VERŠ 16
kiṁ karma kim akarmeti
kavayo ’py atra mohitāḥ
tat te karma pravakṣyāmi
yaj jñātvā mokṣyase ’śubhāt
kim — čo je; karma — čin; kim — čo je; akarma — nečin; iti — takto; kavayaḥ — inteligentný; api — tiež; atra — týmto; mohitāḥ — zmätení; tat — to; te — tebe; karma — čin; pravakṣyāmi — vysvetlím ti; yat — až to; jñātvā — pochopíš; mokṣyase — budeš oslobodený; aśubhāt — od zlého.
Dokonca aj múdri sú zmätení, keď majú rozhodnúť, čo je čin a čo nečin. Vysvetlím ti teraz, čo je čin, a až to pochopíš, budeš oslobodený od všetkého nešťastia.
Činy určené pre potešenie Kṛṣṇu treba vykonávať podľa vzoru veľkých oddaných; to sa odporúča v pätnástom verši. Prečo také činy nemajú byť nezávislé, bude vysvetlené v nasledujúcich veršoch.
Aby sme mohli konať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, musíme sa riadiť radami autorít, ktoré patria do učeníckej postupnosti, ako už bolo vysvetlené na začiatku tejto kapitoly. Náuka o vedomí Kṛṣṇu bola zjavená najskôr bohu Slnka a boh Slnka ju vysvetlil svojmu synovi Manuovi. Manu ju odovzdal svojmu synovi Ikṣvākuovi a tento systém sa od tých čias zachoval na Zemi až dodnes. Preto sa človek musí riadiť predchádzajúcimi autoritami, ktoré patria do postupnosti duchovných učiteľov. Bez ich pomoci by ani tí najmúdrejší ľudia nevedeli, ako si správne počínať vo vedomí Kṛṣṇu. Z tohto dôvodu sa Kṛṣṇa rozhodol, že Arjunu osobne poučí o oddanej službe. A keďže Arjuna dostal pokyny priamo od Kṛṣṇu, nemôže sa zmýliť nik, kto kráča v Jeho šľapajách.
Vraví sa, že človek nemôže pochopiť podstatu náboženstva pomocou nedokonalých experimentálnych poznatkov. Náboženské zásady môže v skutočnosti ustanoviť jedine samotný Boh. Dharmaṁ tu sākṣādbhagavat-praṇītam (Śrīmad-Bhāgavatam 6.3.19). Nik nemôže ustanoviť tieto zásady prostredníctvom obyčajnej špekulácie. Človek musí kráčať v šľapajách veľkých autorít, ako sú Brahmā, Śiva, Nārada, Manu, Kumārovia, Kapila, Prahlāda, Bhīṣma, Śukadeva Gosvāmī, Yamarāja, Janaka a Bali Mahārāja. Mentálnou špekuláciou sa nedá zistiť, čo je náboženstvo alebo sebarealizácia. Preto Kṛṣṇa samotný zo Svojej bezpríčinnej milosti k Svojím oddaným vysvetľuje Arjunovi, čo je čin a čo je nečin. Iba čin vykonaný s láskou a oddanosťou pre potešenie Kṛṣṇu môže človeka vyslobodiť zo zajatia hmotnej existencie.