VERŠ 31
nāyaṁ loko ’sty ayajñasya
kuto ’nyaḥ kuru-sattama
na — nikdy; ayam — táto; lokaḥ — planéta; asti — je; ayajñasya — kto neobetuje; kutaḥ — kde je; anyaḥ — iný; kuru-sat-tama — ó, najlepší z Kuruovcov.
Ó, najlepší z Kuruovcov, bez obety nemôže nikto žiť šťastne ani v tomto svete alebo v tomto živote, nieto ešte v ďalšom.
Nech už sa človek nachádza v akýchkoľvek podmienkach hmotnej existencie, nikdy nepozná svoje skutočné postavenie. Inými slovami, následky našich hriešnych životov sú príčinou našej existencie v hmotnom svete. Nevedomosť je príčinou hriešneho života a hriešny život spôsobuje pokračovanie hmotného bytia. L̍udské telo je jediným prostriedkom, ktorým sa možno dostať z hmotného otroctva. Vedy nás preto učia, ako uniknúť z hmotného zajatia, a predkladajú nám rôzne cesty náboženstva, ekonomického zabezpečenia, usmerneného zmyslového pôžitku a napokon i spôsob, ako sa celkom dostať z tejto úbohej situácie. Cesta náboženstva, vykonávanie rôznych, vyššie spomenutých obetí, rieši naše ekonomické problémy automaticky. Vykonávaním yajñe si zabezpečíme dostatok potravy nevyhnutnej pre život (mlieko, obilniny, ovocie, zeleninu atď.), a to aj napriek takzvanému preľudneniu. Keď sa nasýti žalúdok, celkom prirodzene nasleduje túžba uspokojiť zmysly. Pre usmernenie zmyslového pôžitku Vedy predpisujú posvätné manželstvo. Takto sa človek postupne vyslobodzuje z hmotného otroctva a najvyššou dokonalosťou oslobodeného človeka je vrátiť sa do večnej spoločnosti Najvyššieho Pána.
Dokonalosť sa teda dosahuje vykonávaním yajñe (obete). Keď človek nemá sklon vykonávať yajñu podľa Ved, ako môže očakávať šťastný život v tomto tele, nieto ešte v inom, či na inej planéte? Sú rozličné stupne hmotného blahobytu na rôznych nebeských planétach a tých, ktorí robia obete, čaká nesmierne šťastie. No najvyššie šťastie, aké možno dosiahnuť, je povýšiť sa na duchovné planéty vďaka láskyplnej oddanej službe Kṛṣṇovi. Keď je stredobodom našich činností Kṛṣṇa, vyriešia sa všetky problémy hmotného bytia.