na spoločnosť, komunitu, národ, ľudstvo alebo celý vesmír. Toto rozširovanie vedomia je pre nás prirodzené. Avšak to, čo sa snažím povedať je, že ak chceme rozšíriť vedomie až na maximálnu úroveň, musíme nájsť pravý stred existencie. Týmto stredom je Krišna alebo Boh. Ako vieme, že Krišna je Boh? Krišna to hovorí v Bhagavad-gíte. Nezabúdajte prosím na to, že hnutie pre vedomie Krišnu sa zakladá na pochopení Bhagavad-gíty – takej, aká je. Všetko, čo hovorím, môžete nájsť v Bhagavad-gíte. Nanešťastie, veľa komentátorov Bhagavad-gítu často nesprávne vysvetľovalo a tým pádom ju ľudia nepochopili. Skutočným zmyslom Bhagavad-gíty je vyvinúť vedomie Krišnu a lásku ku Krišnovi a presne to sa snažíme učiť.

Krišna popisuje mahátmu v Bhagavad-gíte niekoľko krát. Mahātmānas tu mā pārtha daivīṁ prakṛtim āśritāḥ. „Mahátmu alebo toho, kto je naozaj múdry a veľkodušný, ochraňuje Moja duchovná energia. Hmotná energia ho už neovláda.“

Všetko, čo vidíme, je výtvor rôznych energií Boha. V Upanišádach sa hovorí: parāsya-śaktir vividhaiva śrūyate. „Najvyššia Absolútna Pravda má mnoho rozmanitých energií.“ A tieto energie konajú tak dokonale, až sa zdá, že sa všetko deje automaticky (svābhāvikī jñāna-bala-kriyā ca). Všetci sme už napríklad videli kvitnúť kvet. Mohli by sme si myslieť, že rozkvitol do krásy automaticky. Ale tak to nie je – je za tým energia Boha.

Podobne aj Krišna má duchovnú energiu. Veľkodušný mahátmá je pod ochranou tejto duchovnej energie; hmotná energia nad ním nemá žiadnu moc. Všetky tieto veci sú vysvetlené v Bhagavad-gíte. Veľa jej veršov popisuje, ako Krišnove energie konajú, a našou úlohou je prezentovať Bhagavad-gítu takú, aká je, bez nezmyselných komentárov. Nepotrebujeme nezmyselné komentáre. Bhagavad-gítá je jasná ako slnko. Tak ako nepotrebujete lampu, aby ste videli slnko, nepotrebujete ani komentáre obyčajných hlúpych ľudí, aby ste mohli študovať Bhagavad-gítu. Mali by ste študovať Bhagavad-gítu takú, aká je. Tak získate úplné duchovné poznanie a múdrosť a pochopíte Krišnu. Potom sa Krišnovi odovzdáte a stanú sa z vás mahátmovia.

A čo robí mahátmá? Mahátmá je pod ochranou Krišnovej duchovnej energie. Ako to vyzerá v praxi? Krišna hovorí: māṁ bhajanty ananya-manasaḥ. „Mahátmá mi neustále oddane slúži.“ To je hlavný poznávací znak mahátmu: vždy slúži Krišnovi. Venuje sa mahátmá oddanej službe slepo? Nie. Krišna hovorí: jñātvā bhūtādim avyayam. „Dokonale vie, že Ja som zdrojom všetkého.“

Krišna teda všetko vysvetľuje v Bhagavad-gíte. Hnutie pre vedomie Krišnu sa snaží šíriť poznanie Bhagavad-gíty bez nezmyselných komentárov. Tak z neho ľudská spoločnosť získa osoh. Momentálne na tom ľudská spoločnosť nie je najlepšie, no ak ľudia porozumejú Bhagavad-gíte a rozšíria si náhľad, všetky sociálne, národné a medzinárodné problémy sa automaticky vyriešia. Nebudú vznikať žiadne ťažkosti. No ak nenájdeme podstatu existencie a budeme vymýšľať vlastné spôsoby rozširovania lásky, spôsobíme iba konflikty – nielen medzi jednotlivcami, ale aj medzi národmi. Národy sa chcú zjednotiť a o to sa vo vašej krajine snaží Organizácia spojených národov. Žiaľ, namiesto toho, aby sa národy zjednocovali, vlajok pribúda. Aj India bola kedysi jedným štátom, Hindustanom. Ale teraz pribudol Pakistan. A zajtra môže pribudnúť Sikhistan alebo iný „stan“.

Namiesto toho, aby sme sa zjednocovali, rozdeľujeme sa, pretože nám chýba stred. Keďže ste všetci študenti zapojení v medzinárodnej organizácii, žiadam vás: prosím, pokúste sa nájsť skutočný stred vášho medzinárodného hnutia. Keď pochopíte, že skutočným stredom je Krišna, vyviniete skutočné medzinárodné cítenie. Potom bude vaše medzinárodné hnutie dokonalé.

V štrnástej kapitole Bhagavad-gíty Pán Krišna hovorí (14.4):

„Som otec všetkých životných druhov. Hmotná príroda je matka a Ja som otec dávajúci semeno.“ Nik sa nemôže narodiť bez otca a matky. Otec dáva semeno a matka dáva telo. V hmotnom svete je matkou každého z nás – počnúc pánom Brahmom až po malého mravca – hmotná príroda. Naše telo je z hmoty, preto ide o dar hmotnej prírody, našej matky. Avšak ja, duša, som čiastočkou najvyššieho otca, Krišnu. Krišna hovorí: mamaivāṁśo…jīva-bhūtaḥ. „Všetky živé bytosti sú Mojimi čiastočkami.“

Preto ak chcete rozšíriť svoj pocit spolupatričnosti do maximálnej možnej miery, pokúste sa, prosím, porozumieť Bhagavad-gíte. Tak dosiahnete osvietenie a stanete sa skutočnými mahátmami. Budete cítiť náklonnosť dokonca aj k mačkám, psom či plazom. V siedmom speve Šrímad-Bhágavatamu Nárada Muni hovorí, že ak máte v dome hada, mali by ste mu dať najesť. Len sa pozrite, ako je možné rozšíriť súcit! Začne vám záležať dokonca aj na hadovi, nehovoriac o ostatných zvieratách a ľuďoch.

Nemôžeme dosiahnuť osvietenie bez toho, aby sme porozumeli Bohu alebo Krišnovi. Preto kážeme vedomie Krišnu po celom svete. Hnutie pre vedomie Krišnu nie je nové. Ako som uviedol, je založené na princípoch Bhagavad-gíty, a Bhagavad-gítá je veľmi staré písmo. Z historického hľadiska má najmenej päťtisíc rokov. A z prehistorického je stará milióny rokov. V štvrtej kapitole Krišna hovorí: imaṁ vivasvate yogaṁ proktavān aham avyayam. „Pôvodne som túto pradávnu vedu o joge vyjavil bohu Slnka.“ To znamená, že Krišna prvý raz vyslovil Bhagavad-gítu pred miliónmi rokov. No z čisto historického hľadiska existuje Bhagavad-gítá od bitky na Kurukšetre, ktorá sa odohrala päťtisíc rokov dozadu. Je teda staršia než ktorékoľvek iné písmo na svete.

Pokúste sa porozumieť Bhagavad-gíte takej, aká je bez zbytočných komentárov. Slová Bhagavad-gíty sú dostatočné, aby vás osvietili. Nanešťastie, ľudia zneužívajú popularitu Bhagavad-gíty na to, aby presadili vlastnú filozofiu v jej mene. Je to zbytočné. Snažte sa pochopiť Bhagavad-gítu takú, aká je. Tak dosiahnete osvietenie; pochopíte, že Krišna je stredom všetkých činností. A keď si začnete uvedomovať Krišnu, všetko bude dokonalé a všetky problémy sa vyriešia.

Ďakujem vám veľmi pekne. Máte nejaké otázky?

Indický študent: Nepoznám presne sanskritský text, no kdesi v Gíte Krišna hovorí: „Všetky cesty vedú ku Mne. Nezáleží na tom, čo človek robí, čo si myslí a čomu sa venuje – nakoniec dospeje ku Mne.“ Je teda osvietenie prirodzený vývoj?

Šríla Prabhupáda: Nie, Krišna nikde nehovorí, že k Nemu dospejete, nech už robíte čokoľvek alebo myslíte na čokoľvek. Byť osvietený vedomím Krišnu nie je pre podmienenú bytosť prirodzené. Potrebujete pokyny duchovného učiteľa. Prečo by inak Krišna poučoval Ardžunu? Musíte prijať poznanie od niekoho vyššieho a nasledovať jeho pokyny.

Ardžuna bol zmätený. Nevedel, či má bojovať alebo sa vzdať. Tak isto je v hmotnom svete zmätená každá bytosť. Preto potrebujeme Krišnovo vedenie alebo vedenie Jeho pravého predstaviteľa. Potom môžeme dosiahnuť osvietenie.

Evolúcia je prirodzený vývoj cez zvieracie životné druhy smerom nahor. No keď dospejeme do ľudskej podoby, môžeme konať podľa vlastného uváženia. Môžete si vybrať, ktorou cestou sa vydáte. Ak máte radi Krišnu, môžete ísť ku Krišnovi; ak máte radi čosi iné, môžete ísť tam. Je to na vás.

Všetci máme určitú nezávislosť. Na konci Bhagavad-gíty (18.66) predsa Krišna Ardžunovi hovorí: sarva-dharmān parityajya mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja. „Všetko zanechaj a odovzdaj sa Mi.“ Ak by bolo toto odovzdanie sa prirodzené, prečo by Krišna hovoril „urob to“? Nie. Odovzdanie sa Krišnovi nie je v podmienenom stave nič prirodzené. Musíme sa to naučiť. Preto musíme načúvať pravému duchovnému učiteľovi – Krišnovi, alebo Jeho pravému predstaviteľovi – a riadiť sa jeho pokynmi. Tak dosiahneme úplné osvietenie vo vedomí Krišnu.

[Kráľovná Kuntí hovorí]: „Všetky mestá a dediny prosperujú vo všetkých ohľadoch, pretože je hojnosť bylín a obilia, stromy sú obťažkané ovocím, rieky plné vody, hory plné nerastov a oceány plné bohatstva. To všetko iba preto, že sa na ne dívaš.“ (Šrímad-Bhágavatam 1.8.40)

Ľudský blahobyt existuje vďaka darom prírody, nie vďaka gigantickým priemyselným podnikom. Priemyselné giganty sú výtvorom súčasnej bezbožnej civilizácie a ničia ušľachtilé ciele ľudského života. Čím viac rozvíjame tento komplikovaný priemysel ničiaci životnú energiu ľudí, tým viac sú ľudia nespokojní, aj keď zopár jedincov si vďaka vykorisťovaniu žije márnotratne.

Prírodné dary ako obilie, zelenina, ovocie, rieky, hory s nerastmi a drahokamami a moria plné perál sú darmi Najvyššieho a podľa Jeho želania ich hmotná príroda plodí v hojnosti alebo skrýva. Prirodzený zákon je taký, že človek môže užívať tieto božie dary prírody a spokojne prosperovať bez toho, aby podľahol vykorisťovateľským chúťkam vládnuť hmotnej prírode.

Čím viac vykorisťujeme hmotnú prírodu pre naše rozmary, tým viac sa zaplietame do reakcií za tieto vykorisťovateľské snahy. Ak máme dostatok obilia, ovocia, zeleniny a bylín, načo sú nám dobré bitúnky a zabíjanie úbohých zvierat?

Človek nemusí zabíjať zvieratá, ak má hojnosť obilia a zeleniny. Voda z riek zúrodňuje polia a tie nám dávajú viac než potrebujeme. Hory dávajú nerasty a oceány drahokamy. Ak má ľudská civilizácia hojnosť obilia, nerastov, drahokamov, vody, mlieka apod., prečo by mala túžiť po obrovských priemyselných podnikoch za cenu otrockej práce niekoľkých nešťastníkov?

Všetky prírodné dary závisia od milosti Najvyššieho Pána. Preto by sme mali rešpektovať Pánove zákony a dosiahnuť tak dokonalosť ľudského života oddanou službou. Kuntídeví to jasne hovorí. Praje si, aby jej a jej synom Boh udelil milosť a aby sa vďaka Jeho milosti zachovalo prírodné bohatstvo.

Kuntídeví hovorí, že je hojnosť obilia, stromy sú obťažkané ovocím, rieky plné vody, hory plné nerastov a oceány plné bohatstva, no nikde nehovorí o prosperujúcom priemysle a bitúnkoch, pretože tieto veci sú úplný nezmysel, ktorý ľudia vymysleli iba preto, aby vyrobili problémy.

Ak závisíme na Božom stvorení, nebude žiadny nedostatok; iba ānanda, blaženosť. Božie stvorenie poskytuje dostatok obilia a trávy; kým my jeme obilie a ovocie, zvieratá (napríklad kravy) sa živia trávou. Býky nám pomôžu vypestovať obilie a uspokoja sa s málom; obyčajne im stačia zvyšky. Keď zjeme ovocie a šupku vyhodíme, zviera sa uspokojí so šupkou. Takto môže s Krišnom v strede existovať spolupráca medzi stromami, zvieratami, ľuďmi a všetkými živými bytosťami. To je védska civilizácia, civilizácia vedomia Krišnu.

Kuntídeví sa modlí ku Krišnovi: „Blahobyt existuje iba na základe Tvojho pohľadu.“ Keď sedíme v Krišnovom chráme, Krišna sa na nás díva a všetko je pekné. Keď sa úprimné duše snažia stať Krišnovými oddanými, Krišna k nim láskavo prichádza so všetkým Svojím bohatstvom, pozrie sa na ne a ony sú šťastné a krásne.

Podobne celé hmotné stvorenie existuje vďaka jedinému Krišnovmu pohľadu (sa aikṣata). Vo Védach je napísané, že Svojím pohľadom prebudil hmotu k činnosti. Žena v styku s mužom pocíti vzrušenie, otehotnie a porodí deti. Hmotné stvorenie vzniká podobným spôsobom. Krišnovým pohľadom sa hmota prebudí, oplodní a porodí živé bytosti. Iba vďaka Jeho pohľadu sa rodia všetky rastliny, stromy, zvieratá a všetky živé bytosti. Ako je to možné? Nikto z nás nemôže povedať: „Dokážem oplodniť svoju ženu pohľadom.“ Pre nás je to nemožné, no nie pre Krišnu. V Brahma-sanhite (5.32) sa hovorí: aṅgāni yasya sakalendriya-vṛttimanti. Každá časť Krišnovho tela má všetky schopnosti ostatných častí. My dokážeme očami iba vidieť, no Krišna môže oplodňovať pohľadom. Nepotrebuje na to sex, pretože Krišna dokáže oplodniť jednoducho pohľadom.

V Bhagavad-gíte (9.10) Pán Krišna hovorí: mayādhyakṣeṇa prakṛtiḥ sūyate sa-carācaram. „Pod Mojím dohľadom plodí hmotná príroda všetky pohybujúce sa i nehybné bytosti.“ Slovo akṣa znamená „oči“, takže akṣena naznačuje, že všetky živé bytosti sa rodia vďaka Krišnovmu pohľadu. Existujú dva druhy živých bytostí – pohybujúce sa, ako napríklad hmyz, zvieratá či ľudské bytosti, a nehybné, napríklad stromy a rastliny. V sanskrite sa tieto dva druhy živých bytostí nazývajú sthāvara-jaṅgama a oba pochádzajú z lona hmotnej prírody.

Samozrejme, to, čo má pôvod v hmotnej prírode, nie je život, ale telo. Živé bytosti dostávajú špecifické druhy tiel od hmotnej prírody, rovnako ako dieťa dostáva telo od matky. Desať mesiacov sa telo dieťaťa vyvíja z krvi a živín matkinho tela, avšak dieťa je živá bytosť, nie hmota. Živá bytosť prijala útočisko v lone matky, ktorá zásobuje jej telo všetkým potrebným. Tak to v prírode chodí. Matka nemusí vedieť, ako z jej tela vzniklo iné telo, no keď je telo dieťaťa hotové, dieťa sa narodí.

To však neznamená, že sa narodí živá bytosť. V Bhagavad-gíte (2.20) sa píše: na jāyate mriyate vā, živá bytosť sa nikdy nerodí ani nezomiera. To, čo sa nerodí, neumiera. Smrť sa týka iba toho, čo bolo stvorené, a to, čo nie je stvorené, nezomiera. Gítá hovorí: na jāyate mriyate vā kadācit. Slovo kadācit znamená „nikdy“. Živá bytosť sa v skutočnosti nikdy nerodí. Niekedy môžeme vidieť, ako sa narodí dieťa, no v skutočnosti sa nenarodilo. Nityaḥ śāśvato ’yaṁ purāṇaḥ. Živá bytosť je večná (śāśvata), vždy jestvujúca a veľmi, veľmi stará (purāṇa). Na hanyate hanyamāne śarīre: nemali by sme si myslieť, že so zánikom tela zaniká aj živá bytosť; nie, živá bytosť existuje naďalej.

Môj priateľ vedec sa ma raz spýtal: „Existuje nejaký dôkaz večnosti duše?“ Krišna hovorí: na hanyate hanyamāne śarīre. „Duša neumiera, keď je zabité telo.“ Toto tvrdenie je samo o sebe dôkazom. Tento druh dôkazu sa nazýva śruti – dôkaz založený na tom, čo sme prijali prostredníctvom učeníckej postupnosti pochádzajúcej od Najvyššieho. Jedným z dôkazov je dôkaz pomocou logiky (nyāya prasthāna). Poznanie môžeme získať prostredníctvom logiky, argumentov alebo filozofického skúmania. Iným druhom dôkazu je śruti, dôkaz založený na načúvaní od autorít. Tretím druhom dôkazu je smṛti, dôkaz na základe tvrdení vyvodených zo śruti. Purány sú smṛti, Upanišády sú śruti a Védánta je nyāya. Z týchto troch je dôkaz na základe śruti, śruti-prasthāna, obzvlášť dôležitý.

Pratyakṣa, proces získavania poznania priamym vnímaním, nemá žiadnu hodnotu, pretože všetky naše zmysly sú nedokonalé. Slnko sa nám napríklad javí ako malý kruh, no v skutočnosti je niekoľkonásobne väčšie ako Zem. Akú má teda hodnotu priame vnímanie očami? Máme toľko zmyslov, ktorými môžeme získať poznanie – oči, uši, nos atď., no keďže sú nedokonalé, poznanie, ktoré pomocou nich získavame, je rovnako nedokonalé. Vedci sa snažia porozumieť veciam pomocou svojich nedokonalých zmyslov, a preto sú ich závery vždy nedokonalé. Svarúp Dámodar, náš žiak, ktorý je tiež vedcom, sa spýtal iného vedca, hlásajúceho, že život pochádza z hmoty: „Dokážeš vytvoriť život, keď ti dám všetky potrebné chemikálie?“ Vedec odpovedal: „To neviem.“ To je nedokonalé poznanie. Ak neviete, vaše poznanie je nedokonalé. Prečo ale potom učíte druhých? To je podvádzanie. Tvrdíme, že aby sa človek mohol stať dokonalým, musí sa učiť od dokonalého učiteľa.

Krišna je dokonalý, a preto prijímame poznanie od Neho. Krišna hovorí: na hanyate hanyamāne śarīre. „Duša nezomiera, keď zomrie telo.“ Poznanie, že duša je večná a telo dočasné, je teda dokonalé.

Kuntídeví hovorí: ime jana-padāḥ svṛddhāḥ supakvauṣadhi-vīrudhaḥ. „Obilné sýpky sú plné, stromy obťažkané ovocím, rieky plné vody, hory plné nerastov a oceány plné bohatstva.“ Čo viac môže človek chcieť? Ustrice poskytujú perly. Dávnejšie sa ľudia zdobili perlami, drahokamami, hodvábom, zlatom a striebrom. Kam sa všetky tieto veci podeli? S pokrokom civilizácie vidíme veľa krásnych žien, ktoré namiesto ozdôb zo zlata, perál a drahokamov nosia lacnú bižutériu. Načo je teda dobrý priemysel a bitúnky?

Vďaka Bohu môžeme mať hojnosť obilia, mlieka, ovocia a zeleniny a čistú riečnu vodu. No počas našich nedávnych ciest po Európe sme videli, že všetky rieky sú špinavé. V Nemecku, vo Francúzsku, ale tiež v Rusku a Amerike boli všetky rieky znečistené. Voda v oceáne je však od prírody číra ako krištáľ, a tá istá voda, iba bez soli, tečie do riek, aby sa z nich mohol každý napiť. To sú prírodné zákony, a prírodné zákony znamená Krišnove zákony. Načo ľudia stavajú obrovské vodné nádrže na vodu?

Príroda nám už dala všetko. Ak chceme byť bohatí, dá sa zbohatnúť lovom perál; nemusíme stavať obrovské továrne na automobilové karosérie. Takým priemyselným podnikaním vyrábame iba problémy. Mali by sme závisieť iba na Krišnovi a Krišnovej milosti, pretože vďaka Krišnovmu pohľadu, tava vīkṣitaiḥ, je všetko, ako má byť. Keď sa budeme jednoducho modliť o Krišnov pohľad, nebudeme trpieť núdzou alebo nedostatkom. Všetko bude dokonalé. Hlavnou myšlienkou hnutia pre vedomie Krišnu je naučiť sa závisieť na daroch prírody a Krišnovej milosti.

Ľudia hovoria, že obyvateľstva pribúda a snažia sa tomu zabrániť umelými prostriedkami. Prečo? Vtákov a zvierat pribúda a netrpia hladom – a nepotrebujú ani antikoncepciu. Videli ste niekedy vtáka alebo zviera zahynúť od hladu? Možno v mestách, a aj to iba zriedkavo. Avšak v džungli sú všetky slony, levy, tigre a iné zvieratá veľmi silné a zdravé. Kto ich živí? Niektoré zvieratá sú vegetariáni a iné mäsožravé, ale žiadne z nich nehladuje.

Mäsožravý tiger samozrejme nedostáva jedlo každý deň. Napokon, kto by sa chcel dať zožrať tigrom? „Milý tiger, som altruista a chcel by som ťa nakŕmiť. Prosím, zožer ma.“ Kto by sa to odvážil povedať? Nikto. Preto je pre tigra ťažké zohnať potravu. No Krišna mu ju napriek tomu pošle. A len čo sa tiger vydá na lov, iné zviera ho prenasleduje a vydáva zvuk, ktorý znie ako „fajo, fajo“, aby ostatné zvieratá vedeli: „Tiger ide na lov.“ Tiger to má prirodzene ťažké. No Krišna mu napriek tomu dáva potravu. Približne po týždni dostane príležitosť uloviť zviera, a pretože nemá čerstvé jedlo každý deň, schová si mŕtve zviera do nejakého kra a postupne z neho ujedá. Keďže je veľmi mocný, niektorí ľudia by chceli byť ako tiger či lev. To však nie je najmúdrejší nápad, pretože keby boli skutočne tigrom, nemali by jedlo každý deň. Museli by ho prácne zháňať. Keď sa však človek stane vegetariánom, bude mať jedla každý deň dostatok. Vegetariánska strava je dostupná všade.

V súčasnosti sú v každom meste bitúnky, no dokážu nám zabezpečiť toľko mäsa, aby sme mohli žiť iba z neho? Nie, nebude to stačiť. Dokonca aj tí, čo jedia mäso, potrebujú k svojmu plátku šunky obilie, ovocie a zeleninu. A aj napriek tomu zabíjajú kvôli kúsku mäsa na deň toľko úbohých zvierat. Aké hriešne! Ak ľudia páchajú toľko hriešnych vecí, ako môžu byť šťastní? Ľudia by nemali zabíjať zvieratá, no keďže to robia, sú nešťastní. Keď však vyvinieme vedomie Krišnu a naučíme sa závisieť na Krišnovom pohľade (tava vīkṣitaiḥ), Krišna nám dá všetko a nebude žiadny nedostatok.

Niekedy sa zdá, akoby bol čohosi nedostatok, a inokedy sa zase dozvieme, že sa urodilo toľko obilia a ovocia, že ho ľudia nedokážu zjesť. To všetko závisí od Krišnovho pohľadu. Ak Krišna chce, môže vyrobiť tony obilia, ovocia a zeleniny, no keď bude chcieť prísun týchto vecí obmedziť, mäso nás nezachráni. Vy môžete zjesť mňa, alebo ja vás, ale problém sa tým nevyrieši.

Pre skutočný pokoj, mier a hojnosť mlieka, vody a všetkého, čo potrebujeme, sa musíme naučiť závisieť iba na Krišnovi. To je to, čo nás učí Bhaktivinód Thákur, keď hovorí: mārabi rākhabi – yo icchā tohārā. „Môj drahý Pane, odovzdávam sa Ti a závisím iba na Tebe. Keď chceš, môžeš ma zabiť alebo ma môžeš ochrániť.“ A Krišna odpovedá: „V poriadku. Sarva-dharmān parityajya mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja. Odovzdaj sa iba Mne.“ Nehovorí: „Buď závislý na Mne a tiež na bitúnkoch a továrňach.“ Nie. Hovorí: „Buď závislý iba na Mne. Ahaṁ tvāṁ sarva-pāpebhyo mokṣayiṣyāmi. Oslobodím ťa od reakcií za všetky hriešne činy.“

Keďže sme dlho žili bez vedomia Krišnu, viedli sme v podstate iba hriešny život, no Krišna nás uisťuje, že len čo sa Mu odovzdáme, ihneď vyrovná všetky naše účty a vynuluje všetky naše následky za hriešne činnosti, aby sme mohli začať nový život. Preto keď zasväcujeme žiakov, hovoríme im: „Teraz máš čistý účet. Nedopúšťaj sa viac hriešnych činov.“

Nemali by sme si myslieť, že keď sväté meno dokáže neutralizovať následky hriešnych činov, môžeme naďalej občas zhrešiť a spievaním Haré Krišna sa ich zbaviť. To je najväčší priestupok (nāmno balād yasya hi pāpa-buddhiḥ). Stúpenci niektorých náboženstiev chodia do kostolov a spovedajú sa zo svojich hriechov, no len čo skončia, opäť sa oddávajú hriešnym činnostiam. Akú má hodnotu taká spoveď? Niekto sa môže priznať: „Môj Pane, z nevedomosti som zhrešil.“ No nemal by kalkulovať: „Budem hrešiť a potom pôjdem do kostola a vyspovedám sa – tým sa očistím od hriechov a budem môcť ďalej hrešiť.“ Takisto by sme nemali vedome využívať spievanie mantry Haré Krišna na očistenie sa od hriešnych reakcií, aby sme sa mohli nanovo oddávať hriešnym činnostiam. Mali by sme byť veľmi opatrní. Pred prijatím zasvätenia žiak sľúbi, že sa bude vyhýbať nedovolenému sexu, omamným látkam, hazardným hrám a jedeniu mäsa a tento sľub musí prísne dodržiavať. Potom budeme čistí. Keď sa nasledovaním týchto zásad človek udržiava čistý a vždy oddane slúži Krišnovi, jeho život bude úspešný a bude mať hojnosť všetkého, po čom túži.

Pán prezident, dámy a páni, ďakujem za srdečné pozvanie. Pokúsim sa vám poslúžiť ako najlepšie viem.

Témou dnešnej prednášky je „Kultúra a zamestnanie“. Pod pojmom zamestnanie máme na mysli predpísanú povinnosť. Podľa našej védskej kultúry existujú viaceré druhy zamestnaní. V Bhagavad-gíte (4.13) sa píše: cātur-varṇyaṁ mayā sṛṣṭaṁ guṇa-karma-vibhāgaśaḥ. Štyri spoločenské triedy založené na vlastnostiach ľudí a druhoch práce sú bráhmani (inteligencia a učitelia), kšatrijovia (armáda a politici), vaišjovia (farmári a obchodníci) a šúdrovia (robotníci). Predtým, než začneme pracovať, musíme vedieť, aké druhy práce existujú a čo kto dokáže robiť. Ľudia majú rôzne schopnosti a existujú rôzne druhy zamestnaní, ale v súčasnosti sme vytvorili spoločnosť, kde každý robí prácu, ktorá prislúcha niekomu inému. To nie je veľmi vedecké.

Society has natural cultural divisions, just as there are natural divisions in the human body. The whole body is one unit, but it has different departments, also – for example, the head department, the arm department, the belly department, and the leg department. This is scientific. So in society the head department is represented by the brāhmaṇa, the arm department by the kṣatriya, the belly department by the vaiśya, and the leg department by the śūdra. Business should be divided scientifically in this way.

V spoločnosti existuje prirodzené kultúrne členenie, práve tak ako existujú rôzne časti ľudského tela. Telo je jeden celok, ale skladá sa z rôznych funkčných častí – hlavy, rúk, brucha a nôh. To je vedecké. V rámci spoločnosti zastupujú bráhmani hlavu, kšatrijovia ruky, vaišjovia brucho a šúdrovia nohy. Takto vedecky by malo byť rozdelené zamestnanie.

Hlava je najdôležitejšia, pretože bez hlavy nemôžu fungovať ostatné časti – ruky, brucho ani nohy. Ak človeku chýbajú ruky, ešte stále môže byť činný. Ale ak vám chýba hlava, ak vám ju useknú, potom aj keď máte ruky, nohy a brucho, sú vám na nič. Hlava sa má starať o kultúru. Ak tu nie je kultúra, každý druh práce spôsobí iba zmätok a chaos. To je naša súčasná situácia – chaos rôznych typov zamestnaní. Preto musí existovať skupina ľudí zastupujúcich hlavu, ktorí radia ostatným zložkám spoločnosti. Týmito radcami sú inteligentní a odborne spôsobilí bráhmani.

„Mierumilovnosť, sebaovládanie, odriekanie, čistota, tolerancia, čestnosť, poznanie, múdrosť a zbožnosť – tieto prirodzené vlastnosti sú prácou bráhmanov.“ (Bhagavad-gítá 18.42)

Bráhmani, hlava spoločnosti, majú pestovať v ľuďoch kultúru a tak viesť celú spoločnosť. Kultúra znamená poznať cieľ života. Človek, ktorý nepozná životný cieľ, je ako loď bez kormidla. Momentálne tento cieľ života chýba, pretože tu nie je hlava spoločnosti. V ľudskej spoločnosti v súčasnosti chýbajú bráhmani, ktorí by radili ostatným triedam.

Ardžuna je dobrým príkladom toho, ako má prijímať rady príslušník triedy kšatrijov. Ardžuna bol vojak a jeho úlohou bolo bojovať. Na kuruovskom bojisku si robil svoju prácu, no súčasne prijímal rady od brāhmaṇya-devu, Pána Krišnu.

„Hlboko sa klaniam Pánu Krišnovi, ktorý je uctievaným Božstvom bráhmanských ľudí, ochrancom kráv a bráhmanov a neustále dobrodincom celého sveta. Znova a znova sa klaniam Božskej Osobnosti známej ako Krišna a Govinda.“ (Višnu Purána 1.19.65)

V tomto verši sa hovorí predovšetkým o kravách a bráhmanoch, go-brāhmaṇa. Prečo sa tak zdôrazňujú? Pretože spoločnosť, v ktorej chýba bráhmanská kultúra a ochrana kráv, nie je ľudská spoločnosť, ale chaotická zvieracia spoločnosť. A čokoľvek, čo urobíme v chaotických podmienkach, nebude nikdy dokonalé. Prácu môžeme dobre vykonávať iba v spoločnosti nasledujúcej náležitý kultúrny systém.

Pokyny pre dokonalý kultúrny systém sú dané v Šrímad-Bhágavatame. Na stretnutí v lese Naimišáranja, ktorého sa zúčastnili mnohí vzdelaní učenci a bráhmani, vyzdvihol Šríla Súta Gosvámí, hlavný rečník, ktorý udeľoval pokyny, varnášramský spoločenský systém (ataḥ pumbhir dvija-śreṣṭhā varṇāśrama-vibhāgaśaḥ). Vo védskej kultúre sa spoločnosť delí na štyri varny (triedy podľa zamestnania) a štyri ášramy (duchovné životné štádiá). Ako sme už spomenuli, varny predstavujú brāhmaṇa, kṣatriya, vaiśya a śūdra. Ášramy sú brahmacārī-āśrama (študentský život v celibáte), gṛhastha-āśrama (rodinný život), vānaprastha-āśrama (život v ústraní) a sannyāsa-āśrama (život v odriekaní). Dokým nezavedieme systém varnášrama-dharmy, celá spoločnosť bude chaotická.

Účelom varnášrama-dharmy je uspokojiť Najvyššieho Pána. Vo Višnu Puráne (3.8.9) sa píše:

Podľa tohto veršu musí človek uspokojovať Najvyššieho Pána riadnym plnením si predpísaných povinností podľa systému várn a ášramov. V rámci štátu musíte uspokojovať vládu. V opačnom prípade ste zlým občanom a vytvárate v spoločnosti chaos. Podobne ak vo vesmírnom štáte, čiže v tomto hmotnom svete ako celku, neuspokojujete Najvyššieho Pána, vlastníka všetkého, nastane chaotická situácia. Naša védska kultúra učí, že čokoľvek robíte, musíte uspokojiť Najvyššieho Pána. To je skutočná kultúra.

Sva-karmaṇā tam abhyarcya siddhiṁ vindati mānavaḥ. Môžete mať akékoľvek zamestnanie – bráhmanské, kšatrijské, vaišjovské či šúdrovské – ale musíte ním uspokojovať Najvyššiu Božskú Osobnosť. Môžete byť obchodníkom, podnikateľom, právnym poradcom alebo lekárom – na tom vôbec nezáleží. Ale ak chcete svojím zamestnaním dosiahnuť dokonalosť, musíte sa snažiť uspokojiť Najvyššiu Božskú Osobnosť. V opačnom prípade iba plytváte časom.

V Bhagavad-gíte (3.9) Krišna hovorí: yajñārthāt karmaṇaḥ. Slovo yajña sa vzťahuje na Višnua alebo Krišnu, Najvyššieho Pána. Musíte pracovať pre Neho, inak budete spútaní následkami svojich činov: anyatra loko ’yaṁ karma-bandhanaḥ. A kým ste spútaní karmou, musíte sa prevteľovať z jedného tela do druhého.

Ľudia však v súčasnosti bohužiaľ vôbec nevedia, že existuje duša, ktorá putuje z jedného tela do druhého. Ako sa píše v Bhagavad-gíte: tathā dehāntara-prāptiḥ. „Keď telo umrie, duša sa presťahuje do iného tela.“ (Bhagavad-gítá 2.13) Rozprával som sa už s veľkými, naozaj veľkými vedcami a profesormi, ktorí nevedeli, že existuje život po smrti. Nevedia to. Ale podľa našich védskych informácií život po smrti existuje. Reinkarnáciu môžeme zažiť už v tomto živote. Je to úplne bežná vec – dieťa čoskoro získa telo chlapca, chlapec získa telo mladého muža, mládenec získa telo starca. A podobne starý muž dostane po zničení tela iné telo. Je to úplne prirodzené a logické.

Veci sa majú tak, že v skutočnosti máme dve telá – hrubohmotné a jemnohmotné. Hrubohmotné telo pozostáva z našich zmyslov a telesných prvkov – kostí, krvi atď. Keď zmeníme telo v okamihu smrti, hrubohmotné telo je zničené, ale jemnohmotné telo, pozostávajúce z mysle, inteligencie a ega, nezanikne. Jemnohmotné telo nás prenesie do ďalšieho hrubohmotného tela.

Je to ako vo sne. V noci zabudneme na naše hrubohmotné telo a aktívne je iba jemnohmotné telo. Sen nás odnesie z našich domovov a z našich postelí na nejaké iné miesto a my úplne zabudneme na naše hrubohmotné telá. Keď sa prebudíme, zabudneme na sen a opäť sa pripútame k hrubohmotnému telu. Tento scenár sa opakuje deň čo deň.

Takže my sme pozorovatelia – raz hrubohmotného tela, inokedy jemnohmotného. Obe telá sa menia, ale my sme pozorovatelia, ktorí sa nemenia – sme duše v tele. Preto by sme sa mali pýtať: „Aké je moje postavenie? Vo sne zabúdam na svoje hrubohmotné telo a počas dňa zabúdam na jemnohmotné telo. Aké je teda moje skutočné telo?“ To sú otázky, ktoré by sme si mali klásť.

Môžete ďalej vykonávať svoju prácu, tak ako Ardžuna. Ardžuna bol bojovník, kšatrija, ale nezabúdal na svoju kultúru a na Gítu, ktorej načúval od svojho učiteľa. Ale ak iba obchodujete a nerozvíjate duchovný život, potom je vaše zamestnanie iba zbytočnou stratou času (śrama eva hi kevalam).

Hnutie pre vedomie Krišnu šírime preto, aby ste nezabudli na váš kultúrny život. Nehovoríme, aby ste skončili s obchodovaním, stali sa sanjásínmi ako ja a všetkého sa vzdali. Nič také nehovoríme. Ani Krišna nič také nehovorí. Krišna nikdy nepovedal: „Ardžuna, vzdaj sa úlohy bojovníka.“ Povedal: „Ardžuna, si kšatrija! Odmietaš bojovať a hovoríš, aké je to hrozné. Nemal by si tak hovoriť. Ty skrátka musíš bojovať.“ To bol Krišnov pokyn.

Podobne my, ľudia vedomí si Krišnu, radíme každému: „Neopúšťajte svoje zamestnanie. Pokračujte ďalej, ale načúvajte o Krišnovi.“ Čaitanja Maháprabhu hovoril to isté, citujúc Šrímad-Bhágavatam: sthāne sthitāḥ śruti-gatāṁ tanuvāṅ-manobhiḥ. Čaitanja Maháprabhu nikdy nepovedal: „Odíďte zo svojho postavenia.“ Odísť z postavenia nie je nič ťažké. To, čo je žiaduce, je kultivovať duchovné poznanie v rámci nášho súčasného postavenia. Zvieratá nekultivujú duchovný život. Nedokážu rozvíjať toto poznanie. Preto ak ľudia nerozvíjajú duchovné poznanie, sú ako zvieratá (dharmeṇa hīnāḥ paśubhiḥ samānāḥ).

Mali by sme si byť plne vedomí našej večnej existencie. My, duše v tele, sme veční. Na hanyate hanyamāne śarīre. Neumierame, keď je naše telo zničené. To je kultivácia poznania, brahma-jijñāsā, ktorá znamená skúmanie vlastného ja. Sanátana Gosvámí, prvý žiak Čaitanju Maháprabhua, bol pôvodne minister financií vo vláde Nawaba Hussaina Šáha. Keď odišiel zo služby, vyhľadal Čaitanju Maháprabhua a pokorne povedal: „Môj drahý Pane, ľudia ma volajú paṇḍita. (Keďže patril do kasty bráhmanov, ľudia ho nazývali paṇḍita, čo v preklade znamená „učená osoba“.) Ale ja som taký paṇḍita, že ani neviem, kto som.“

To je situácia každého z nás. Môžete byť obchodníkom, alebo môžete mať iné zamestnanie – ak neviete, kto ste, odkiaľ ste prišli, prečo ste vystavení utrpeniu hmotnej prírody a kam pôjdete v budúcom živote – ak toto neviete, všetko, čo robíte, je zbytočné. V Šrímad-Bhágavatame (1.2.8) sa píše:

„Predpísané povinnosti, ktoré vykonávame podľa svojho postavenia, sú iba neužitočnou prácou, ak v nás neprebudia záujem o posolstvo Najvyššej Božskej Osobnosti.“ Preto žiadame každého, aby si v rámci svojho zamestnania, nech ho už Krišna umiestnil do akejkoľvek pozície, robil svoju prácu, ako najlepšie vie, ale nezabúdal tiež kultivovať poznanie o Krišnovi.

Poznanie o Krišnovi znamená vedomie Boha. Musíme vedieť, že sme čiastočkami Krišnu alebo Boha (mamaivāṁśo jīva-loke jīva-bhūtaḥ sanātanaḥ), ale momentálne zvádzame ťažký boj s mysľou a zmyslami (manaḥ ṣaṣṭhānīndriyāṇi prakṛti-sthāni karṣati). Prečo prebieha tento boj o existenciu? Musíme sa pýtať na náš večný život mimo tejto hmotnej existencie. Povedzme, že v tomto dočasnom živote som dvadsať, päťdesiat alebo nanajvýš sto rokov veľkým obchodníkom. Nie je nijaká záruka, že ním v ďalšom živote budem tiež. Taká záruka neexistuje. Ale to nás netrápi. Staráme sa o tento krátky zlomok života, ale náš večný život je nám ukradnutý. To je náš problém.

V tomto živote môžeme byť bohatými obchodníkmi, ale v ďalšom živote môžeme byť na základe karmy niečím iným. Existuje 8 400 000 životných foriem. Jalajā nava-lakṣāṇi sthāvarā lakṣa-viṁśatiḥ: existuje okolo 900 000 druhov vodných živočíchov a 2 000 000 druhov stromov a rastlín. Ďalej kṛmayo rudra-saṅkhyakāḥ pakṣināṁ daśa-lakṣaṇam: existuje 1 100 000 druhov hmyzu a plazov a 1 000 000 druhov vtákov. A nakoniec triṁsāl-lakṣāni paśavaḥ catur-lakṣāni mānuṣaḥ: existujú 3 000 000 druhov zvierat a 400 000 ľudských druhov. Musíme teda prejsť 8 000 000 rôznych foriem života, aby sme získali ľudskú podobu.

Preto Prahláda Mahárádža hovorí:

„Ten, kto je dostatočne inteligentný, by mal od samého začiatku života – od útleho detstva – využiť toto ľudské telo na oddanú službu. Získať ľudské telo je veľmi vzácne, a aj keď je dočasné ako iné telá, je veľmi dôležité, pretože v ľudskom tele môžeme vykonávať oddanú službu. Dokonca aj minimum úprimnej oddanej služby môže človeku priniesť úplnú dokonalosť.“ (Šrímad-Bhágavatam 7.6.1) Ľudský život je veľmi vzácny. Nemali by sme sa uspokojiť iba s tým, že sa staneme veľkými obchodníkmi. Musíme tiež vedieť, aký bude náš budúci život, čím sa staneme.

Existujú rôzne druhy ľudí. Niektorí sa nazývajú karmī, iní jñānī, ďalší yogī a niektorí sa nazývajú bhakta. Karmī sa usiluje iba o hmotné šťastie, o čo najväčšie pohodlie a po smrti chce byť povýšený na nebeské planéty. Jñānī si tiež želá šťastie, ale keďže je znechutený materialistickým spôsobom života, chce splynúť s Brahmanom, Absolútnom. Yogī chce mystickú silu. A bhakta, oddaný, chce jednoducho slúžiť Pánovi. No ak človek nevie, kto je Pán, ako Mu môže slúžiť? Preto je rozvíjanie vedomia Boha tou najvyššou kultúrou.

Existujú rôzne typy kultúry: kultúra materialistických ľudí, kultúra intelektuálov, kultúra jogínov a kultúra bhaktov. V skutočnosti sa všetci títo ľudia nazývajú „jogíni“, ak si riadne vykonávajú svoje povinnosti. Vtedy sa nazývajú karma-yogī, jñāna-yogī, dhyāna-yogī a bhakti-yogī. V Bhagavad-gíte však Krišna hovorí:

Kto je prvotriedny jogín? Krišna odpovedá: „Ten, kto na Mňa stále myslí.“ (Bhagavad-gítá 6.47) To znamená, že osoba vedomá si Krišnu je najlepším jogínom. Ako sme už uviedli, existujú rôzne druhy jogínov (karma-yogī, jñāna-yogī, dhyāna-yogī a bhakti-yogī), avšak najlepším jogínom je ten, kto neustále myslí na Krišnu s vierou a láskou. Ten, kto slúži Pánovi, je prvotriedny jogín.

Preto žiadame každého, aby sa snažil poznať sám seba, Krišnu, vzťah, ktorý má s Krišnom, svoj skutočný život a cieľ tohto života. Ak nerozvíjame toto poznanie, iba márnime čas, vzácnu ľudskú podobu života. Aj keď je fakt, že každý umrie, ten, kto umrie s týmto poznaním, získa veľký prospech. Jeho život je úspešný.

Mačka zomrie, pes zomrie – každý zomrie. Ale ak niekto zomrie s vedomím Krišnu – jeho smrť bude úspechom. V Bhagavad-gíte Krišna hovorí:

„Ten, kto skutočne pozná transcendentálnu povahu Môjho zjavenia a činností, sa po opustení tela nenarodí v tomto hmotnom svete, ale dosiahne Moje večné sídlo, ó, Ardžuna.“ (Bhagavad-gítá 4.9)

Preto všade, kam zavítame, žiadame ľudí o jedno: „Prosím, pokúste sa pochopiť Krišnu. Potom bude váš život úspešný.“ Nezáleží na tom, aké máte zamestnanie. Musíte niečo robiť, aby ste prežili. Krišna hovorí: śarīra-yātrāpi ca te na prasiddhyed akarmaṇaḥ. Ak prestaneš pracovať, ohrozíš tým svoj život. Človek musí niečo robiť, aby si zaistil živobytie, ale súčasne musí kultivovať poznanie, aby dosiahol životnú dokonalosť. Životná dokonalosť je prostá: pokúste sa pochopiť Krišnu. To je náš návrh celému svetu. Nie je to veľmi ťažké. Ak budete čítať Bhagavad-gítu – takú, aká je, pochopíte Krišnu. Krišna tu všetko vysvetľuje.

Začiatočníkom Krišna hovorí: raso ’ham apsu kaunteya prabhāsmi śaśi-sūryayoḥ. „Môj drahý syn Kuntí, som chuťou vody, som svetlom slnka a mesiaca.“ Nikto nemusí tvrdiť: „Nevidím Boha.“ Tu je Boh – chuť vody je Boh. Každý pije vodu, a keď ju niekto ochutná, môže vnímať Boha. Prečo hovoríte, že nevidíte Boha? Uvažujte, ako vám radí Boh, a postupne Ho uvidíte. Stačí, keď si spomeniete na tento jednoduchý pokyn z Bhagavad-gíty – raso ’ham apsu kaunteya prabhāsmi śaśi-sūryayoḥ: „Som chuťou vody, som svetlom slnka a mesiaca.“ Kto z vás nevidel mesačný svit? Kto neochutnal vodu? Prečo potom hovoríte „Nevidel som Boha“? Ak budete vykonávať bhakti-jogu, v okamihu, keď ochutnáte vodu a pocítite spokojnosť, pomyslíte si: „Ó, to je Krišna.“ Okamžite si spomeniete na Krišnu. Len čo zbadáte slnečné svetlo, spomeniete si: „Ó, to je Krišna.“ Keď zbadáte mesačný svit, spomeniete si: „To je Krišna.“ A śabdaḥ khe: len čo začujete nejaký zvuk na nebi, spomeniete si: „To je Krišna.“

Takto môžete spomínať na Krišnu na každom kroku svojho života. A ak spomínate na Krišnu na každom kroku svojho života, ste tým najväčším jogínom. No najmä ak spievate Haré Krišna, Haré Krišna, Krišna Krišna, Haré Haré, Haré Ráma, Haré Ráma, Ráma Ráma, Haré Haré, ľahko si spomeniete na Krišnu. Nič neplatíte. Váš obchod nijako neutrpí. Ak spievate mantru Haré Krišna, ak spomínate na Krišnu, keď pijete vodu, čo strácate? Prečo to neskúsite? Toto je skutočná kultúra poznania. Ak budete rozvíjať toto poznanie a súčasne pokračovať vo svojej práci, váš život bude úspešný.

Ďakujem vám veľmi pekne.

„Môj drahý kráľ, vplyvom mocného času budú každým dňom ubúdať vlastnosti ako zbožnosť, pravdovravnosť, čistotnosť, schopnosť odpúšťať, milostivosť, dĺžka života, telesná sila a pamäť.“ (Šrímad-Bhágavatam 12.2.1)

Túto charakteristiku Kali-jugy (súčasného veku hádok a pokrytectva) nájdeme v dvanástom speve Šrímad-Bhágavatamu. Šrímad-Bhágavatam bol spísaný pred päťtisíc rokmi, na úsvite Kali-jugy, a pojednáva o mnohých veciach, ktoré sa ešte len stanú. Preto prijímame Šrímad-Bhágavatam ako šástru, zjavené písmo. Ten, kto spisuje šástru (śāstra-kāra), musí byť oslobodenou osobou, aby mohol opísať minulosť, prítomnosť i budúcnosť.

V Šrímad-Bhágavatame sa píše napríklad o zjavení Pána Budhu a Pána Kalkiho (Kalki sa zjaví na konci Kali-jugy), a nájdeme tam tiež veľa proroctiev. Dočítame sa v ňom aj o zjavení Pána Čaitanju. Hoci bol Šrímad-Bhágavatam spísaný pred päťtisíc rokmi, jeho autor poznal minulosť, prítomnosť i budúcnosť (tri-kāla-jña), a mohol tak s dokonalou presnosťou predpovedať všetky spomínané udalosti.

Šukadéva Gosvámí v tomto verši opisuje hlavné príznaky tohto veku. Hovorí: tataś cānudinam. S pokrokom Kali-jugy vymizne alebo takmer úplne vymizne týchto osem vecí: dharma – náboženské zásady, satyam – pravdovravnosť, śaucam – čistotnosť, kṣamā – schopnosť odpúšťať, dayā – milostivosť, āyuḥ – dĺžka života, balam – telesná sila a smṛti – pamäť.

Okrem Kali-jugy, samozrejme, existujú ešte ďalšie jugy. V Satja-juge, ktorá trvala 1 800 000 rokov, sa ľudia dožívali stotisíc rokov. Ďalší vek, Tretá-juga, trval 1 200 000 rokov a ľudia sa dožívali desaťtisíc rokov. Dĺžka života sa teda skrátila o desatinu. V Dvápara-juge bol život opäť desaťkrát kratší – ľudia sa mohli dožiť tisíc rokov – a Dvápara-juga trvala 800 000 rokov. A v ďalšom veku – v tomto veku Kali, môžeme žiť nanajvýš sto rokov. Nemusíme sa, pravda, dožiť sto rokov, avšak sto rokov je hranica. Len si to predstavte: priemerná dĺžka života sa zo stotisíc rokov znížila na nejakých sedemdesiat. A bude sa znižovať naďalej, až bude dvadsať alebo tridsaťročný človek považovaný za starca.

Ďalším príznakom Kali-jugy, predpovedaným v Šrímad-Bhágavatame, je úbytok pamäti (smṛti). Môžeme vidieť, že pamäť ľudí nie je najlepšia – rýchlo zabúdajú. Každý deň môžu niečo počuť, no aj tak na to zabudnú. Podobne je na tom aj naša telesná sila (balam). Tomu rozumieme všetci – naši otcovia a starí otcovia boli fyzicky silnejší ako my. Ubúda telesná sila, pamäť sa zhoršuje, dĺžka života skracuje – to všetko je predpovedané v Šrímad-Bhágavatame.

Úpadok náboženstva je ďalší príznak Kali-jugy. Náboženstvo v tomto veku prakticky neexistuje – znížilo sa takmer na nulu. Nik sa oň nezaujíma. Kostoly a chrámy sa zatvárajú. Budova, v ktorej teraz sedíme, slúžila kedysi ako kostol, ale predali ju, pretože sem nikto nechodil. Práve kupujeme jeden veľký kostol v Austrálii a v Londýne sme takisto videli stovky prázdnych kostolov – zívali prázdnotou. No nielen kostoly – aj v Indii sa s výnimkou pár významných chrámov zatvárajú obyčajné malé chrámy. Teraz v nich bývajú psy. To znamená, že dharma, náboženstvo, upadá.

Pravdovravnosť, čistotnosť a schopnosť odpúšťať sú tiež na ústupe. Keď dávnejšie ktosi urobil čosi zlé, jeho protivník mu odpustil. Napríklad Ardžunovi ubližovali jeho nepriatelia, no na Kuruovskom bojisku povedal: „Krišna, dovoľ mi odísť. Nechcem ich zabiť.“ To je schopnosť odpúšťať. Zato dnes by vás zabili aj pre najmenšiu urážku. To sa dnes deje. A podobne je to so súcitom (dayā). Aj keby priamo pred vami niekoho zabíjali, bude vám to jedno. Tieto veci sa už dejú. Zbožnosť, pravdovravnosť, čistota, schopnosť odpúšťať, milosrdnosť, dĺžka života, telesná sila a pamäť sa budú viac a viac vytrácať. Podľa týchto príznakov môžete vedieť, že vek Kali je na vzostupe.

Ďalším príznakom je vittam eva kalau nṛṇāṁ janmācāra-guṇodayaḥ. „V Kali-juge sa vlastnosti a spoločenské postavenie človeka budú posudzovať na základe veľkosti jeho majetku.“ (Šrímad-Bhágavatam 12.2.2) Kedysi sa spoločenské postavenie odvíjalo od úrovne duchovného poznania. Bráhmana sa tešil úcte, pretože poznal Brahman – bol si vedomý Najvyššej Duše. No v súčasnom veku Kali neexistujú bráhmani, pretože ľudia sa titulujú ako bráhmani iba na základe zrodenia, janma. Aj v minulosti existovalo dedičné právo, ale rozhodovalo to, ako sa človek správal. Ak sa človek narodil v bráhmanskej alebo kšatrijskej rodine, musel sa správať ako bráhmana alebo kšatrija. A bolo povinnosťou kráľa dohliadať na to, aby sa nikto nevydával za niekoho, kým nie je. Inými slovami, miera úcty sa odvíjala podľa kultúry a vzdelania človeka. No v súčasnosti platí vittam eva kalau nṛṇāṁ: ak máš peniaze, môžeš všetko. Môžeš byť človekom tretej, štvrtej alebo desiatej triedy, ak máš peniaze, všetci ťa uznávajú. Nikto sa nestará o kultúru, vzdelanie alebo poznanie. To je Kali-juga.

Ďalším príznakom Kali-jugy je dharma-nyāya-vyavasthāyāṁ kāraṇaṁ balam eva hi. „O náboženských zásadách a spravodlivosti bude rozhodovať sila.“ Ak máte veľký vplyv, o všetkom sa rozhodne vo váš prospech. Môžete byť ten najbezbožnejší človek, no ak podplatíte kňaza, dosvedčí vám, že ste zbožným človekom. O charaktere skrátka rozhodujú peniaze, nie skutočné vlastnosti. Dām-patye ’bhirucir hetur māyaiva vyāvahārike. „Manželstvo sa bude uzatvárať na základe chvíľkových sympatií a ten, kto sa bude chcieť stať úspešným obchodníkom, bude musieť podvádzať.“ (Šrímad-Bhágavatam 12.2.3) Vzťah medzi mužom a ženou sa bude zakladať na abhiruci, vzájomných sympatiách. Keď sa dievčaťu zapáči nejaký chlapec a chlapcovi dievča, povedia si: „Tak sa teda vezmime.“ No keďže nikto netuší, aká budúcnosť ich čaká, budú všetci nešťastní. Po šiestich mesiacoch sa rozvedú, pretože ich manželstvo bolo založené iba na povrchných sympatiách a nie na hlbšom porozumení.

Dávnejšie, aspoň za mojich mladých čias, sa ľudia v Indii nebrali preto, že chlapcovi sa páčilo dievča a naopak. Nie. O sobáši rozhodovali rodičia. Ja som sa oženil ešte ako študent, ale nepoznal som svoju manželku; o všetko sa postarali rodičia. Iný príklad je Dr. Rádžendra Prasád, prvý indický prezident, ktorý vo svojom životopise spomína, že sa oženil ako osemročný. Podobne aj môj svokor sa ženil ako jedenásťročný a svokra, keď mala sedem rokov. V Indii sa dávnejšie svadby konali až potom, čo astrologický výpočet minulosti, prítomnosti a budúcnosti určil, že spoločný život oboch partnerov bude šťastný. Keď bola svadba takto posvätená, muž so ženou žili pokojne a venovali sa duchovnému životu. Navzájom si pomáhali, a tak žili šťastne a duchovne sa zdokonaľovali. Nakoniec sa vrátili domov, späť k Bohu. To je systém. Nie že dospelé dievča a dospelý chlapec spolu žijú a keď sa jeden druhému páčia, vezmú sa, a potom ona alebo on odíde… Také manželstvo sa neuznávalo. Avšak o Kali-juge sa hovorí: dām-patye ’bhiruciḥ. Manželstvá sa budú uzatvárať podľa vzájomných sympatií – to je celé. Skutočnosť je však taká, že keď sa človeku v jednej chvíli čosi páči, v ďalšej sa mu to už nemusí páčiť. Preto je manželstvo založené na vzájomných sympatiách bezcenné.

Ďalším príznakom tohto veku je strītve puṁstve ca hi ratir vipratve sūtram eva hi. „Manželia spolu zostanú len dovtedy, kým sa budú sexuálne priťahovať, a bráhmani (zbožní intelektuáli) sa budú rozpoznávať iba podľa posvätnej šnúry.“ (Šrímad-Bhágavatam 12.2.3) Bráhmani dostávajú posvätnú šnúru, a preto si ľudia myslia: „Mám posvätnú šnúru, takže som bráhmana. Môžem sa správať ako čandála, pojedač psov, na tom nezáleží.“ To sa dnes deje. Nikto nechápe, že bráhmana má veľkú zodpovednosť. Niekto nosí posvätnú šnúru za dva centy a myslí si, že je bráhmana. Strītve puṁstve ca hi ratiḥ: muž a žena zostanú spolu iba dovtedy, kým sa budú navzájom priťahovať, no len čo sa objaví nejaký problém v ich sexuálnom živote, ich vzťah ochladne.

Ďalší príznak Kali-jugy je avṛttyā nyāya-daurbalyaṁ pāṇḍitye cāpalaṁ vacaḥ. „Človek bez peňazí sa nedovolá spravodlivosti a každý, kto dokáže šikovne žonglovať so slovami, sa bude považovať za učenca.“ (Šrímad-Bhágavatam 12.2.4) Ak nemáte peniaze, nikdy sa nedovoláte spravodlivosti na súde. To je Kali-juga. Dokonca aj na Najvyššom súde dnes sudcovia prijímajú úplatky, aby rozhodli vo váš prospech. No ak nemáte peniaze, nesúďte sa. Pāṇḍitye cāpalaṁ vacaḥ: ak má niekto dar reči, potom bez ohľadu na to, čo hovorí a či mu niekto rozumie, je paṇḍita, vzdelaný učenec. [Prabhupáda napodobňuje nezrozumiteľnú reč:] „Aban gulakslena bugavad tugavad kulela gundulas, latricizmom manželky…“ Keď budete takto hovoriť, nik vám nebude rozumieť. [Smeje sa.] Ale ľudia si pomyslia: „Fíha, ten je ale učený.“ [Opäť sa smeje.] Toto sa naozaj deje. Toľko darebákov píše knihy, ale keď sa niektorého z nich spýtate na základné veci, povie vám: „Ó, to je nevysvetliteľné.“ To sa dnes bežne deje.

V Šrímad-Bhágavatame sa ďalej píše:

„Chudoba sa bude pokladať za niečo ponižujúce a pokrytec, ktorý sa vie predvádzať, bude v očiach druhých zbožným. Manželstvo bude vecou nezáväznej dohody a obyčajný kúpeľ sa bude považovať za dostatočnú očistu a okrasu tela.“ (Šrímad-Bhágavatam 12.2.5)

Anāḍhyatā: byť chudobný bude hanbou. Ľudia si budú myslieť, že človek, ktorý nevie zarobiť peniaze – jedno, akým spôsobom – si nezaslúži uznanie. Svīkāra eva codvāhe: manželstvá budú vecou dohody. To sa teraz deje. Máme s tým skúsenosť u vás i u nás. Vláda určí sobášneho úradníka a akýkoľvek pár môže prísť a zosobášiť sa. Maximálne zaplatia nejaký správny poplatok. Povedia si svoje „áno“ a mestský úradník formálne potvrdí ich zväzok. V minulosti vyberali ženícha a nevestu rodičia až po konzultácii s astrológom, ktorý videl budúcnosť. Dnes sa manželstvá uzatvárajú na základe dohody, svīkāra.

Ďalším príznakom je dūre vāry-ayanaṁ tīrthaṁ lāvaṇyaṁ keśa-dhāraṇam: „Ísť k nejakej vzdialenej rieke sa bude považovať za skutočnú púť a muž s dlhými vlasmi si bude myslieť, že je krásny.“ (Šrímad-Bhágavatam 12.2.6) Všimnite si, ako dokonale Šrímad-Bhágavatam predpovedá budúcnosť. „V Kali-juge si bude muž myslieť, že je krásny, keď si nechá narásť dlhé vlasy.“ S tým máte skúsenosť aj vo vašej krajine. Kto by si bol pomyslel, že mužom sa raz zapáči nosiť dlhé vlasy? No v Bhágavatame sa píše: keśa-dhāraṇam. Keśa znamená vlasy a dhāraṇam znamená „nechávať si“. Ďalší poznávací znak je dūre vāry-ayanaṁ tīrthaṁ. Ľudia si budú myslieť, že pútnické miesto musí ležať kdesi veľmi ďaleko. Kalkatou napríklad preteká Ganga, no nikomu nenapadne okúpať sa tam; radšej idú do Hardwaru. Z Hardwaru do Bengálskeho zálivu tečie tá istá Ganga, ale ľudia radšej podstúpia toľko ťažkostí, aby navštívili Hardwar a okúpali sa tam, pretože z Hardwaru sa časom stalo pútnické miesto, tīrtha. Každé náboženstvo má svoju tīrthu. Moslimovia majú Mekku a Medinu a kresťania Golgotu. Podobne hinduisti si myslia, že musia cestovať kamsi ďaleko za svojou tīrthou. Avšak tīrthī-kurvanti tīrthāni: tīrtha je miesto, kde prebývajú svätci. To je tīrtha. Nie že niekto precestuje tisíce míľ, ponorí sa do vody a ide späť.

Ďalšími príznakmi sú:

„Zmyslom života bude naplniť si žalúdok a drzosť sa stane synonymom konečnej pravdy. Muž, ktorý sa dokáže postarať o rodinu, bude vysoko vážený, a meradlom zbožnosti bude spoločenská povesť založená na hmotnom úspechu.“ (Šrímad-Bhágavatam 12.2.6) Inými slovami ten, kto sa bude môcť raz za čas dosýta najesť, si bude myslieť, že uspokojil všetky svoje záujmy. Ľudia budú hladní a nebudú mať čo jesť. Preto ak sa im raz pošťastí dobre sa najesť, splnia sa im všetky túžby. Ďalším poznávacím znakom je satyatve dhārṣṭyam eva hi. Každý, kto dokáže šikovne žonglovať so slovami, sa bude považovať za pravdovravného. A ďalej: dākṣyaṁ kuṭumba-bharaṇaṁ. Muža, ktorý sa dokáže postarať o rodinu – ženu a deti, budú považovať za veľmi úspešného. Inými slovami, bude to ťažké. Už dnes to nie je ľahké. Uživiť ženu a dve deti je pomerne náročné. Nikto sa preto nechce ženiť.

Ďalší verš popisuje, čo sa stane, keď budú takto všetci nakazení jedom Kali-jugy:

Bude úplne jedno, či je niekto bráhmana (učený a čistý intelektuál) alebo kšatrija (panovník alebo vojak), vaišja (obchodník alebo farmár), šúdra (robotník) či čandála (pojedač psov). Na prezidentské kreslo alebo trón zasadne ten, kto získa najviac hlasov. Podľa pôvodného systému mal nárok na kráľovský trón iba kšatrija, nie bráhmana, vaišja alebo šúdra. V Kali-juge však bráhmani ani kšatrijovia neexistujú. Dnes máme demokraciu. Každý, kto čestne alebo podvodom získa hlasy, môže obsadiť najvyššie posty. Môže to byť prvotriedny darebák, a aj tak sa dostane na to najváženejšie prezidentské kreslo. Bhágavatam týchto vodcov popisuje nasledovne:

„Obyvatelia budú natoľko sužovaní nemilosrdnými gaunermi vydávajúcimi sa za vládcov, že opustia manželky a majetok a utečú do hôr.“ (Šrímad-Bhágavatam 12.2.8) Ľudia, ktorí sa na základe hlasov dostanú k moci, budú väčšinou lubdhai rājanyaiḥ, chamtiví vládcovia. Nirghṛṇair dasyu: ich jedinou prácou bude okrádať spoločnosť. Môžeme vidieť, že politici, ktorí sú pri moci, každý rok vyberajú obrovské dane a peniaze si rozdelia medzi sebou, zatiaľ čo životné podmienky ľudí sa nezlepšujú. Každá vláda to robí. Ľudia sa budú časom cítiť tak vykorisťovaní, že budú chcieť opustiť rodinný život (manželky a peniaze) a odísť do lesa, ācchinna-dāra-draviṇāḥ. Aj to môžeme v súčasnosti vidieť.

Kaler doṣa-nidhe rājan: chyby tohto veku sú ako oceán. Keby ste sa ocitli uprostred Pacifiku, neboli by ste schopní sa zachrániť. Aj keby ste boli tým najlepším plavcom, Tichý oceán by sa vám nepodarilo zdolať. Kali-juga sa v Bhágavatame nazýva „oceán chýb“. Je nakazená toľkými anomáliami, až sa zdá, akoby z nej nebolo úniku. Ale jeden liek predsa len existuje: kīrtanād eva kṛṣṇasya mukta-saṅgaḥ paraṁ vrajet. Šrímad-Bhágavatam vysvetľuje, že keď spievame Krišnove mená – mantru Haré Krišna – ochraňuje nás to pred chorobným vplyvom Kali-jugy.

Ďakujem vám veľmi pekne.

Puṣṭa Kṛṣṇa Swami: The other day, Śrīla Prabhupāda, you were saying that in India, at least until recently, it was forbidden to eat cows – that those who ate meat would eat only lower animals like dogs and goats.

Šríla Prabhupáda: Áno. Védska kultúra pojedačom mäsa odporúča: „Jedzte psov.“ Tak ako v Kórey jedia psov, aj vy môžete jesť psov. Ale nejedzte kravy, kým neumrú prirodzenou smrťou. Nehovoríme: „Nejedzte.“ Ak máte tak radi kravské mäso, v poriadku, môžete ho jesť, pretože keď krava umrie, jej telo tak či tak dostane nejaký živý tvor. Zdochliny kráv sa väčšinou hádžu supom. No kto povedal, že sa nimi smú živiť iba supy? Prečo nie moderní „civilizovaní“ ľudia, ktorí nie sú o nič lepší než supy? [Smeje sa.]

Títo takzvane civilizovaní ľudia – v čom sa líšia títo darebáci od supov? Supy majú takisto záľubu v zabíjaní a potom jedia mŕtvoly. „Zabi a pochutnaj si!“ – z ľudí sa stali supy a ich civilizácia je civilizáciou supov. Pojedači zvierat – sú ako šakaly, supy a psy. Mäso nie je vhodnou ľudskou potravou. Vo védskej kultúre existuje civilizovaná potrava, ľudská potrava: mlieko, ovocie, zelenina, orechy, obilie. Naučte ich to – necivilizovaných barbarov, supov, rákšasov (démonov). A to si hovoria vodcovia!

Preto vravím, že v súčasnosti sú vodcami ľudia štvrtej triedy. Preto sa celý svet zmieta v chaose. Potrebujeme vzdelaných duchovných učiteľov, prvotriednych ľudí – vodcov. Moji žiaci sú vedení k tomu, aby sa stali prvotriednymi ľuďmi. Keď ľudia prijmú naše rady, všetko bude v poriadku. Aký osoh plynie z toho, keď ľudia štvrtej triedy vedú zmätenú, chaotickú spoločnosť?

Ľudia sa veľmi hnevajú, keď počujú takéto úprimné slová. No pravda je taká, že sa nechajú viesť ľuďmi štvrtej triedy. Prvotriednymi ľuďmi sú veľkí Pánovi oddaní, schopní viesť vládcov i obyčajných ľudí slovami aj vlastným praktickým príkladom. Do druhej triedy spadajú obranné zložky a panovníci, dohliadajúci na hladký priebeh vládnutia a bezpečnosť občanov. A tretiu triedu tvoria farmári, ktorí sa starajú o úrodu a ochraňujú kravy. Lenže kto dnes ochraňuje kravy? To by mala byť práca ľudí tretej triedy. Preto všetci patria do štvrtej triedy a nižšie… śva-viḍ-varāhoṣṭra-kharaiḥ saṁstutaḥ puruṣaḥ paśuḥ. (Šrímad-Bhágavatam 2.3.19) „Ľudia žijú ako zvieratá – bez usmerňujúcich, duchovných zásad, a za vodcov si spomedzi seba volia tie najväčšie zvieratá.“ Každý môže robiť, čo sa mu zachce a čo si zmyslí – bez akýchkoľvek usmerňujúcich zásad.

Avšak ľudský život má byť usmernený. Trváme na tom, aby naši študenti dodržiavali štyri usmerňujúce zásady – nejedli mäso, nemali nedovolený sex, neužívali omamné látky a nehazardovali – a stali sa ozajstnými ľudskými bytosťami. Život bez usmerňujúcich zásad je život zvieraťa, zvierací život.

Po miliónoch životov v rastlinných a živočíšnych druhoch získa duša ľudské telo a s ním možnosť venovať sa jogovému systému. Joga znamená prísne usmerňujúce zásady. Indriya-samyamaḥ, ovládanie zmyslov. To je skutočný systém jogy. V súčasnosti však väčšina ľudí tento systém zneužíva, aj napriek ich tvrdeniu, že sa venujú joge. Tak isto ako zvieratá, ani oni nedokážu vôbec ovládať svoje zmysly. Ľudské bytosti majú vyššiu inteligenciu; mali by sa preto naučiť ovládať zmysly. To je ľudský život: na yat-karna-pathopetaḥ. Ten, kto ani na okamih nenačúva posolstvu Šrí Krišnu, Najvyššej Božskej Osobnosti, je zviera. Drvivá väčšina ľudí, s výnimkou tých, ktorí sú systematicky vedení k vyššiemu životu duchovných hodnôt, nie je lepšia ako zvieratá. Sú na úrovni psov, prasiat, tiav a oslov.

Systém moderného univerzitného vzdelania vedie ľudí k tomu, aby si osvojili túto psiu mentalitu – prijímali službu u väčšieho pána. Keď ukončia takzvané vzdelanie, chodia ako psy od dverí k dverám a žobrú, aby ich niekto zamestnal. Máme s tým skúsenosť z Indie. Veľa vzdelaných mužov je bez práce, pretože boli vzdelávaní ako psy. Musia si nájsť pána – inak nie sú schopní pracovať nezávisle. Presne ako pes – kým si nenájde pána, je iba pouličným psom, pobehujúcim sem a tam.

Bhagaván dás: V súčasnosti pribúdajú absolventi doktorandského štúdia, ktorí si nevedia nájsť adekvátnu prácu, a preto robia závozníkov alebo taxikárov.

Jogéšvara dás: Oni by sa tiež mali stať súčasťou triedy vzdelancov – bráhmanov.

Šríla Prabhupáda: Nie, to nie sú bráhmani. Ten, kto poskytuje vzdelanie za peniaze, nie je skutočný bráhmana. Napríklad my organizujeme prednášky – vzdelávame ľudí. Nehovoríme: „Zaplaťte.“ Iba ich žiadame: „Prosím, príďte.“ Preto rozdávame jedlo a organizujeme toľko festivalov zdarma. „Dáme vám najesť. Dáme vám pohodlné miesto na sedenie. Prosím, príďte a učte sa o sebarealizácii a vedomí Boha.“ Nepýtame od ľudí peniaze – „Najprv zaplaťte a potom môžete prísť a učiť sa o Bhagavad-gíte.“ To nie. Ale títo takzvaní učitelia najprv vyjednávajú o plate: „Koľko mi zaplatíte?“ To sú psie záujmy. Bráhmana nikdy nepožiada o plat. Túži po tom, aby boli ostatní vzdelaní. „Učte sa zdarma a získajte vzdelanie; staňte sa ľuďmi,“ – to je záujem bráhmanov. Chápete? Neprišiel som sem, aby som od vás pýtal peniaze, ale aby som vám dal pokyny.

Bhagaván dás: Dnešní kňazi sa boja otvorene kázať, pretože by prišli o miesta a plat. A politici – tí sa takisto boja hovoriť, čo si naozaj myslia. Boja sa, že stratia hlasy voličov alebo peniaze na vlastné živobytie.

Šríla Prabhupáda: Kňazi sú na peniaze. Nie sú to prvotriedni ľudia, ale ľudia nízkej úrovne. Preto kresťanstvo upadlo. Nedokážu kázať otvorene. Existuje jasné prikázanie: „Nezabiješ!“ No keďže ľudia už zabíjajú, kňazi sa boja toto prikázanie hlásať priamo. Teraz dokonca povoľujú svadbu ľuďom rovnakého pohlavia, nehovoriac o iných veciach. Vo svojich kázňach zastávajú myšlienku manželstva dvoch mužov. Len sa pozrite, ako hlboko klesli! Zišlo by to v minulosti niekomu na um, teda okrem Ameriky? Nikomu by ani nenapadlo, že by sa mohli zosobášiť dvaja muži. Čo to je? A kňazi to podporujú. Viete o tom? Čo je to za úroveň?

Džjótirmájí deví dásí: Kňaz, ktorý nás navštívil, vám povedal, že požiadal všetkých pastorov, aby nasledovali Boží zákon. Spýtali ste sa ho preto, či ich požiadal nasledovať aj piate prikázanie, zákon zakazujúci zabíjanie, vrátane zabíjania zvierat, najmä kráv.

Šríla Prabhupáda: Áno, toto je náš návrh. „Prečo by ste mali zabíjať kravy? Ochraňujte ich.“ Môžete si vziať kravské mlieko a vyrobiť z neho toľko výživných, lahodných jedál. A čo sa týka samotného jedenia mäsa, každá krava raz umrie, preto ak chvíľu počkáte, budete mať toľko mŕtvych kráv. Potom si môžete vziať všetky mŕtve kravy a zjesť ich. Nie je to férový návrh? Tvrdíte, že vám bránime v jedení mäsa, ale my vám v ničom takom nebránime. Iba vás žiadame: „Nezabíjajte. Keď krava umrie, môžete ju zjesť.“

Jogéšvara dás: Spomenuli ste, že krava je ako matka.

Šríla Prabhupáda: Áno, dáva nám mlieko.

Jogéšvara dás: Ale v súčasnosti je na Západe zvykom posielať starnúcich rodičov do starobincov. Ako môžeme viesť ľudí k ochrane kráv, keď nemajú súcit ani s vlastnými rodičmi?

Šríla Prabhupáda: Nemusia ochraňovať kravy. My ich budeme ochraňovať. Iba ich žiadame: „Nekupujte mäso z bitúnkov. Prinesieme vám kravu, len čo umrie.“ V čom je problém?

Satsvarúpa dás Gosvámí: Takto nebude dostatok mäsa včas – jedia ho priveľa.

Šríla Prabhupáda: „Nebude dostatok?“ Budete mať vari viac mäsa, keď budete zabíjať kravy? Konečný počet kráv zostane rovnaký. Jednoducho si počkajte, kým prirodzene zomrú. To je jediné obmedzenie. Dostanete taký istý počet kráv. Či už počkáte, kým umrú, alebo ich naraz všetky zabijete, počet kráv bude rovnaký. Preto vás iba žiadame, aby ste ich nezabíjali. Počkajte, kým zomrú prirodzene a potom si vezmite mäso. Čo je na tom ťažké? Kým sú živé, dovoľte nám vziať si od nich mlieko a pripraviť z neho lahodné jedlá pre celú ľudskú spoločnosť.

Jogéšvara dás: Keď ľudia nebudú zabíjať kravy, budú mať viac mäsa, pretože kravy budú mať viac času na reprodukciu. Ak ich okamžite nezabijú, budú mať viac kráv.

Šríla Prabhupáda: Viac kráv, áno. Budú mať viac kráv. Jednoducho ich žiadame, aby nezabíjali a zatvorili bitúnky. Je to veľmi hriešne. Pre spoločnosť to má vážne karmické následky. Skoncujte s bitúnkami. Nehovoríme: „Prestaňte jesť mäso.“ Môžete jesť mäso, ale nie z bitúnku, zo zabitého zvieraťa. Počkajte si a budete mať dosť zdochlín.

A vôbec, ako dlho žije taká krava? Nanajvýš dvadsať rokov, a existuje veľa takých, ktoré sa dožijú osemnásť, šestnásť či desať rokov. Chvíľu teda vydržte a pravidelne dostanete mŕtve kravy na tanier. Čo je na tom ťažké?

Prvé roky možno nedostanete toľko, čo teraz. Zatiaľ môžete jesť mačky a psov. [Smeje sa.] Áno, v Kórey jedia psov. Čím sa táto krajina líši od Kórey? Aj vy môžete jesť psov. Alebo prasce – jedzte prasce. Nezakazujeme zabíjanie nižších zvierat. Nepostihujeme ho, ani nezakazujeme. To, o čo obzvlášť žiadame, je ochrana kráv, pretože to prikazuje Pán Krišna. Go-rakśya: „Ochraňujte kravy.“ To je naša povinnosť.

A je to veľmi výhodné a užitočné aj z ekonomického hľadiska. Krišna to neodporúča len tak. Nie, Krišnove nariadenia majú svoj význam. Kravy na farmách hnutia Haré Krišna doja viac mlieka než iné kravy, pretože nám dôverujú: „Nezabijú nás.“ Nehovoríme ako títo darebáci, takzvaní kresťania: „Nemajú dušu; nemajú inteligenciu.“ Majú inteligenciu. Kravy na iných farmách nedoja toľko mlieka. No na našich farmách sú spokojné a šťastné. Len čo na ne oddaní zavolajú, pribehnú. Je to ako medzi priateľmi. Veria nám: „Nezabijú nás.“ Preto sú šťastné a dávajú toľko mlieka. Áno.

Európske a americké kravy sú prvotriedne, no aj systém ich zabíjania je prvotriedny. Preto by ste s tým mali prestať. Jednoducho im navrhnite: „Dostanete kravské mäso. Dáme vám ho hneď ako krava umrie. A dodáme ho zdarma. Nemusíte míňať toľko peňazí. Môžete dostať mäso zdarma a potom ho pokojne zjesť. Načo zabíjať? Zatvorte bitúnky.“ Čo je zlé na tomto návrhu?

Nechceme skoncovať s obchodom a výrobou obilia, zeleniny a ovocia. Chceme skoncovať hlavne s bitúnkami. Je to veľmi, veľmi hriešne. Preto je na celom svete toľko ozbrojených konfliktov. Každých desať alebo pätnásť rokov vypukne nejaká vojna – hromadné ľudské bitúnky. Ale títo darebáci to nevidia. Nevedia, že každý čin prináša reakciu.

Zabíjate nevinné kravy a iné zvieratá? – Príroda sa pomstí. Len počkajte. Len čo dozrie čas, príroda zhromaždí všetkých darebákov a zabije ich. Koniec. Budú bojovať jeden proti druhému – protestanti proti katolíkom, Rusi proti Američanom, tí proti tamtým… To sa deje. Prečo? Pretože to je zákon prírody. Oko za oko. „Zabili ste. Teraz sa pobijete navzájom.“

Posielajú zvieratá na bitúnok a tým si sami budujú vlastný bitúnok. [Napodobňuje streľbu.] Bum! Bum! Zabíjaj! Zabíjaj! Chápete? Zoberte si napríklad taký Belfast. Katolíci tu zabíjajú protestantov a protestanti katolíkov. To je zákon prírody. Nikde sa nepíše, že musíte skončiť na obyčajnom bitúnku. Môžete si urobiť vlastný bitúnok doma. Zabiť vlastné dieťa – potrat. To je zákon prírody. Kto sú tieto zabité deti? Konzumenti mäsa. Užívali si, keď sa zabíjali zvieratá a teraz sú sami obeťami svojich matiek. Ľudia nevedia, ako funguje príroda. Ak zabijete, musíte byť zabití. Ak zabijete kravu, ktorá je vašou matkou, v budúcom živote vás zabije vaša matka. Áno. Matka sa stane dieťaťom a dieťa matkou.

Māṁ sa khadatiti māṁsaḥ. Sanskritský výraz je māmsa. Mām znamená „mňa“ a sa znamená „on“. Zabíjam toto zviera; jem ho. V budúcom živote ale zabije a zje ono mňa. Túto mantru šepkajú do ucha zvieraťa v priebehu obete. „Obetovalo si svoj život, a preto sa v budúcom živote môžeš narodiť ako človek. A ja, ktorý ťa dnes zabíjam, sa stanem zvieraťom, a ty zabiješ mňa.“ Kto z tých, čo chápu zmysel tejto mantry, by bol ochotný zabiť zviera?

Bhagaván dás: Veľa ľudí dnes diskutuje o reinkarnácii, no nechápe závažnosť jej dôsledkov…

Šríla Prabhupáda: Ako by mohli? Hlúpi blázni a darebáci oblečení ako džentlmeni? To je všetko. Tavac ca śobhate murkho yāvat kiñcin na bhāsate. Darebák, hlupák sa teší úcte, kým neotvorí ústa. No len čo prehovorí, všetci zistia, čo je zač. Ten kňaz, ktorý prišiel, sa dlho nezdržal. Nechcel byť odhalený.

Bhagaván dás: Menej inteligentný.

Šríla Prabhupáda: Teraz musíme začať s farmárskou činnosťou – produkovať potraviny a ochraňovať kravy. A ak vypestujeme viac než potrebujeme, môžeme obchodovať. Je to jednoduché. Naši ľudia by mali pokojne nažívať vo farmárskych komunitách, pestovať obilie, zeleninu a ovocie, ochraňovať kravy a usilovne pracovať. A potom, keď bude čohosi nadbytok, môžeme otvoriť reštaurácie. Ľudia vedomí si Krišnu nikdy nestratia, keď budú nasledovať Krišnove pokyny. Budú žiť spokojne bez hmotnej núdze a nakoniec tyaktvā dehaṁ punar janma: „Keď opustia telo, odídu priamo k Bohu.“ (Bhagavad-gítá 4.9) To je náš spôsob života.

Otvárajte reštaurácie v ktoromkoľvek meste a pripravujte chutné kačorí, šríkand, purí, halvu a veľa iných lahodných jedál. A ľudia si ich budú kupovať. Prídu a posadia sa. Dal som vám návod. „Všetky chody sú hotové – prosím, posaďte sa. Toto je bežná cena za porciu. Môžete zjesť, koľko chcete – môžete si pridávať, koľko chcete – jednu, dve, tri alebo štyri porcie. No neplytvajte.“ Povedzme, že niekto dokáže zjesť jednu chuťovku, kým niekto druhý štyri. Neznamená to, že by sme si mali viac účtovať. Nie, zaplatia rovnako. Zaplatia rovnako. „Môžete sa posadiť, najesť sa do sýtosti a odísť spokojní.“ Nech sú všetci spokojní. „Pridáme vám, ale nevyhadzujte.“ To je náš program. Nie že platíte za každú ďalšiu porciu ako v hoteloch. Nie. „Môžete sa posadiť a jesť, koľko chcete – za tú istú cenu.“

Bhagaván dás: A čo ak budú ľudia odchádzať z reštaurácií s taškami plnými jedla? [Smeje sa.]

Šríla Prabhupáda: To by sme nemali dovoliť.

Bhagaván dás: Raz ste spomínali, že ak má v Indii niekto mangový sad a niekto je hladný, môže prísť a najesť sa, no nemôže si žiadne mango odniesť.

Šríla Prabhupáda: Áno, ak máte záhradu a ktosi povie: „Zjedol by som dajaké ovocie,“ povedzte: „V poriadku, príďte a vezmite si ovocia, koľko len chcete.“ No nemal by si natrhať viac, ako zje, a odísť s ním.“ Hocikoľko ľudí môže prísť a najesť sa do sýtosti. Farmári neodoženú dokonca ani opice: „V poriadku, nech len prídu. Koniec-koncov, je to Božie vlastníctvo.“ To je systém vedomia Krišnu. Ak nejaké zviera, napríklad opica, príde do vašej záhrady, aby sa najedlo, nevyháňajte ho. Ono je takisto čiastočkou Krišnu. Ak ho odoženiete, kde sa naje?

Otec mi raz rozprával, ako mal jeho starší brat obchod s textilom. Skôr než zatvoril obchod, položil na zem misku s ryžou. Samozrejme, tak ako v každej dedine, aj tu žili potkany. No keďže mali ryžu, textilu sa ani nedotkli. Látky sú veľmi cenné. Ak by rozhrýzli čo len jednu, bola by to veľká strata. A tak vďaka ryži za pár centov zachránil látku za desiatky dolárov. Kultúra založená na vedomí Krišnu je praktická. „Oni sú takisto čiastočkami Boha. Dajte im najesť. Nebudú spôsobovať problémy. Dajte im najesť.“

Všetci máme povinnosť nasýtiť tých, čo hladujú – aj keby to bol tiger. Kedysi žil v džungli istý duchovný učiteľ. Jeho žiaci vedeli: „Žiaden tiger sem nepríde a nebude nás obťažovať, pretože náš učiteľ necháva pred ášramom misku s mliekom – tigre prídu, napijú sa a odídu.“

Učiteľ zvykol na tigre volať: „Hej, tiger! Môžeš prísť a napiť sa mlieka!“ [Smeje sa.] A tigre prišli, napili sa a odišli. Nikdy sa nestalo, že by zaútočili na niekoho z ášramu. Učiteľ vravieval: „To sú moji ľudia – neubližujte im.“

Spomínam si, ako raz jeden muž na Svetovej výstave cvičil leva. Hral sa s ním tak, ako sa iní ľudia zvyknú hrať so psom. Zvieratá vedia: „Tento človek ma má rád. Dáva mi jedlo; je môj priateľ.“ Uvedomujú si to a dokážu to oceniť.

Keď Haridás Thákur žil v jaskyni a spieval mantru Haré Krišna, obrovský had, ktorý tam býval s ním, sa rozhodol jaskyňu opustiť. Vedel: „Je to svätec. Nemal by som ho rušiť. Odídem.“ V Bhagavad-gíte sa dočítame: íśvaraḥ sarva-bhūtānāṁ hṛd-deśe. „Krišna sídli v srdci každého a dáva pokyny.“ Môže prikázať mier a harmóniu zvieratám, hadom, každému. [Šríla Prabhupáda sa odmlčí.]

Védska kultúra ponúka toľko úžasných, lahodných jedál, a väčšina z nich je pripravená z mliečnych produktov. Ale títo takzvaní civilizovaní ľudia to nevedia. Zabíjajú kravy a mlieko dávajú sviniam. Napriek tomu sú pyšní na svoju civilizáciu – ako šakaly a supy. Toto hnutie pre vedomie Krišnu zmení vedomie necivilizovaných ľudí a prinesie skutočnú civilizáciu celému svetu.

Zjavené písma opisujú Najvyššieho Pána ako sac-cid-ānanda-vigraha. Sat znamená „večný“, cit znamená „plný poznania“, ānanda znamená „blažený“ a vigraha znamená „konkrétna osobnosť“. Pán, Najvyššie Božstvo, ktoré je jedno jediné, je preto večnou, blaženou osobou s plným vedomím vlastnej totožnosti. To je stručný opis Najvyššieho Pána, ktorému sa nik nevyrovná a ktorého nik neprevýši.

Živé bytosti, džívy, sú akoby malými vzorkami Najvyššieho Pána, a preto v ich činnostiach nachádzame túžbu po večnosti, túžbu po poznaní všetkého a snahu dosiahnuť šťastie rôznymi spôsobmi. Tieto tri vlastnosti živej bytosti môžeme v malej miere nájsť aj v ľudskej spoločnosti, ale stokrát viac si ich užívajú obyvatelia vyšších planét zvaných Bhúrloka, Svarloka, Džanaloka, Tapóloka, Maharloka, Brahmáloka a tak ďalej.

Avšak dokonca aj úroveň pôžitku na najvyššej planéte hmotného sveta, ktorý je tisíckrát vyšší než pôžitok, ktorý zažívame na Zemi, sa považuje za bezvýznamný v porovnaní s duchovnou blaženosťou zažívanou v spoločnosti Najvyššieho Pána. Pôžitok zo splynutia s neosobnou duchovnou žiarou sa v porovnaní s láskyplnou službou Pánovi v rôznych náladách (vzťahoch) javí rovnako bezvýznamný ako kvapka vody v porovnaní s oceánom.

Každá živá bytosť chce v hmotnom svete dosiahnuť najvyššiu úroveň pôžitku, no napriek tomu je tu každý nešťastný. Toto nešťastie nájdeme na všetkých vyššie menovaných planétach, napriek dlhému životu a veľkému pohodliu.

To je zákon prírody. Môžeme si predĺžiť život a zvýšiť úroveň pohodlia na najvyššiu možnú úroveň, no zákony hmotnej prírody nás donútia byť nešťastnými. Je to z toho dôvodu, že povaha šťastia, ktoré je nám prirodzené, sa líši od šťastia, ktoré získavame z hmotných činností. Živá bytosť je nepatrnou čiastočkou sac-cid-ānanda-vigraha, a preto má zákonite sklon k radosti, ktorá je duchovnej povahy. Márne sa pokúša získať duchovnú blaženosť v cudzej atmosfére hmotného sveta.

Ryba, ktorú vytiahneme z vody, nemôže byť na súši šťastná, aj keby sa akokoľvek snažila; musí byť vo svojom prirodzenom vodnom prostredí. Podobne ani malá živá bytosť, ktorá je sac-cid-ānanda, nemôže byť skutočne šťastná pomocou žiadnych hmotných plánov – výtvorov jej poblúzneného mozgu. Živá bytosť preto musí zakúsiť iný druh šťastia, transcendentálne šťastie čiže duchovnú blaženosť. Naším cieľom by mala byť táto duchovná blaženosť a nie hmotné šťastie.

Usilovať sa o duchovnú blaženosť je správne, avšak spôsob, ako ju dosiahnuť, nespočíva v negácii hmotného šťastia. Teoretická negácia hmotných činností, ako ju navrhuje Šrípada Šankaráčárja, môže mať význam pre veľmi malú skupinu ľudí, no najlepšou a najistejšou cestou k duchovnej blaženosti je oddaná služba, ktorú odporúča Šrí Čaitanja Maháprabhu a ktorá skutočne dokáže zmeniť tvár samotnej hmotnej prírody.

Túžba po hmotnom pôžitku sa nazýva žiadostivosť a žiadostivé činnosti končia po dlhom úsilí zákonite sklamaním. Telo jedovatého hada je veľmi studené, no ak si ho chce človek užívať a zavesí si ho okolo krku, aby sa ochladil, istotne zomrie na hadie uštipnutie. Hmotné zmysly sú ako hady a oddávanie sa takzvanému hmotnému pôžitku zabíja duchovné vedomie. Cieľom rozumného človeka by preto malo byť nájsť skutočný zdroj šťastia.

Istému bláznivému mužovi, ktorý nikdy neokúsil chuť cukrovej trstiny, raz jeho priateľ poradil, aby skúsil, aká je sladká. Keď sa onen muž spýtal, ako cukrová trstina vyzerá, priateľ ho nie najpresnejšie informoval, že pripomína bambusovú tyč. Hlupák sa následne snažil vyžmýkať cukrovú šťavu z bambusu. Prirodzene, neúspešne.

To je situácia oklamanej živej bytosti, ktorá sa snaží nájsť večné šťastie v hmotnom svete, ktorý nie je iba plný utrpenia, ale tiež pominuteľný a dočasný. V Bhagavad-gíte sa hmotný svet opisuje ako plný utrpenia. Túžba po šťastí je prirodzená, ale snažiť sa vydolovať šťastie z mŕtvej hmoty pomocou takzvaných vedeckých výdobytkov je ilúzia. Oklamaní ľudia to nevedia pochopiť. V Gíte (16.13) sa píše, ako uvažuje človek hnaný túžbou po hmotnom šťastí: „Dnes som bohatý a ak mi vyjdú plány, budem ešte bohatší. Mám veľa a budem mať ešte viac.“

Dnešná ateistická, bezbožná civilizácia je veľkým divadlom zmyslového pôžitku a všetci šalejú za peniazmi, aby toto lacné divadlo mohlo pokračovať. Každý zháňa peniaze, pretože ich môže vymeniť za predmety zmyslového pôžitku. Očakávať mier v takejto šialenej atmosfére zlatej horúčky je utopický sen. Pokým celkom nevymizne šialenstvo po zmyslovom pôžitku, na mier môžeme zabudnúť. Dôvod je jednoduchý: všetci sme vo svojej prirodzenosti večnými služobníkmi Najvyššieho Pána, a preto si nemôžeme užívať nezávisle. Všetko musíme zamestnať v transcendentálnej službe záujmom Pána. To jediné môže priniesť vytúžený mier. Časť tela nemôže uspokojiť samu seba; môže však slúžiť celému telu a získať uspokojenie z tejto služby. V súčasnosti však každý sleduje iba vlastný osobný záujem a nikto nie je ochotný slúžiť Pánovi. To je základná príčina hmotnej existencie.

Počnúc najvyšším vládnym predstaviteľom a končiac najnižším zametačom na ulici, každý pracuje iba na tom, ako sa nezákonne obohatiť. Avšak pracovať výlučne pre osobný záujem je nezákonné a deštruktívne. Dokonca aj rozvoj duchovnej realizácie len pre vlastný záujem je nezákonný a deštruktívny.

Nezákonné zarábanie peňazí vedie k tomu, že o peniaze nie je núdza. To, čo chýba, je mier. Keďže všetku ľudskú energiu sme zamerali na zarábanie peňazí, finančné možnosti obyvateľstva nepochybne vzrástli. Táto neregulovaná a nezákonná inflácia však vytvorila zlú ekonomiku a umožnila výrobu silných a drahých zbraní, ktoré zničia všetko, čo ľudia pomocou zarobených peňazí nadobudli.

A tak namiesto pokojného života v mieri vymýšľajú predstavitelia finančných veľmocí veľké plány, ako sa zachrániť pred modernými zbraňami a zároveň vyhadzujú astronomické sumy peňazí na ďalšie pokusy s týmito nebezpečnými zbraňami. Tie však nestoja iba veľké milióny, ale tiež životy mnohých úbožiakov, čo zaangažované národy spútava zákonmi karmy. Taká je ilúzia hmotnej prírody. Túžba po zmyslovom pôžitku spôsobuje, že energia sa premrhá na zarábanie peňazí, ktoré sa potom použijú na zničenie ľudského rodu. Podľa zákonov prírody tak energia ľudstva vychádza navnivoč, pretože sa nepoužíva v službe Pánovi, ktorý je skutočným vlastníkom všetkých energií.

Zdrojom bohatstva je matka Lakšmí, bohyňa šťastia. Podľa védskej literatúry je úlohou bohyne šťastia slúžiť Pánovi Nárájanovi, počiatku všetkých „narov“ alebo živých bytostí. Úlohou narov je slúžiť Nárájanovi, Najvyššiemu Pánovi, pod vedením bohyne šťastia. Živá bytosť si nemôže užívať bohyňu šťastia bez toho, aby slúžila Nárájanovi alebo Krišnovi. Preto zákony hmotnej prírody potrestajú tých, ktorí si ju chcú užívať neoprávnene a peniaze – namiesto toho, aby priniesli mier a prosperitu – sa stanú príčinou skazy.

Tieto nezákonne nahonobené peniaze sa úbohým občanom kradnú rôznymi metódami štátneho zdaňovania v prospech národných a medzinárodných fondov slúžiacich na podporu vojenských aktivít, kde sa nimi úplne zbytočne mrhá. Bežnému človeku už nestačí príjem, ktorý by mu uživil rodinu a umožnil mu rozvíjať duchovné poznanie, čo sú dva základné princípy ľudského života. Chce neobmedzené množstvo peňazí na uspokojenie neuspokojiteľných túžob, a úmerne jeho nezákonným túžbam ho o jeho nahonobené peniaze oberajú rôzni agenti iluzórnej prírody v podobe lekárov, právnikov, daňových úradníkov, spoločností, inštitúcií a takzvaných religionistov, nehovoriac o hladomoroch, zemetraseniach a mnohých iných pohromách.

Istý lakomec, ktorý si pod vplyvom iluzórnej energie odmietol kúpiť časopis Návrat k Bohu, míňal 2500 dolárov na týždenné dávky liekov a potom zomrel. Podobná vec sa stala, keď muž, ktorý odmietol dať čo i len jediný cent na službu Pánovi, premrhal 3500 dolárov na súdny spor s členmi vlastnej domácnosti. Také sú zákony prírody. Ak peniaze nezasvätíme službe Pánovi, prídeme o ne prostredníctvom prírodných zákonov v súdnych sporoch, chorobách a podobne. Hlúpi ľudia si túto skutočnosť neuvedomujú, a tak ich zákony Najvyššieho Pána určite oklamú.

Zákony prírody nám nedovolia hromadiť viac, než potrebujeme na slušný život. V prírode je to zariadené tak, že každá živá bytosť dostane náležitý podiel potravy a obydlia, no nenásytná žiadostivosť ľudí narúša poriadok Všemohúceho Otca všetkých druhov.

Vďaka Najvyššiemu Pánovi existuje oceán soli, pretože živá bytosť soľ potrebuje. Boh zariadil aj dostatok vzduchu a svetla, ktoré živá bytosť tiež potrebuje. Každý si môže v obchode kúpiť soli, koľko chce, ale zjesť nesmie viac, než potrebuje. Keď zje viac, pokazí si žalúdok, no keď si vezme menej, jedlo bude bez chuti. Ak si však vezme toľko, koľko potrebuje, jedlo bude chutné a bude zdravý. Takže túžba po bohatstve, túžba mať viac než potrebujeme, je škodlivá rovnako ako jesť viac soli, než potrebujeme. To je zákon prírody.