Siedma časť

Šjámasundara dás: Platón bol presvedčený, že spoločnosť môže žiť v blahobyte a harmónii iba vtedy, keď je rozdelená na profesie alebo triedy podľa prirodzených schopností ľudí. Myslel si, že ľudia by v sebe mali objaviť svoje prirodzené schopnosti a plne ich využiť – ako vládcovia, strážcovia alebo výrobcovia. Najdôležitejšie je, aby hlavou štátu nebol nejaký obyčajný alebo priemerný človek. Naopak, spoločnosť by mal viesť múdry a dobrý muž – „kráľ filozof“, alebo skupina múdrych a dobrých mužov.

Šríla Prabhupáda: Tento nápad pochádza zrejme z Bhagavad-gíty, kde Krišna hovorí, že ideálnu spoločnosť tvoria štyri triedy: bráhmani (inteligencia), kšatrijovia (bojovníci a vládcovia), vaišjovia (obchodníci a farmári) a napokon šúdrovia (robotníci). Toto rozdelenie závisí od vplyvu kvalít hmotnej prírody. Každého jedinca, či už v spoločnosti ľudí alebo zvierat, ovplyvňujú kvality hmotnej prírody (sattva-guṇa, rajo-guṇa a tamo-guṇa – dobro, vášeň a nevedomosť). Ak vedecky roztriedime ľudí podľa týchto kvalít, dosiahneme dokonalú spoločnosť. Ak však človeka v kvalite nevedomosti dosadíme na pozíciu filozofa a z filozofa urobíme obyčajného robotníka, bude to pohroma.

V Bhagavad-gíte Krišna hovorí, že bráhmani – najinteligentnejší z ľudí, ktorí sa zaujímajú o transcendentálne poznanie a filozofiu – by mali zastávať tie najvyššie posty, a kšatrijovia (vládcovia) by mali pracovať pod ich vedením. Kšatrijovia by mali dohliadať na dodržiavanie zákona a poriadku a na to, aby si každý plnil svoje povinnosti. Ďalšou vrstvou je produktívna trieda, vaišjovia. Venujú sa poľnohospodárstvu a ochrane kráv. A nakoniec sú tu šúdrovia, bežní robotníci pomáhajúci ostatným triedam. To je védska civilizácia – jednoduchý život založený na poľnohospodárstve a ochrane kráv. Ak je hojnosť mlieka, obilia, ovocia a zeleniny, život je veľmi príjemný.

Šrímad-Bhágavatam prirovnáva štyri spoločenské triedy k štyrom častiam tela – hlave, ramenám, bruchu a nohám. Tak ako všetky časti tela spolupracujú, aby udržali telo zdravé a silné, v ideálnom štáte spolupracujú spoločenské triedy pod vedením bráhmanov. Hlava je najdôležitejšou časťou tela, pretože usmerňuje všetky ostatné telesné údy. Podobne ideálny štát funguje pod vedením bráhmanov, ktorí sa nezaujímajú o politické záležitosti a vládnutie, pretože majú dôležitejšie povinnosti. Hnutie pre vedomie Krišnu v súčasnosti kultivuje triedu bráhmanov. Ak vládcovia prijmú naše rady a budú viesť štát cestou vedomia Krišnu, vznikne ideálna spoločnosť na celom svete.

Šjámasundara dás: V čom sa odchyľuje súčasná moderná spoločnosť od védskeho ideálu?

Šríla Prabhupáda: V súčasnosti sa vo veľkom industrializuje, čo znamená, že jeden človek vykorisťuje druhého. Priemysel bol vo védskej civilizácii neznámy – nepotrebovali ho. Okrem toho, moderná civilizácia si obľúbila bitúnky a jedenie mäsa, čo je barbarský zvyk. Čosi také nedosahuje ľudskú úroveň.

Neschopného panovníka vo védskej civilizácii zosadili. Napríklad kráľ Vena – ukázalo sa, že je nespôsobilý vládnuť. Jediné, čo ho zaujímalo, bola poľovačka. Prirodzene, kšatrijovia majú dovolené poľovať, no nie len tak pre zábavu. Nesmú zabíjať zbytočne veľa vtákov a zvierat, tak ako kráľ Vena alebo ľudia dnes. Proti Venovi zakročili inteligentní bráhmani. Okamžite ho zabili kliatbou. V minulosti mali bráhmani takú moc, že dokázali zabiť kliatbou; nepotrebovali zbrane.

V súčasnosti spoločenskému telu chýba hlava a preto je v podstate iba mŕtvym telom. Hlava je veľmi dôležitá. Naše hnutie pre vedomie Krišnu sa preto snaží vychovať bráhmanov, ktorí by predstavovali hlavu spoločnosti. Potom budú vládcovia schopní dobre vládnuť pod vedením filozofov a teológov, čiže pod vedením ľudí vedomých si Boha. Bráhmana vedomý si Boha nikdy neodobrí stavanie bitúnkov. V súčasnosti však mnoho darebákov na najvyšších postoch povoľuje zabíjanie zvierat. Keď Mahárádža Paríkšit videl, ako sa istý muž z nízkej triedy chystá zabiť kravu, ihneď tasil meč a spýtal sa: „Kto si? Prečo chceš zabiť túto kravu?“ To bol ozajstný kráľ. Dnes však v prezidentskom kresle sedia nekvalifikovaní ľudia. Hoci sa sami môžu vydávať za veľmi zbožných, sú to iba obyčajní darebáci. Prečo? Pretože zatiaľ čo si plnia vrecká, pred očami im zabíjajú tisíce kráv. Každý vodca, ktorý je aspoň trochu zbožný, by sa mal vzdať funkcie na protest proti zabíjaniu kráv za jeho pôsobenia. No keďže ľudia nevedia, že títo vodcovia sú darebáci, trpia. A ľudia sú takisto darebáci, pretože volia ešte väčších darebákov. Bol to Platón, ktorý zastával názor, že vláda by mala byť ideálna. Toto je teda ideál: na čele štátu by mali stáť svätí filozofi. Politici by sa mali riadiť ich radami, produktívna trieda by mala zabezpečovať životné nevyhnutnosti pod ochranou politikov a trieda robotníkov by mala pomáhať. To je vedecké rozdelenie spoločnosti, ktoré Krišna predstavuje v Bhagavad-gíte (4.13): cātur-varṇyaṁ mayā sṛṣṭaṁ guṇa-karma-vibhāgaśaḥ. „Podľa troch kvalít hmotnej prírody a činností im určených som stvoril štyri triedy ľudskej spoločnosti.“

Šjámasundara dás: Aj Platón zohľadňoval spoločenské triedy. Hovoril však iba o troch: jednu triedu tvorili vládcovia, múdri muži vládnuci spoločnosti, druhú triedu predstavovali strážcovia, odvážni muži ochraňujúci všetkých ostatných, a tretia trieda pozostávala z výrobcov, ktorí si poslušne konali svoju prácu a ich činnosti boli zamerané na uspokojenie telesných žiadostí.

Šríla Prabhupáda: Áno, ľudská spoločnosť pozostáva aj z týchto troch tried. Človek patriaci do prvej triedy je v kvalite dobra, človek patriaci do druhej triedy je v kvalite vášne a človek tretej triedy je v kvalite nevedomosti.

Šjámasundara dás: Platónova predstava spoločenského poriadku bola založená na presvedčení, že človek pozostáva z troch častí – inteligencie, vôle a žiadostivosti. Hovoril, že duša pozostáva z týchto troch častí.

Šríla Prabhupáda: To je omyl. Duša nemá hmotné vlastnosti. Duša je čistá, no kvôli styku s rôznymi kvalitami hmotnej prírody je „odetá“ v rôznych telách. Cieľom hnutia pre vedomie Krišnu je sňať tento hmotný odev. Náš prvý pokyn znie: „Nie si toto telo.“ Zdá sa, že Platón z praktických dôvodov stotožnil dušu s telom. To nesvedčí o dobrej inteligencii.

Šjámasundara dás: Platón veril, že človek stojí na pomedzí, uprostred hmoty a duchovna, a preto kládol dôraz aj na kultiváciu tela. Myslel si, že každý by sa mal vzdelávať od raného veku a gymnastika – udržiavanie tela v kondícii – by mala byť súčasťou tohto vzdelávania.

Šríla Prabhupáda: To znamená, že v praxi Platón silne stotožňoval vlastné ja s telom. Ako chápal Platón vzdelanie?

Šjámasundara dás: Prebudiť v študentovi jeho prirodzenú povahu – nech už sú jeho prirodzené schopnosti alebo nadanie akékoľvek.

Šríla Prabhupáda: A aké je jeho prirodzené postavenie?

Šjámasundara dás: Postavenie morálneho dobra. Inými slovami, Platón si myslel, že každý by sa mal vzdelávať v tej práci, v ktorej dokáže najviac prebudiť prirodzené morálne dobro.

Šríla Prabhupáda: Byť dobrý nestačí, pretože morálka samotná nedokáže uspokojiť dušu. Človek sa musí dostať nad morálku – k vedomiu Krišnu. Prirodzene, v hmotnom svete sa morálne konanie považuje za ten najvyšší princíp, avšak existuje ešte iná, transcendentálna úroveň (vasudeva). Tá je najvyššou dokonalosťou človeka. Potvrdzuje to aj Šrímad-Bhágavatam. No keďže západní filozofi nemajú informácie o úrovni vasudeva, považujú hmotnú kvalitu dobra za najvyššiu dokonalosť a vrchol morálky ako takej. No v tomto svete je dokonca aj morálne dobro znečistené nižšími kvalitami nevedomosti a vášne. Nenájdete v ňom čisté dobro (śuddha-sattva), pretože čisté dobro je transcendentálna úroveň. Aby človek dosiahol úroveň čistého dobra, čo je ideál, musí podstúpiť odriekanie (tapasā brahmacaryeṇa śamena ca damena ca). Musí žiť v celibáte a ovládať myseľ a zmysly. Ak má peniaze, mal by ich darovať na dobročinné účely. Mal by byť vždy veľmi čistý. Takto sa človek môže povzniesť na úroveň čistého dobra.

Existuje však aj iný proces, ako dosiahnuť čisté dobro – vedomie Krišnu. Ak sa niekto stane vedomým si Krišnu, automaticky vyvinie všetky dobré vlastnosti. Automaticky začne žiť v celibáte, ovládať zmysly a myseľ, myslieť na dobro druhých. V tomto veku Kali sa skoro vôbec nedá viesť ľudí k asketickému životu. Študent žijúci v celibáte (brahmačárí) podstúpil v minulosti prísny výcvik. Dokonca aj keď pochádzal z kráľovskej alebo vzdelanej rodiny, musel sa učiť pokore a slúžiť duchovnému učiteľovi ako ten najobyčajnejší služobník. Ihneď urobil všetko, čo mu učiteľ nakázal. Bol ochotný chodiť od dverí k dverám, žobrať o almužnu a odovzdať ju duchovnému učiteľovi bez toho, aby z nej požadoval čokoľvek pre seba. Všetko, čo zarobil, dal duchovnému učiteľovi, pretože duchovný učiteľ by nikdy neminul peniaze na zmyslový pôžitok – použil by ich pre Krišnu. To je odriekanie. Brahmačárí takisto dodržiaval celibát, a keďže nasledoval pokyny duchovného učiteľa, ovládal myseľ a zmysly.

Podstupovať takéto odriekanie je však v súčasnosti veľmi náročné, a preto nám dal Šrí Čaitanja Maháprabhu proces, ako prijať vedomie Krišnu priamo. Stačí, keď človek spieva Haré Krišna, Haré Krišna, Krišna Krišna, Haré Haré, Haré Ráma, Haré Ráma, Ráma Ráma, Haré Haré a nasleduje usmerňujúce zásady, ktoré mu stanovil duchovný učiteľ. Potom sa okamžite povznesie na úroveň čistého dobra.

Šjámasundara dás: Platón si myslel, že štát by mal vychovávať občanov k cnostnému životu. Jeho systém výchovy bol približne takýto: Prvé tri roky života by sa malo dieťa hrať a spevňovať telo. Medzi tretím a šiestym rokom by sa malo učiť náboženské príbehy. Od siedmich do desiatich rokov by sa malo učiť gymnastiku; od desiatich do trinástich by sa malo naučiť čítať a písať; od štrnástich do šestnástich by sa malo učiť poéziu a hudbu; od šestnástich do osemnástich by sa malo učiť matematiku. Medzi osemnástym a dvadsiatym rokom by malo absolvovať vojenský výcvik. Od dvadsiatich do tridsiatich piatich by tí, ktorí sú vedecky alebo filozoficky založení, mali zostať v škole a pokračovať v štúdiu, zatiaľ čo bojovníci by mali pokračovať vo vojenskom výcviku.

Šríla Prabhupáda: Je tento vzdelávací program záväzný pre každého alebo existujú rôzne typy vzdelávania pre rôznych ľudí?

Šjámasundara dás: Nie, je pre každého.

Šríla Prabhupáda: To nie je veľmi dobré. Ak je chlapec inteligentný a inklinuje k filozofii a teológii, prečo by mal absolvovať vojenský výcvik?

Šjámasundara dás: Platón bol toho názoru, že každý by mal absolvovať dvojročný vojenský výcvik.

Šríla Prabhupáda: Ale prečo by mal niekto premárniť dva roky? Nikto by nemal premrhať ani len dva dni. To je nezmysel – nedokonalé nápady.

Šjámasundara dás: Podľa Platóna tento typ výchovy odhalí, do akej kategórie kto patrí. Myšlienka, že každý patrí do určitej triedy na základe spôsobilosti, bola správna.

Šríla Prabhupáda: Áno, to je to, čo hovoríme, avšak nesúhlasíme s tým, že každý by mal prejsť rovnakým výcvikom. Duchovný učiteľ by mal vedieť posúdiť sklony a vlohy študenta na začiatku vzdelávacieho procesu. Mal by byť schopný vidieť, či sa chlapec hodí na vojenský výcvik, politiku alebo filozofiu, a potom by ho mal naplno trénovať s ohľadom na jeho konkrétne sklony. Keď niekto prirodzene inklinuje k štúdiu filozofie, prečo by mal strácať čas v armáde? A ak niekto prirodzene inklinuje k vojenskému výcviku, prečo by mal strácať čas inými vecami? Ardžuna pochádzal z kšatrijskej rodiny, rodiny bojovníkov. On ani jeho bratia neboli nikdy trénovaní ako filozofi. Ich učiteľom bol Dronáčárja, a hoci on sám bol bráhmana, učil ich Dhanur Védu (vojenskú vedu), nie brahma-vidju. Brahma-vidja je teistická filozofia. Nikto sa nemôže vzdelávať vo všetkých odboroch; to je strata času. Ak niekoho zaujíma výroba vecí, obchodovanie alebo poľnohospodárstvo, mal by sa vzdelávať v tejto oblasti. Ak je filozoficky založený, mal by dostať filozofické vzdelanie. Ak inklinuje k vojenským záležitostiam, mal by dostať vojenský výcvik. A ak má bežné zručnosti, mal by zostať šúdrom, robotníkom. To tvrdí Nárada Muni v Šrímad-Bhágavatame: yasya yal lakṣaṇaṁ proktaṁ. Štyri triedy ľudskej spoločnosti možno rozlíšiť podľa ich vlastností a spôsobilostí. Nárada Muni tiež hovorí, že výber typu výchovy a vzdelania by mal závisieť od vlastností človeka. Dokonca aj keď sa niekto narodí v bráhmanskej rodine, mali by sme ho považovať za šúdru, ak má vlastnosti šúdru. A ak sa niekto narodí v rodine šúdru, mali by sme ho považovať za bráhmanu, ak má bráhmanské vlastnosti. Duchovný učiteľ by mal byť natoľko skúsený, aby rozpoznal sklony svojho študenta a okamžite by ho mal vzdelávať a vychovávať v danom smere. To je dokonalé vzdelanie.

Šjámasundara dás: Platón veril, že študentove prirodzené sklony sa neprejavia, kým neprejde všetkými oblasťami výchovy.

Šríla Prabhupáda: Nie, to je omyl – pretože duša sa prevteľuje a každý si prináša sklony z predchádzajúceho života. Myslím, že Platón si nevšimol túto kontinuitu duše v rámci rôznych tiel. Podľa védskej kultúry by hneď po narodení chlapca mali astrológovia vypočítať, do ktorej triedy patrí. Astrológia môže byť užitočná, ak je v rukách prvotriedneho astrológa. Taký astrológ dokáže povedať, z akej línie chlapec pochádza a aké vzdelanie by mal dostať. Platónova výchovná metóda bola nedokonalá, pretože bola založená na špekulácii.

Šjámasundara dás: Platón postrehol, že v každom človeku sa aktívne prejavuje určitá kombinácia troch kvalít hmotnej prírody.

Šríla Prabhupáda: Prečo potom vravel, že každý by mal byť vzdelávaný rovnakým spôsobom?

Šjámasundara dás: Pretože tvrdil, že prirodzené schopnosti konkrétneho človeka sa neprejavia, kým nedostane príležitosť vyskúšať všetko. Videl, že určití ľudia počúvajú hlavne svoju inteligenciu – tvrdil, že ich vedie hlava. Iní majú zas agresívnu povahu – takéto odvážne typy sa podľa Platóna nechajú viesť srdcom, vášňou. Tiež videl, že ľudia, ktorí sú na nižšej úrovni, chcú jednoducho uspokojiť žalúdok. Vravel, že títo ľudia sú živočíšnej povahy a nechajú sa viesť pečeňou.

Šríla Prabhupáda: To nie je dokonalý opis. Každý má pečeň, srdce a všetky ostatné telesné orgány. To, či je niekto v kvalite dobra, vášne alebo nevedomosti závisí od výchovy a vlastností, ktoré nadobudol v minulom živote. Podľa védskeho procesu môžeme človeka zaradiť do istej triedy v okamihu narodenia. Zohľadňujú sa pritom jeho psychologické a fyzické vlastnosti. Určité sklony môžeme u dieťaťa vidieť už od narodenia. Tieto sklony sa však môžu meniť podľa okolností, a ak niekto nespĺňa určenú rolu, môže sa preradiť do inej triedy. Niekto mohol v minulom živote získať bráhmanskú výchovu a rovnaké vlastnosti môže vykazovať aj v tom súčasnom, no nemal by sa automaticky považovať za bráhmanu iba preto, že sa narodil v bráhmanskej rodine. Človek sa môže narodiť v bráhmanskej rodine a byť šúdra. Nie je podstatné, kde sa narodil, ale nakoľko je spôsobilý.

Šjámasundara dás: Aj Platón veril, že človek musí byť spôsobilý, ak chce zastávať určité postavenie. Jeho systém vlády bol demokratický. Myslel si, že každý by mal dostať príležitosť zastávať tú či onú funkciu.

Šríla Prabhupáda: V skutočnosti sme najdemokratickejší my, pretože dávame každému príležitosť stať sa prvotriednym bráhmanom. V hnutí pre vedomie Krišnu má aj ten sociálne najnižšie postavený človek príležitosť stať sa bráhmanom – tým, že sa stane vedomým si Krišnu. Caṇḍālo ’pi dvija-śreṣṭho hari-bhakti-parāyaṇaḥ: aj keď sa človek narodil v rodine čandálu (pojedača psov), len čo sa stane vedomým si Boha, Krišnu, môže sa povýšiť na tú najvyššiu úroveň. Krišna hovorí, že každý sa môže vrátiť späť domov, späť k Bohu. Samo ’haṁ sarva-bhūteṣu: „Som rovnaký ku každému. Každý ku Mne môže prísť – bez výnimky.“

Šjámasundara dás: Čo je účelom spoločenských tried a vlády?

Šríla Prabhupáda: Ich hlavným zmyslom je dať vedomie Krišnu všetkým. To je dokonalosťou života a celý spoločenský systém by mal byť nastavený so zreteľom na tento cieľ. Samozrejme, nie každý si plne uvedomí Krišnu počas jedného života, podobne ako nie všetci študenti na vysokej škole získajú doktorát hneď na prvý pokus. Avšak ideál je urobiť doktorandskú skúšku – preto existuje doktorandské štúdium. Podobne by mala existovať inštitúcia, ako je hnutie pre vedomie Krišnu, aby sa všetci ľudia mohli priblížiť a niektorí aj dosiahnuť konečný cieľ života, vedomie Krišnu.

Šjámasundara dás: Znamená to, že úlohou vlády je pomôcť každému vyvinúť vedomie Krišnu?

Šríla Prabhupáda: Áno, vedomie Krišnu je najvyšším cieľom. Všetci by preto mali pomáhať tomuto hnutiu a využiť výhody, ktoré prináša. Každý môže prísť do chrámu – bez ohľadu na to, čo robí. Pokyny sú určené všetkým a to isté sa týka prasádam. Nie je na tom nič ťažké. Každý môže podporiť hnutie pre vedomie Krišnu. Bráhmani inteligenciou, kšatrijovia dobročinnosťou, vaišjovia obilím, mliekom, ovocím a kvetmi, a šúdrovia manuálnou prácou. Takýmto spoločným úsilím môžu všetci dosiahnuť rovnaký cieľ – životnú dokonalosť, vedomie Krišnu.

Šjámasundara dás: Marx tvrdil, že filozofi doteraz svet iba vysvetľovali; ide však o to, svet zmeniť. Jeho učenie sa nazýva „dialektický materializmus“, keďže je inšpirované Heglovou dialektikou – téza, antitéza, syntéza. V kontexte sociálnej filozofie je jeho filozofia známa ako „komunizmus“. Vychádza z myšlienky, že buržoázia (vlastníci výrobných prostriedkov) po mnoho generácií súperila s proletariátom (robotníckou triedou) a že tento konflikt zanikne s príchodom komunistickej spoločnosti. Inými slovami, robotníci zvrhnú triedu kapitalistov a nastolia takzvanú „diktatúru proletariátu“, po ktorej nakoniec nastane beztriedna spoločnosť.

Šríla Prabhupáda: Ako by mohla existovať spoločnosť bez tried? Ľudia prirodzene spadajú pod rôzne triedy. Tvoja a moja povaha sa líšia – je umelé snažiť sa umiestniť nás na jednu úroveň.

Šjámasundara dás: Ľudská povaha a myslenie sú podľa Marxa formované výrobnými prostriedkami. Každého je možné naučiť životu v beztriednej spoločnosti.

Šríla Prabhupáda: Naučiť?

Šjámasundara dás: Áno.

Šríla Prabhupáda: A čo bude základnou ideou vzdelávania v duchu beztriednej spoločnosti? Aké bude jeho heslo?

Šjámasundara dás: „Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb.“ Ide o to, že každý by mal niečím prispieť a každý by mal dostať, čo potrebuje.

Šríla Prabhupáda: Lenže každý prispieva niečím iným. Prínos vedca spočíva v niečom inom ako prínos filozofa. Krava dáva mlieko a pes zas stráži dom. Dokonca aj stromy, vtáci a zvieratá – každý niečím prispieva. Takže systém reciprocity v rámci spoločenských tried už existuje a je celkom prirodzený. Ako by mohla existovať beztriedna spoločnosť?

Šjámasundara dás: Marx si myslel, že vlastníctvo výrobných prostriedkov bude spoločné. Nik nebude zvýhodnený, a preto nebude môcť vykorisťovať druhých. Marxove úvahy sa týkali najmä otázky zisku.

Šríla Prabhupáda: V prvom rade musíme vedieť, čo je to zisk. Americkí hippies napríklad v súčasnosti „profitujú“. Pochádzali z najlepších rodín, mali bohatých otcov – mali všetko. No napriek tomu neboli spokojní; vzdali sa všetkého. Nie, nie, idea beztriednej spoločnosti založenej na zdieľaní spoločného zisku je nedokonalá. Okrem toho, komunistom sa ani zďaleka nepodarilo vytvoriť beztriednu spoločnosť. Videli sme to v Moskve: chudobná žena umýva ulicu a jej šéf sedí pohodlne v aute. Kde je tá ich beztriedna spoločnosť? Ak má fungovať ľudská spoločnosť, musia existovať vyššie a nižšie triedy. No ak má celá spoločnosť jeden spoločný cieľ, potom človeka netrápi, či pracuje na vyššej alebo nižšej pozícii. Naše telo má napríklad mnoho častí – hlavu, nohy, ruky, ale všetky pracujú pre žalúdok.

Šjámasundara dás: Rusi možno zastávali rovnakú ideu – tvrdili, že obyčajný robotník je hodný úcty rovnako ako špičkový vedec alebo manažér.

Šríla Prabhupáda: Ale počas návštevy Moskvy sme mohli vidieť, že nie všetci sú spokojní. Prišiel za nami chlapec, ktorý bol veľmi nešťastný, pretože v noci tu pre mladých chlapcov platí zákaz vychádzania.

Šjámasundara dás: Ruské autority by povedali, že nesprávne chápe marxistickú filozofiu.

Šríla Prabhupáda: Toto „nesprávne pochopenie“ je nevyhnutné. Nikdy sa im nepodarí vytvoriť beztriednu spoločnosť, pretože – ako som už vysvetlil – každý má odlišnú mentalitu.

Šjámasundara dás: Marx hovorí, že ak sa každý podľa svojich schopností zamestná v určitom segmente výroby a všetci budú pracovať pre spoločný záujem, budú tiež zmýšľať rovnako.

Šríla Prabhupáda: Preto musíme nájsť ten pravý stredobod záujmu. V našom hnutí pre vedomie Krišnu je stredobodom záujmu každého Krišna. Preto niekto prednáša, niekto píše knihy, niekto iný komunikuje s médiami a ďalší umýva riad. A nikto nikomu nezávidí, pretože vie, že slúži Krišnovi.

Šjámasundara dás: Podľa Marxa je stredobodom záujmu štát.

Šríla Prabhupáda: Lenže ani štát nemôže byť dokonalý. Ak je ruský štát taký dokonalý, prečo bol Chruščov zbavený moci? Bol zvolený za premiéra. Prečo bol odvolaný?

Šjámasundara dás: Pretože nehľadel na záujmy ľudí.

Šríla Prabhupáda: V poriadku. Kde je záruka, že ďalší premiér o ne bude dbať? Žiadna nie je. To isté sa bude opakovať znova a znova. Pretože stredobod, Chruščov, bol nedokonalý, ľudia si navzájom závideli. A to isté môžeme vidieť aj v nekomunistických krajinách. Pád vlády, odvolaný premiér, obvinený prezident… V čom sa teda líši ruský komunizmus od ostatných politických systémov? To, čo sa deje všade inde na svete, deje sa aj v Rusku, iba to nazývajú iným menom. Keď sme sa rozprávali s profesorom Kotovským z Moskovskej univerzity, povedali sme mu, že sa musí odovzdať: či už sa odovzdá Krišnovi alebo Leninovi, musí sa odovzdať. Zaskočilo ho to.

Šjámasundara dás: Na základe štúdia histórie prišiel Marx k záveru, že charakter kultúry, štruktúra spoločnosti a dokonca i zmýšľanie ľudí sú determinované výrobnými prostriedkami.

Šríla Prabhupáda: A ako si vysvetľoval toľko sociálnych problémov v krajinách s vyspelou výrobou, ako je Amerika?

Šjámasundara dás: Povedal by, že kapitalizmus je úpadkovou formou ekonomiky, pretože spočíva vo vykorisťovaní jednej triedy druhou.

Šríla Prabhupáda: Ale veď vykorisťovanie existuje aj v komunistických krajinách. Chruščova zosadili, pretože zneužíval svoje postavenie. Dosadil na vysoké vládne posty svojho syna a synovca.

Šjámasundara dás: Odchýlil sa od oficiálnej doktríny.

Šríla Prabhupáda: Ale ak sa môže ktorýkoľvek vodca odchýliť, ako môžeme očakávať dokonalosť? V prvom rade musí byť osoba, ktorá predstavuje stred, dokonalá, potom budú jej nariadenia správne. No ak sú všetci vodcovia nedokonalí, aký význam má meniť to či ono? Korupcia bude pokračovať.

Šjámasundara dás: Predpokladám, že dokonalým vodcom by bol ten, kto by sa bez odchýlenia riadil Marxovou filozofiou.

Šríla Prabhupáda: Ale Marxova filozofia je takisto nedokonalá! Jeho koncepcia beztriednej spoločnosti je neuskutočniteľná. Musí existovať trieda ľudí, ktorá vládne, a trieda, ktorá zametá ulice. Ako by mohla existovať beztriedna spoločnosť? Prečo by malo zametača tešiť, že niekto iný sedí vo vláde? Povie si: „Ja musím zametať ulice, zatiaľ čo on si spokojne hovie v kresle.“ V našej Medzinárodnej spoločnosti zastávam najvyšší post: sedím v kresle a vy mi obetujete girlandy a to najlepšie jedlo. Prečo? Pretože vidíte dokonalého človeka, ktorého môžete nasledovať. Takéto zmýšľanie je nevyhnutné. Každý člen spoločnosti by mal vedieť: „Áno, tu je dokonalý človek. Posaďme ho do kresla, pokloňme sa mu a pracujme ako prostí služobníci.“ Kde v komunistických krajinách je takýto dokonalý človek?

Šjámasundara dás: Rusi tvrdia, že Lenin je dokonalý človek.

Šríla Prabhupáda: Lenin? Nikto nenasleduje Lenina. Zaslúžil sa predsa iba o zvrhnutie cárskeho režimu. Čo také výnimočné ešte dokázal? Ľudia sa nestanú šťastnými čítaním Leninových kníh. Videl som ľudí v Moskve. Sú nešťastní. Nestanú sa šťastnými iba preto, že im to prikáže vláda. Ak v strede spoločnosti nie je dokonalý, ideálny človek, beztriedna spoločnosť nie je možná.

Šjámasundara dás: Možno vidia robotníkov a riadiacich pracovníkov rovnako ako my – v absolútnom zmysle. Keďže všetci pracujú pre štát, zametač je rovnako dobrý ako správca.

Šríla Prabhupáda: No ak štát nedokáže dokonale uspokojiť všetkých ľudí, vždy budú existovať rozdiely medzi vyššími a nižšími triedami. Tento zmysel pre dokonalosť v strede v ruskom štáte chýba.

Šjámasundara dás: Ich cieľ je zvýšiť ľudský blahobyt prostredníctvom výroby hmotných statkov.

Šríla Prabhupáda: To je nezmysel! Nikde na svete sa nevyrába v takej miere ako v Amerike, a predsa sú ľudia nespokojní. Mladí ľudia sú zmätení. Je absurdné myslieť si, že keď sa zvýši výroba, budú všetci spokojní. Nikto nebude spokojný. Človek nežije iba preto, aby jedol. Má mentálne, intelektuálne a duchovné potreby. Veľa ľudí v Indii sedí v tichosti osamote v džungli a venuje sa joge. Nič nepožadujú. Ako by ich mohol uspokojiť ekonomický rast? Keby im niekto povedal: „Ak skončíte s jogou, dám vám dvesto vriec ryže,“ vysmiali by sa mu. Je primitívne myslieť si, že samotné zvýšenie výroby každého uspokojí. Skutočné šťastie nezávisí ani od výroby, ani od nedostatku potravín – závisí od spokojnej mysle. Môžeme uviesť príklad: ak dieťa plače a matka nevie prečo, dieťa neprestane, ak ho matka nadojčí. To sa niekedy naozaj deje: matka nevie, prečo dieťa plače, a aj keď mu dá mlieko, neprestane plakať. Podobne je to s nespokojnosťou v ľudskej spoločnosti – jej príčinou nie je nízka úroveň výroby. To je nezmysel. Nespokojnosť má veľa príčin. V Amerike je nadprodukcia a napriek tomu sa z ľudí stávajú hippies. Sú nespokojní a zmätení. Nie, samotný ekonomický rast ľudí neuspokojí. Marxovo poznanie je neúplné. Možno si to myslel preto, že pochádzal z krajiny, kde ľudia hladujú.

Šjámasundara dás: Áno, je zrejmé, že samotná produkcia hmotných statkov ľudí neurobí šťastnými.

Šríla Prabhupáda: Pretože si neuvedomujú, že skutočné šťastie spočíva v duchovnom poznaní. Toto poznanie nájdeme v Bhagavad-gíte: Boh je najvyšší užívateľ a najvyšší vlastník všetkého. My nie sme skutoční užívatelia – sme služobníci. Musia tu byť tieto dve veci: ten, kto si užíva a ten, kto pracuje. V rámci tela je napríklad žalúdok tým, kto si užíva a všetky ostatné orgány pracujú pre žalúdok. Ide o prirodzený systém: vždy musí byť niekto, kto si užíva, a niekto, kto pracuje. Rovnaký systém nájdeme aj v kapitalizme. V Rusku existuje ustavične konflikt medzi manažmentom a robotníkmi. Robotníci si myslia: „Ak je toto beztriedna spoločnosť, prečo si nejaký muž hovie v kresle a káže nám pracovať?“ Rusi nie sú schopní vyriešiť tento problém a v skutočnosti to ani nie je možné. Musí existovať trieda vládcov alebo užívateľov a trieda tých, čo pracujú. Preto jediný spôsob, ako dosiahnuť skutočnú beztriednu spoločnosť, je nájsť metódu, ktorá prinesie rovnakú mieru šťastia pre jedných i druhých. Ak je napríklad žalúdok hladný a oči zbadajú nejaké jedlo, mozog okamžite povie: „Nohy, choďte tam! Ruky, chyťte to a vložte do úst.“ Tak sa jedlo ihneď dostane do žalúdka, a len čo je spokojný žalúdok, oči sú spokojné, nohy sú spokojné, ruka je spokojná…

Šjámasundara dás: Marx by to pokladal za učebnicový príklad komunizmu.

Šríla Prabhupáda: Ale zabudol nájsť skutočný žalúdok.

Šjámasundara dás: Jeho žalúdok je hmotný.

Šríla Prabhupáda: Ale hmotný žalúdok je večne hladný; nikdy sa vám nepodarí úplne ho zasýtiť. V našom hnutí pre vedomie Krišnu máme substanciu, ktorá dokáže nasýtiť naše mozgy, naše mysle i naše duše. Yasya prasādād bhagavat-prasādaḥ. Keď je duchovný učiteľ spokojný, aj Krišna je spokojný, a keď je spokojný Krišna, každý je spokojný. Preto sa všetci snažíte uspokojiť duchovného učiteľa. Ak sa v komunistických krajinách nájde vodca, ktorý, keď je uspokojený, uspokojí všetkých ľudí, ochotne takú beztriednu spoločnosť prijmeme. Ale čosi také je nemožné. Beztriedna spoločnosť je možná iba s Krišnom v strede. Pre uspokojenie Krišnu môže každý robiť to, čo je mu vlastné – intelektuál, správca, obchodník i robotník. To je skutočná beztriedna spoločnosť.

Šjámasundara dás: V čom sa to odlišuje od komunistických krajín, kde všetky triedy spolupracujú na jedinom spoločnom cieli, ktorým je štát?

Šríla Prabhupáda: Rozdiel je v tom, že ak štát nie je dokonalý, nikto nebude chcieť dobrovoľne spolupracovať. Môžete ľudí k spolupráci donútiť, no dokým v strede nie je dokonalý štát, nebudú spolupracovať dobrovoľne. Ruky, nohy a mozog pracujú v dokonalej harmónii, aby uspokojili žalúdok. Prečo? Pretože s istotou vedia, že uspokojením žalúdka získajú energiu aj oni a budú rovnako spokojní. Preto ak ľudia nemajú takúto neochvejnú vieru vo vodcu, nemôže existovať beztriedna spoločnosť.

Šjámasundara dás: Komunisti si myslia, že ak robotník prispieva do spoločného fondu, získa na oplátku určité uspokojenie.

Šríla Prabhupáda: Áno, ale ak vidí, že stred je nedokonalý, nebude pracovať s nadšením, pretože nezíska vieru, že takto bude dokonale spokojný. Štát nebude nikdy dokonalý, a preto budú robotníci vždy nespokojní.

Šjámasundara dás: Propagandisti sa snažia využiť túto nespokojnosť a hovoria ľuďom, že za všetko môžu cudzinci.

Šríla Prabhupáda: Keby boli ľudia naozaj spokojní, cudzinci by na nich nemali vplyv. Ak si spokojný, že tvoj duchovný učiteľ je dokonalý, že ťa vzorne vedie, mali by na teba vplyv cudzinci?

Šjámasundara dás: Nie.

Šríla Prabhupáda: Keďže komunistický štát nebude nikdy dokonalý, beztriedna spoločnosť je utópiou.

Šjámasundara dás: Počas štúdia dejín Marx postrehol, že v starovekom Grécku, Ríme a v stredoveku boli otroci žiadanou výrobnou silou.

Šríla Prabhupáda: Aj Rusi vytvorili otrokov – robotnícku triedu. Stalin sa udržal pri moci tak, že zlikvidoval všetkých svojich nepriateľov. Zabil toľko mužov, že sa zapísal do dejín ako najväčší zločinec. Celkom určite nebol dokonalý, ale pretože bol diktátor, ľudia ho museli poslúchať.

Šjámasundara dás: Jeho nasledovníci ho odsúdili.

Šríla Prabhupáda: To je všetko pekné, ale jeho nasledovníci mali byť takisto odsúdení. Ide o to, že v každej spoločnosti musí byť vodca, manažment a robotníci, ale každý by mal byť natoľko spokojný, že zabudne na tieto rozdiely.

Šjámasundara dás: Žiadna závisť.

Šríla Prabhupáda: Áno, žiadna závisť. Ale v hmotnom svete nemôže existovať dokonalosť. Marxove teórie sú preto bezcenné.

Šjámasundara dás: Aj kapitalisti si spravili z robotníkov otrokov.

Šríla Prabhupáda: Všade tam, kde je materialistická činnosť, musí byť tiež nedokonalosť. No ak do stredu umiestnia Krišnu, vyriešia sa tým všetky problémy.

Šjámasundara dás: Hovoríte, že každý systém výrobných prostriedkov musí byť nutne vykorisťovateľský?

Šríla Prabhupáda: Áno, presne tak! Materialistická mentalita znamená vykorisťovanie.

Šjámasundara dás: Aké je teda riešenie?

Šríla Prabhupáda: Vedomie Krišnu!

Šjámasundara dás: Čo presne máte na mysli?

Šríla Prabhupáda: Dajte Krišnu do stredu a pracujte pre Neho. Potom bude každý spokojný. To sa píše v Šrímad-Bhágavatame (4.31.14):

Zalievaním koreňa stromu získavajú živiny všetky vetvy, konáre, listy a kvety. Podobne môže byť každý uspokojený prostredníctvom acyutejyā. Acyuta znamená Krišna a ijyā znamená uctievanie. To je návod, ako dosiahnuť beztriednu spoločnosť: postavte Krišnu (Boha) do stredu a robte všetko pre Neho. V našom Medzinárodnom hnutí pre vedomie Krišnu neexistujú triedy. Práve píšete filozofický text, ale ak chcete umývať riad, môžete ihneď umyť riad, pretože viete, že všetko, čo robíte, robíte pre Krišnu a vášho duchovného učiteľa. V hmotnom svete majú rôzne druhy práce rôznu hodnotu, ale vo vedomí Krišnu sú všetky činnosti na absolútnej úrovni. Či umývate riad, píšete knihy alebo uctievate Božstvá, hodnota je rovnaká, lebo slúžite Krišnovi. To je beztriedna spoločnosť. Skutočne beztriednou spoločnosťou je Vrindávan. Vo Vrindávane je niekto pastierom kráv, niekto kravou, stromom, otcom alebo matkou, ale v strede je Krišna a každý je spokojný jednoducho preto, že Ho miluje. Keď si všetci ľudia osvoja vedomie Krišnu a pochopia, ako Krišnu milovať, môže vzniknúť beztriedna spoločnosť. Inak to nie je možné.

Šjámasundara dás: Marx definoval komunizmus ako „spoločné alebo verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov a zrušenie súkromného vlastníctva“. Neuvažujeme aj v našej Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu rovnako? Aj my hovoríme: „Nič nie je moje.“ Aj my sme zrušili súkromné vlastníctvo.

Šríla Prabhupáda: Keď komunista hovorí „Nič nie je moje,“ myslí si, že všetko patrí štátu. No štát je iba rozšírením „ja“. Ako hlava rodiny by som mohol napríklad povedať: „Chcem to a to pre svoje deti, pre seba nechcem nič.“ Mahátmá Gándhí, ktorý vynaložil toľko úsilia preto, aby vyhnal Britov z Indie, si myslel: „Som veľmi dobrý človek. Slúžim svojej vlasti.“ Takzvaný nacionalizmus alebo komunizmus sú iba rozšíreným egoizmom. Podstata je tá istá. Skutočná zmena príde, keď si poviem: „Nič nie je moje; všetko patrí Bohu, Krišnovi, a preto by som mal všetko použiť v službe Jemu.“ To je skutočnosť.

Šjámasundara dás: Marx tvrdil, že kapitalisti sú príživníci žijúci na úkor robotníkov.

Šríla Prabhupáda: Ale komunisti žijú takisto na úkor robotníkov: šéfovia majú vysoké platy a obyčajní robotníci sú nespokojní. Pravdou je, že bezbožná spoločnosť vytvára stále viac problémov. Dokým každý neprijme Boha ako jediného užívateľa a seba samého ako jeho prostého služobníka, budú vznikať problémy. Vo všeobecnosti neexistuje rozdiel medzi komunistami a kapitalistami, keďže ani jeden systém neprijíma Boha ako najvyššieho užívateľa a vlastníka. V skutočnosti nič nepatrí komunistom ani kapitalistom. Všetko patrí Bohu.

Šjámasundara dás: Marx odsudzoval kapitalistov za to, že tvoria zisk. Hovoril, že vytváranie zisku je vykorisťovanie a že kapitalisti nie sú potrební na výrobu tovarov.

Šríla Prabhupáda: Ziskuchtivosť môže byť zlá, avšak sklon vykorisťovať existuje v komunizme i kapitalizme. V Bengálsku sa hovorí, že v zimnom období kvôli veľkej zime nevyliezajú ploštice. Vyschnú, lebo nemôžu sať krv. No len čo príde leto, ploštice môžu opäť vyliezť, okamžite sa do niekoho zahryznú a bez zľutovania z neho sajú krv. Naša mentalita v tomto hmotnom svete je rovnaká: vykorisťovať druhých a zbohatnúť. Či už ste komunistami v zime alebo kapitalistami v lete, máte sklon vykorisťovať druhých. Kým nenastane zmena vo vašom srdci, bude existovať i vykorisťovanie.

Poznal som jedného robotníka, ktorý prišiel k peniazom. Stal sa majiteľom továrne a využil priazeň osudu na to, aby sa stal kapitalistom. Ďalším príkladom je Henry Ford – bol poskok, ale dostal príležitosť stať sa kapitalistom. Existuje veľa podobných príkladov. Súčasťou ľudskej povahy je – vo väčšej či menšej miere – sklon profitovať vykorisťovaním druhých. Pokiaľ sa táto mentalita nezmení, pokusy o zmenu kapitalistickej spoločnosti na komunistickú nemajú zmysel. Hmotný život znamená, že každý hľadá nejaký zisk, nejakú úctu a postavenie. Štát síce môže hrozbami prinútiť ľudí, aby tento sklon potlačili, no na ako dlho? Je možné násilím zmeniť myslenie všetkých ľudí? Nie, čosi také nie je možné. Marxov návrh je preto nezmyselný.

Šjámasundara dás: Marx si myslel, že myslenie ľudí možno zmeniť vynútenými opatreniami.

Šríla Prabhupáda: To je nemožné. Ani malé dieťa nepresvedčíte násilím, o skúsenom, vzdelanom človeku ani nehovoriac. My poznáme skutočný spôsob, ako zmeniť myslenie ľudí: spievanie mantry Haré Krišna. Ceto-darpaṇa-mārjanam: tento proces očisťuje srdce od hmotných túžob. Videli sme, že ľudia v Moskve vonkoncom nie sú šťastní. Čakajú na ďalšiu revolúciu. Rozprávali sme sa s jedným chlapcom z robotníckej rodiny, ktorý bol veľmi nešťastný. Keď sa varí ryža, stačí vybrať iba jedno zrnko a stlačiť ho medzi prstami, a ak je mäkké, vieme, že ryža je uvarená. Podobne môžeme pochopiť situáciu ľudí v Rusku na tomto jedinom príklade. Ešte vernejší obraz sme mohli získať počas rozhovoru s profesorom Kotovským z katedry indológie Moskovskej univerzity. Aký bol len hlúpy! Tvrdil, že po smrti je so všetkým koniec. Ak má byť toto jeho poznanie a onen mladý chlapec reprezentatívnou vzorkou ruského ľudu, potom je situácia v Rusku veľmi žalostná. Môžu teoretizovať koľko len chcú, ale pravdou je, že sme v Moskve nedokázali kúpiť ani dostatok základných potravín. Nezohnali sme zeleninu, ovocie, ryžu, a mlieko malo veľmi nízku kvalitu. Ak by nám istý džentlmen z Madrasu neprispel dálom a ryžou, boli by sme prakticky o hlade. Vyzeralo to tak, že ruská strava pozostáva iba z mäsa a alkoholu.

Šjámasundara dás: Komunisti sa spoliehajú na tento všeobecný prospechársky motív. Robotník, ktorý vyrobí najviac strojov v továrni, je štátom oslavovaný alebo získa zvláštnu odmenu.

Šríla Prabhupáda: Prečo by mal dostať zvláštnu odmenu?

Šjámasundara dás: Aby bol motivovaný tvrdo pracovať.

Šríla Prabhupáda: Jeho nadriadení ho podplatia, len aby uspokojili jeho sklon vládnuť a profitovať. Idea ruských komunistov je skvelá za predpokladu, že ľudia nebudú chcieť nijaký zisk. To však nie je možné, pretože každý chce nejaký zisk. Štát nedokáže potlačiť tento sklon nariadením alebo silou.

Šjámasundara dás: Komunisti sa snažia všetko – peniaze, komunikáciu, dopravu – previesť do rúk štátu.

Šríla Prabhupáda: Ale aký z toho bude osoh? Len čo bude všetok kapitál znárodnený, privlastnia si ho členovia federálnej vlády, tak ako to urobil Chruščov. Všetky tieto idey sú nanič, dokým nezreformujeme náš sklon vykorisťovať. Rusi vybudovali štát podľa Marxových teórií, no zo všetkých ich vodcov sa vykľuli podvodníci. Vynašli azda program, ako odstrániť sklon podvádzať?

Šjámasundara dás: Ich program je v prvom rade zmeniť spoločenské podmienky, zmena korupčnej mentality bude podľa nich nasledovať automaticky.

Šríla Prabhupáda: Nemožné. To vyústi jedine do ďalšej revolúcie.

Šjámasundara dás: Znamená to, že najprv treba zmeniť zmýšľanie ľudí a zmena v spoločenskej štruktúre bude jej prirodzeným dôsledkom?

Šríla Prabhupáda: Áno, ale vodcom sa nikdy nepodarí vštepiť všetkým ľuďom ideu, že všetko patrí štátu. Táto idea je utopický nezmysel.

Šjámasundara dás: Marx má ďalšie heslo: „Neexistuje ľudská prirodzenosť.“ Hovorí, že ľudská povaha sa v priebehu dejín mení v závislosti od hmotných podmienok.

Šríla Prabhupáda: Nepozná skutočnú ľudskú prirodzenosť. Je pravda, že všetko v tomto hmotnom vesmíre (jagat) sa mení. Tvoje telo sa mení každý deň. Všetko sa mení – tak ako vlny v oceáne. To nie je žiadna veľká filozofia. Marxova teória sa takisto zmenila – je odsúdená k zániku. Avšak človek má istú základnú prirodzenosť, ktorá sa nikdy nemení – duchovnú prirodzenosť. Učíme ľudí, ako sa povýšiť na úroveň konania v súlade s touto duchovnou prirodzenosťou. Konať duchovne znamená slúžiť Krišnovi. Ak sa teraz pokúsime slúžiť Krišnovi, budeme pokračovať v službe Krišnovi aj na Vaikunthe, v duchovnom svete. Preto sa láskyplná služba Pánovi Krišnovi nazýva nitya, večná. Nitya-yuktā upāsate. „Moji čistí oddaní Ma neustále s oddanosťou uctievajú,“ hovorí Krišna v Bhagavad-gíte.

Komunisti sa zriekli Krišnu a na Jeho miesto dosadili štát. A teraz čakajú, že ľudia si začnú myslieť: „Nechcem nič pre seba – všetko pre štát.“ Takúto ideu si ľudia nikdy neosvoja. Nie je to možné. Nech si to tí darebáci skúsia. Jediné, čo vedia, je nútiť ľudí pracovať, ako za Stalina. Len čo sa objavil niekto, kto nesúhlasil, dal mu useknúť hlavu. S rovnakou chorobou sa môžeme stretnúť aj dnes, ako by teda mohol byť taký program úspešný?

Šjámasundara dás: Myslia si, že ľudská prirodzenosť ako taká neexistuje, ale je iba výsledkom hmotných podmienok; ak posadíme človeka za montážnu linku a presvedčíme ho, aby sa stotožnil so štátom a niečím ako vedecký pokrok, je možné z neho urobiť nesebeckého tvora.

Šríla Prabhupáda: Ale pretože má základnú chorobu – závisť, bude aj naďalej sebecký. Keď vidí, že napriek tvrdej práci neprichádza zisk, jeho nadšenie veľmi rýchlo opadne. V jednom bengálskom prísloví sa hovorí: „Piesok, ktorý je môj, dokážem premeniť na zlato, no zlato, ktoré nie je moje, dokážem premeniť na piesok.“ To je situácia ruského ľudu. Nie sú takí bohatí ako Európania alebo Američania, a kvôli tomu sú nešťastní.

Šjámasundara dás: Jednou z metód ruských úradov je ustavične strašiť ľudí vojnou. Tí si potom myslia: „Musíme tvrdo pracovať, aby sme ochránili našu vlasť.“

Šríla Prabhupáda: Ak ľuďom neumožníte žiaden zisk z práce, časom stratia všetok záujem o štát. Obyčajný človek si povie: „Či pracujem alebo nie, výsledok je rovnaký. Nedokážem slušne uživiť a ošatiť ani svoju rodinu.“ A tak postupne stratí chuť do práce. Vedec zbadá, že napriek jeho spoločenskému postaveniu chodia jeho žena a deti oblečení ako posledný robotník.

Šjámasundara dás: Marx hovorí, že práca na poli priemyslu a vedy je najvyšším druhom činnosti.

Šríla Prabhupáda: Ale ak vedci a priemyselníci nedosiahnu potrebný zisk, nebudú ochotní pracovať pre štát.

Šjámasundara dás: Cieľom Rusov je výroba tovarov za účelom zvýšenia ľudského blahobytu.

Šríla Prabhupáda: Ich „ľudský blahobyt“ v skutočnosti znamená „Ak so mnou nebudeš súhlasiť, podrežem ti krk“. To je ten ich „blahobyt“. Aj Stalin mal svoju koncepciu „ľudského blaha“ a každý, kto s ňou nesúhlasil, bol zavraždený alebo uväznený. Môžu síce hovoriť, že kvôli blahu mnohých je nutné obetovať zopár jedincov, no na vlastné oči sme videli, že ľudia v Rusku nie sú ani šťastní, ani bohatí. Ani jedna z veľkých stavieb v Moskve nevznikla za ostatné roky. Chátrajú, sú staré alebo zle zrekonštruované. Pred obchodmi sa tvoria dlhočizné rady. To všetko sú známky zlej ekonomickej situácie.

Šjámasundara dás: Marx považoval náboženstvo za ilúziu, ktorej sa musíme zbaviť.

Šríla Prabhupáda: Rozdiely medzi náboženskými vierami môžu byť iluzórne, no Marxova filozofia je takisto ilúziou.

Šjámasundara dás: Máte na mysli to, že sa neuplatňuje v praxi?

Šríla Prabhupáda: Neubehlo ani šesťdesiat rokov od ruskej revolúcie a už je jeho filozofia skreslená. Brahmá započal védske náboženstvo pred nespočetnými rokmi a aj keď sa ho cudzinci za ostatných dvetisíc rokov snažili zničiť, zostalo nedotknuté. Védske náboženstvo nie je ilúzia, aspoň nie pre Indov.

Šjámasundara dás: V slávnom Marxovom výroku na adresu náboženstva sa hovorí: „Náboženstvo je povzdychom utláčaného tvora, citom bezcitného sveta a duchom bezduchých pomerov. Je to ópium ľudstva.“

Šríla Prabhupáda: Nevie, čo je to náboženstvo. Jeho definícia je chybná. Podľa Véd je náboženstvo spôsob konania stanovený Bohom. Boh je skutočnosť a Jeho zákony sú takisto skutočnosť. Nie je to ilúzia. Krišna definuje náboženstvo v Bhagavad-gíte (18.66): sarva-dharmān parityajya mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja. Odovzdať sa Bohu – to je náboženstvo.

Šjámasundara dás: Marx veril, že otcom všetkého je ekonomický boj a náboženstvo je výmyslom buržoázie alebo kapitalistov, ktorý má odradiť ľudské masy od revolúcie sľubmi o lepšom živote po smrti.

Šríla Prabhupáda: On sám vytvoril filozofiu, ktorá sa v súčasnosti šíri pomocou násilia a zabíjania.

Šjámasundara dás: Sľuboval, že v budúcnosti sa bude žiť lepšie. Takže sa uchyľuje k tomu, čo sám odsudzuje na náboženstve.

Šríla Prabhupáda: Ako sme už mnohokrát vysvetľovali, náboženstvo je súčasťou našej prirodzenosti, ktorá je večná a ktorej sa nemôžeme zbaviť. Nik sa nemôže zrieknuť náboženstva. A čo to znamená náboženstvo? Služba. Marxovou túžbou je slúžiť ľudstvu šírením jeho filozofie. To je jeho náboženstvo. Každý sa snaží nejakým spôsobom slúžiť. Otec slúži rodine, politik slúži svojej vlasti a filantrop slúži celému ľudstvu. Či už ste Karol Marx, Stalin alebo Mahátmá Gándhí, hinduista, moslim alebo kresťan, musíte slúžiť. Sme zmätení, pretože v súčasnosti slúžime toľkým ľuďom a toľkým veciam. Krišna nám preto radí, aby sme zanechali všetky tieto služby a slúžili iba Jemu:

„Zanechaj všetky druhy služby a jednoducho sa Mi odovzdaj. Ja ťa oslobodím od všetkých hriešnych reakcií. Neboj sa.“ (Bhagavad-gítá 18.66)

Šjámasundara dás: Komunisti – a do istej miery aj kapitalisti – veria, že jedinou skutočnou službou je služba zameraná na výrobu hmotných statkov. Preto nás odsudzujú, keďže nevyrábame nič hmatateľné.

Šríla Prabhupáda: Ako nás môžu odsudzovať? Slúžime ľudstvu kázaním najvyššieho učenia. Sudca najvyššieho súdu nepestuje pšenicu. Sedí v kresle a zarába 25 tisíc dolárov. Znamená to, že nepreukazuje nijakú službu? Samozrejme, že preukazuje. Teória, že ak niekto fyzicky nepracuje vo fabrike alebo na poli, nepreukazuje službu, pripisuje zásluhy iba roľníkom a robotníkom. Je to sedliacka filozofia.

Existuje jeden príbeh o kráľovi a jeho ministrovi. Raz sa kráľom platení robotníci sťažovali: „My sa toľko nadrieme a ten tvoj minister nerobí nič. A pritom ho tak dobre platíš! Prečo?“ Nato si kráľ zavolal ministra a spolu s ním dal priviesť aj slona. „Prosím, vezmite toho slona a odvážte ho,“ povedal kráľ robotníkom. Tí previedli slona všetkými tržnicami, no nemohli nájsť dostatočne veľkú váhu. Keď sa vrátili do kráľovského paláca, kráľ sa ich opýtal: „Čo sa stalo?“ Jeden z robotníkov odvetil: „Pane, nemohli sme nájsť váhu, na ktorej by sme odvážili tohto slona.“ Nato sa kráľ obrátil na ministra: „Odvážil by si, prosím, tohto slona?“ „Áno, pane,“ odvetil hlavný minister a odviedol slona preč. O niekoľko minút sa vrátil a povedal: „Váži 5 284 kilogramov.“ Robotníci boli ohromení: „Ako sa ti podarilo tak rýchlo odvážiť slona?“ opýtal sa jeden z nich. „Našiel si snáď nejakú obrovskú váhu?“ „Nie,“ odvetil minister. „Slona na váhe neodvážite. Išiel som k rieke, vzal slona na loď a poznačil si, pokiaľ siaha voda. Potom som vzal slona opäť na breh a plnil loď závažiami dovtedy, kým voda nesiahala po značku. Tak som zistil, koľko váži slon.“ Nato kráľ povedal robotníkom: „Už chápete?“ Ten, kto má rozum, má silu, nie hlupáci a darebáci. Marx a jeho nasledovníci sú hlupáci a darebáci. Nestojíme o ich rady; prijímame rady od Krišnu alebo jeho predstaviteľa.

Šjámasundara dás: Takže náboženstvo nie je iba represívna sila udržujúca ľudí v ilúzii?

Šríla Prabhupáda: Nie. Náboženstvo znamená slúžiť duši. To je náboženstvo. Každý preukazuje službu, no nikto nevie, na čo upriamiť službu, aby bola čo najúspešnejšia. Preto Krišna hovorí: „Slúž Mne a budeš slúžiť duchovnej spoločnosti.“ To je skutočné náboženstvo. Marxisti chcú vybudovať takzvanú dokonalú spoločnosť bez náboženstva, no India sa dodnes teší úcte ľudí na celom svete, pretože spočíva na náboženstve.

Šjámasundara dás: Marx hovorí, že nie Boh stvoril človeka, ale človek Boha.

Šríla Prabhupáda: To je ďalší nezmysel. Podľa toho, čo hovorí, môžem povedať, že je to popletený hlupák a darebák. Hlupáka nespoznáš, dokým neprehovorí. Môže byť dobre oblečený a sedieť medzi džentlmenmi, no podľa toho, čo hovorí, poľahky zistíme, že nie je príliš vzdelaný.

Šjámasundara dás: Marxovým nasledovníkom bol Lenin, ktorý upevnil Marxove idey a pridal niekoľko svojich vlastných. Veril, že revolúcia je základnou hybnou silou dejín. Hovoril, že dejiny sa uskutočňujú v skokoch a smerujú ku komunizmu. Chcel, aby Rusko urobilo veľký skok k diktatúre proletariátu, ktorú pokladal za najvyšší stupeň historického vývoja.

Šríla Prabhupáda: Nie. Smelo vyhlasujeme – a môžu si to starostlivo poznamenať – že po boľševickej revolúcii budú nasledovať mnohé ďalšie, pretože dokým budú ľudia na mentálnej úrovni, prinesie to iba revolúcie. Náš návrh je skoncovať so všetkými týmito výplodmi mysle a povzniesť sa na duchovnú úroveň. Ak dosiahneme duchovnú úroveň, nebude už dochádzať k revolúciám. Ako povedal Dhruva Mahárádža: nātaḥ paraṁ parama vedmi na yatra vādaḥ. „Vo chvíli, keď vidím Boha, som úplne spokojný. To je koniec všetkých teórií.“ Vedomie Boha je teda poslednou revolúciou. Dokým si ľudia neuvedomia Krišnu, revolúcie v tomto hmotnom svete budú pokračovať.

Šjámasundara dás: Haré Krišna revolúcia.

Šríla Prabhupáda: Védsky pokyn je, aby ľudia hľadali poznanie, a keď človek porozumie Absolútnej Pravde, pochopí všetko. Yasmin vijñāte sarvam evaṁ vijñātaṁ bhavati. Ľudia sa snažia priblížiť k cieľu, no nevedia, že konečným cieľom je Krišna. Snažia sa o čiastkové zmeny pomocou toľkých materialistických revolúcií. Nevedia, že sú duchovné bytosti a že dokým sa nevrátia do duchovného sveta a nezískajú spoločnosť Najvyššej Duše, Boha, nemôže byť o šťastí ani reči. Sme ako ryby na suchu. Tak ako ryba nemôže byť šťastná, ak nie je vo vode, ani my nemôžeme byť šťastní mimo duchovného sveta. Sme čiastočkami Najvyššej Duše, Krišnu, no opustili sme Jeho spoločnosť a poklesli z duchovného sveta kvôli túžbe užívať tento hmotný svet. Dokým v sebe neprebudíme poznanie o našom duchovnom postavení a nevrátime sa späť do duchovného sveta, nemôžeme byť šťastní. Môžeme pokračovať v teoretizovaní život za životom, ale dočkáme sa iba jednej revolúcie za druhou. Starý poriadok sa mení a na jeho miesto prichádza nový. Inak povedané, história sa opakuje.

Šjámasundara dás: Podľa Marxa sú v hmotnej prírode dva protikladné momenty a následkom vnútorného boja týchto protikladných síl sa dejiny uskutočňujú v skokoch od jednej revolúcie k druhej. Tvrdil, že komunistická revolúcia je tou poslednou, pretože je dokonalým riešením všetkých spoločenských a politických konfliktov.

Šríla Prabhupáda: Keď komunistická idea zduchovnie, bude dokonalá. No ak zostane materialistická, nemôže byť poslednou revolúciou. Veria, že všetko patrí štátu. Ale štát nie je vlastník; skutočným vlastníkom je Boh. Keď sa dopracujú k tomuto záveru, komunistická idea bude dokonalá. Aj my máme komunistickú filozofiu. Hovoria, že všetko treba robiť pre štát, no v našej Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu máme dokonalý komunizmus, pretože všetko robíme pre Krišnu. Vieme, že Krišna je najvyšším užívateľom výsledkov každej práce (bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ). Komunistická filozofia v jej súčasnej podobe je mylná, ale môže byť dokonalá, ak prijmeme závery Bhagavad-gíty – to, že Krišna je najvyšší vlastník, najvyšší užívateľ a najvyšší priateľ všetkých. Potom budú ľudia šťastní. Už teraz nemajú dôveru v štát, ale keď ľudia prijmú Krišnu za svojho priateľa, budú sa môcť naňho plne spoľahnúť, tak ako Ardžuna na Kuruovskom bojisku. Veľké víťazstvo Ardžunu a jeho spoločníkov na Kurukšetre dokazuje, že jeho dôvera ku Krišnovi bola opodstatnená:

„Kde je Krišna, pán mystiky, a kde je vznešený lukostrelec Ardžuna, tam je zaiste tiež bohatstvo, víťazstvo, neobyčajná moc a mravnosť. To je môj názor.“ (Bhagavad-gítá 18.78) Ak je v strede spoločnosti Krišna, ľudia sú v bezpečí a prosperujú. Komunistická idea je vítaná za predpokladu, že sú ochotní vymeniť takzvaný štát za Boha. To je náboženstvo.

Šjámasundara dás: Podľa Sigmunda Freuda má mnoho psychických problémov svoj pôvod v traumách, ktoré človek zažil ešte v ranom detstve. Jeho terapia bola založená na snahe umožniť pacientovi, aby opätovne prežil tieto traumatizujúce udalosti a analyzoval ich.

Šríla Prabhupáda: Ale nevedel, že človek sa musí stať znova dieťaťom. Keď tento život skončí, bude umiestnený do iného lona a čaká ho tá istá traumatizujúca skúsenosť. Je preto povinnosťou duchovného učiteľa a rodičov ochrániť dieťa pred ďalším narodením. Ľudská forma života je príležitosťou pochopiť desivú skúsenosť rodenia sa, choroby, staroby a smrti a konať tak, aby sme neboli nútení prejsť si opäť tým istým. Inak sa budeme musieť znova narodiť v nejakom lone a zažívať tie isté útrapy.

Šjámasundara dás: Freud liečil ľudí trpiacich neurózami. Dajme tomu, že nejaký muž nie je schopný intímneho styku. Návrat do detstva mu umožní spomenúť si na určitú bolestivú skúsenosť s jeho otcom alebo matkou, ktorá zapríčinila, že ho odpudzujú ženy. Takto dokáže vyriešiť spomínaný konflikt a viesť normálny život.

Šríla Prabhupáda: Ale aj za normálnych okolností je predsa pôžitok zo sexuálneho styku frustrujúci a bezcenný. Pre obyčajných mužov pripútaných k materialistickému životu je sex jediným pôžitkom. Ale šástry (védske písma) hovoria: yan maithunādi-gṛhamedhi-sukhaṁ hi tuccham. „Pôžitok plynúci z pohlavného styku je podradný. Keďže materialisti nevedia nič o pôžitku vo vedomí Krišnu, považujú sex za najvyšší pôžitok. A ako v skutočnosti vyzerá taká skúsenosť? Svrbí nás ruka, a keď sa poškrabeme, cítime úľavu. Avšak následný efekt sexuálneho uspokojenia je príšerný. Matka musí podstúpiť bolestivú prácu a otec musí prijať zodpovednosť za výchovu a vzdelanie detí. Prirodzene, ak je niekto nezodpovedný ako mačka alebo pes, to je iná vec. Ale nie je vari pre slušných ľudí namáhavé rodiť a vychovávať deti? Celkom iste je. Preto sa každý snaží vyhnúť deťom pomocou antikoncepcie. Oveľa lepšie je však nasledovať pokyn šástier: jednoducho sa snažte tolerovať toto svrbenie a vyhnete sa utrpeniu. To je pravá psychológia. Toto svrbenie je možné tolerovať, ak sa venujeme vedomiu Krišnu. Potom sex nebude taký príťažlivý.

Šjámasundara dás: Podľa Freudovej teórie majú všetky neurózy alebo poruchy osobnosti, ktorými ľudia trpia – rôzne konflikty a úzkosti – pôvod v sexuálnom pude.

Šríla Prabhupáda: To pripúšťame. Vtelená bytosť musí pociťovať hlad a musí mať tiež sexuálny pud. Tieto impulzy nachádzame dokonca aj v ríši zvierat.

Šjámasundara dás: Freud veril, že Ego sa snaží potlačiť tieto primitívne pudy a z tohto konfliktu vznikajú všetky úzkosti.

Šríla Prabhupáda: Naše vysvetlenie je takéto: materialistický život je nepochybne veľmi strastiplný. Len čo získame hmotné telo, musíme neustále zažívať trojaké utrpenie: utrpenie spôsobené inými živými bytosťami, utrpenie spôsobené prírodnými živlami a utrpenie spôsobené naším vlastným telom a mysľou. Ide iba o to, ako ukončiť toto utrpenie a dosiahnuť trvalé šťastie. Kým človek neskoncuje s materialistickým spôsobom života s jeho trojakým utrpením a opakovaným rodením sa a smrťou, nemôže pomýšľať na šťastie. Celá védska civilizácia je založená na tom, ako sa vyliečiť z tejto hmotnej choroby. Ak sa z nej vyliečime, stratia sa automaticky aj jej príznaky. Freud sa zaoberá iba príznakmi základnej choroby. Keď ste chorí, niekedy vás bolí hlava, niekedy noha, inokedy žalúdok atď. Ale keď sa uzdravíte, všetky tieto príznaky sa stratia. To je náš program.

Šjámasundara dás: Podľa Freudovej psychoanalytickej teórie sa znovuprežitím alebo rozpomenutím sa na emocionálny šok z detstva môžeme zbaviť napätia, ktoré v súčasnosti cítime.

Šríla Prabhupáda: Ale aká je záruka, že opäť nezažijeme rovnaký šok? Môžeme odstrániť následky jedného šoku, no vôbec nemáme istotu, že pacient nezažije ďalší šok. Preto je Freudova terapia bezcenná. Náš program je úplné uzdravenie – už nikdy nijaký šok. Keď si skutočne uvedomujeme Krišnu, môžeme čeliť tej najväčšej nepriazni osudu a predsa zostať úplne pokojní. Naše hnutie pre vedomie Krišnu ponúka ľuďom túto schopnosť. Freud sa síce snaží liečiť následky jedného druhu šoku, ale po ňom príde ďalší šok, a po ňom ďalší a ďalší. Tak funguje hmotná príroda. Len čo vyriešite jeden problém, ihneď sa objaví iný. Dokým ste pod vládou hmotnej prírody, budete zažívať jeden šok za druhým. Ale keď si uvedomujete Krišnu, nebudete viac šokovaní.

Šjámasundara dás: Freud sa domnieva, že základný ľudský inštinkt je sexuálny pud alebo libido, a že potláčanie prejavov detskej sexuality vedie k poruchám osobnosti.

Šríla Prabhupáda: Každý je lačný po sexe; ide o vrodený sklon. Ale náš systém brahmacarya prísne obmedzuje sexuálny život dieťaťa od najranejšej fázy vývoja a obracia jeho pozornosť k vedomiu Krišnu. Následkom toho je iba veľmi málo pravdepodobné, že bude trpieť takýmito poruchami osobnosti. Vodcovia spoločnosti vo védskych dobách vedeli, že ak sa človek oddáva neobmedzenému sexu, predlžuje tak svoj materialistický život. Bude musieť prijímať hmotné telá život za životom. Preto šástry dovoľujú pohlavný styk iba v rámci manželstva. Inak je zakázaný. V našom hnutí pre vedomie Krišnu zakazujeme len nedovolený sex, nie legálny. V Bhagavad-gíte (7.11) Krišna hovorí: dharmāviruddho bhūteṣu kāmo ’smi bharatarṣabha. „Som pohlavný život, ktorý nie je v rozpore s náboženskými zásadami.“ To znamená, že sex musí byť usmernený. Všetci majú sklon nespútane sa oddávať sexu – a v západných krajinách je to bežná prax – ale podľa védskeho systému sú obmedzenia nevyhnutné. A nielen čo sa týka sexu, ale tiež jedenia mäsa, hazardu a konzumácie alkoholu. V našej spoločnosti sme vylúčili všetky tieto veci a z našich západných študentov sa stávajú čistí oddaní Krišnu. Vo všeobecnosti by však ľudia mali obmedziť tieto hriešne činnosti, ako sa vysvetľuje vo védskych šástrach.

Védsky systém varnášrama-dharmy (systém štyroch tried a štyroch životných štádií) je taký vedecký, že všetko vyrieši automaticky. Život je veľmi pokojný a každý môže rozvíjať svoje vedomie Krišnu. Ak ľudská spoločnosť nasleduje védsky systém, myseľ nebude viac rozrušovaná.

Šjámasundara dás: Freud hovorí, že sexuálna energia sa neprejavuje iba v pohlavnom akte, ale spája sa so širokou škálou príjemných telesných pocitov ako pôžitok úst vznikajúci pri jedení či satí.

Šríla Prabhupáda: To potvrdzujú aj šástry: yan maithunādi-gṛhamedhi-sukhaṁ hi tuccham. Jediným potešením v tomto svete je sex. Slovo ādi naznačuje, že základným princípom je maithuna, sexuálny vzťah. Celý systém materialistického života sa točí okolo potešenia zo sexu. Ale tento pôžitok je ako kvapka vody na púšti. Púšti by nestačil ani celý oceán. Keď nájdete kvapku vody na púšti, môžete s istotou povedať: „Tu je nejaká voda!“ Ale akú cenu má jedna kvapka? Podobne existuje určité potešenie aj v sexuálnom živote, ale akú má cenu toto potešenie? V porovnaní s nekonečnou radosťou vedomia Krišnu je ako tá jedna kvapka vody na púšti. Každý hľadá neobmedzené šťastie, no nikto ho nenachádza. Majú sex na toľko rôznych spôsobov a dievčatá na ulici sú takmer nahé. Celá spoločnosť upadla. Na celom svete došlo k nárastu ženskej populácie a každá žena a každé dievča sa snaží pritiahnuť muža. A muži to využívajú. Existuje na to jedno príslovie v bengálčine: „Keď dostať mlieko na trhu, prečo si kupovať kravu?“ Záujem mužov udržať si ženu klesá, pretože sex je lacný. Opúšťajú vlastné rodiny. A čím viac sú muži priťahovaní k ženám, tým viac bujnie ženská populácia.

Šjámasundara dás: Ako to súvisí s nárastom ženskej populácie?

Šríla Prabhupáda: Ak sa muži priveľmi oddávajú sexu, strácajú silu splodiť chlapca. Ak je žena sexuálne silnejšia, narodí sa dievča, a ak je aktívnejší muž, narodí sa chlapec. To potvrdzuje ajurvéda. V indickom Pandžábe napríklad žije menej žien, pretože tamojší muži sú robustní a silní. Takže ak sú ženy ľahko dostupné, muži strácajú silu a plodia ženských potomkov. Niekedy zostanú neplodní. Neregulovaný sexuálny život prináša toľko katastrof: neplodnosť, neschopnosť uzavrieť manželstvo, nárast ženskej populácie – tieto veci dnes môžeme skutočne vidieť. Nikto však nevie, prečo sa tieto veci dejú, ani to, ako ovládnuť ľudskú psychiku, aby k nim nedochádzalo. Ak chceme poznať odpoveď, musíme sa obrátiť na dokonalý systém védskej civilizácie.

Šjámasundara dás: Freud hovorí, že postupne ako dieťa rastie, začína si uvedomovať, že odrieknutím si bezprostredného zmyslového pôžitku môže neskôr oveľa viac získať.

Šríla Prabhupáda: No aj tento takzvaný „väčší zisk“ je iluzórny, pretože sa stále zakladá na hmotnom pôžitku. Jediný spôsob, ako sa úplne zbaviť týchto nižších pôžitkov, je prijať vedomie Krišnu. Ako Krišna hovorí v Bhagavad-gíte (2.59): paraṁ dṛṣṭvā nivartate. „Zakúšaním vyššej chuti sa ustáli vo vedomí.“ Alebo ako hovorí Jamunáčárja: „Odkedy sa venujem transcendentálnej láskyplnej službe Krišnovi a zažívam v Ňom nové a nové radosti, pri pomyslení na pohlavný styk sa mi skrivia ústa a znechutene si odpľujem.“ To je vedomie Krišnu. Naším pravidlom je, že v prvej fáze života sa má dieťa učiť sebaovládaniu (brahmacarya), a keď má dvadsať rokov, môže sa oženiť. Na začiatku by sa malo učiť, ako ovládať zmysly. Ak sa dieťa učí žiť ako svätec, jeho semeno stúpa do mozgu a je schopné porozumieť duchovným hodnotám. Zbytočné plytvanie semenom zhoršuje inteligenciu. Preto už od začiatku, keď je človek brahmačárí a neplytvá semenom, získa inteligenciu, zosilnie a plne dospeje.

Pretože dnes táto výchova chýba, mozgy a telá ľudí slabnú. Ak si chce chlapec užívať sex aj po tom, čo prešiel tréningom brahmacarya, môže sa oženiť. A keďže má zdatné telo aj mozog, okamžite splodí mužského potomka. A keďže sa od malička učil odriekať si hmotné pôžitky, ako päťdesiatročný sa môže stiahnuť z rodinného života. V tom čase má už jeho prvorodené dieťa dvadsaťpäť rokov a môže prevziať zodpovednosť za chod domácnosti. Rodinný život je v podstate licenciou na sex – to je všetko. Sex je nežiaduci, no tomu, kto sa nedokáže ovládať, je umožnené oženiť sa a mať sex. To je skutočný program na záchranu spoločnosti. Špekulovaním o nejakom šoku, ktorý sa mohol a nemusel udiať v detstve, človek nikdy neodhalí podstatu choroby. Sexuálne nutkanie, podobne ako nutkanie opájať sa a jesť mäso existuje v človeku už od raného veku. Preto sa musí učiť sebaovládaniu. Inak sa zapletie.

Šjámasundara dás: Takže západný systém výchovy je z tohto pohľadu umelý, keďže rodičia nijak zásadne nepotláčajú priania dieťaťa alebo ho vôbec neobmedzujú.

Šríla Prabhupáda: To nie je dobré. Védsky systém je nasmerovať dieťa tak, aby si uvedomovalo Krišnu. Potláčanie je nevyhnutné, no náš spôsob je odlišný. Hovoríme, že dieťa musí vstať skoro ráno, uctievať Božstvá v chráme a spievať Haré Krišna. Na začiatku môže byť donucovanie nevyhnutné, inak dieťa nezíska návyky. Podstatné je však nasmerovať jeho pozornosť na činnosti vo vedomí Krišnu. Neskôr, keď si uvedomí, že nie je toto telo, všetky ťažkosti pominú. Rozvíjaním vedomia Krišnu človek stratí záujem o všetky tieto hmotné veci. Takže vedomie Krišnu je hlavný liek – liek na všetky choroby.

Šjámasundara dás: Freud rozdelil ľudskú osobnosť na tri zložky: Ego, Superego a Id. Id je určitý iracionálny pud orientovaný na slasť. Ego je náš vlastný obraz o našom tele a je pudom sebazáchovy. Superego reprezentuje morálne zákazy našich rodičov a iných autorít.

Šríla Prabhupáda: To, že každý má nejaké falošné ego (ahaṇkāra), je fakt. Freud si napríklad myslel, že je Rakúšan. To je falošné ego alebo stotožňovanie sa s miestom narodenia. Každého sa snažíme poučiť, že toto stotožňovanie sa s hmotným telom je nevedomosť. Iba z nevedomosti si myslím, že som Ind, Američan, hinduista alebo moslim. To je egoizmus nižšej kvality. Vyšší egoizmus je: „Ja som Brahman. Som večný služobník Krišnu.“ Ak sa dieťa odmalička učí tomuto vyššiemu egoizmu, jeho falošný egoizmus sa automaticky zastaví.

Šjámasundara dás: Freud hovorí, že Ego sa pokúša ochrániť jednotlivca tým, že organizuje a kontroluje iracionálne žiadosti Id. Inými slovami, ak Id čosi zbadá, napríklad jedlo, automaticky si to chce užívať, a Ego kontroluje túto túžbu, aby jednotlivca ochránilo. Tieto tri podsystémy sa teda v človeku ustavične svária.

Šríla Prabhupáda: Ale základný princíp je chybný, pretože Freud nemá pojem duše existujúcej v tomto tele. Berie do úvahy iba telo. Preto je to veľký hlupák. Podľa filozofie bhāgavata každý, kto prijíma telesné poňatie života – kto sa stotožňuje s telom zloženým zo slizu, žlče a vzduchu – nie je lepší ako osol.

Šjámasundara dás: Takže interakcie Id, Ega a Superega sú telesné?

Šríla Prabhupáda: Áno, to všetko sú jemné telesné interakcie. Myseľ je prvým elementom jemnohmotného tela. Myseľ ovláda hrubohmotné zmysly a inteligencia ovláda myseľ. A inteligencia je pod vládou falošného ega. Takže ak je ego falošné, všetko je falošné. Ak sa kvôli falošnému egu mylne stotožňujem s telom, potom všetko, čo je založené na tejto mylnej predstave, je takisto mylné. To sa nazýva māyā alebo ilúzia. Cieľom védskeho vzdelávania je opustiť tento falošný základ a prijať skutočný základ duchovného poznania, brahma-jñāna. Keď si človek uvedomí, že je duša, okamžite pocíti šťastie. Všetky jeho problémy sú spôsobené falošným egom, preto len čo si uvedomí svoje pravé ja, spaľujúci oheň materiálnej existencie okamžite vyhasne. Títo filozofi v skutočnosti iba opisujú onen spaľujúci oheň, no my sa snažíme vyviesť ho nadobro z horiacej väznice hmotného sveta. Môžu sa snažiť spríjemniť mu pobyt v ohni, ale môže byť taká snaha úspešná? Musíte ho vytiahnuť z ohňa. Potom bude šťastný. To je posolstvo Čaitanju Maháprabhua a to isté zvestuje Pán Krišna v Bhagavad-gíte. Freud stotožňuje telo s dušou. Nevie o základnom princípe duchovného poznania – o tom, že nie sme toto telo. Líšime sa od tohto tela a putujeme z jedného tela do druhého. Bez tohto poznania sa všetky Freudove úvahy zakladajú na nepochopení.

Nielen Freud, ale každý v tomto svete je pod vplyvom ilúzie. Raz istého bengálskeho súdneho znalca prizvali ako svedka k prípadu, v ktorom vrah žiadal o zbavenie viny pre nepríčetnosť. Psychiater ho vyšetril, aby zistil, či bol skutočne nepríčetný, alebo bol iba pod veľkým stresom. V súdnej sieni vyhlásil: „Vyšetril som už nemálo osôb a došiel som k záveru, že každý je do určitej miery nepríčetný. Ak tento obžalovaný argumentuje nepríčetnosťou, môžete ho zbaviť viny, ak chcete, no z osobnej skúsenosti viem, že každý je viac či menej nepríčetný.“ Náš záver je rovnaký. Každý, kto sa stotožňuje s týmto hmotným telom, musí byť blázon, pretože postavil život na omyle.

Šjámasundara dás: Freud skúmal aj problém úzkosti. Tá podľa neho vzniká vo chvíli, keď hrozí, že impulzy podvedomia získajú prevahu nad racionálnym Egom a morálnym Superegom.

Šríla Prabhupáda: Úzkosť tu bude dovtedy, kým budeme v hmotných podmienkach. V podmienenom živote nemôže byť nikto slobodný od úzkosti.

Šjámasundara dás: Je to preto, že naše túžby končia vždy sklamaním?

Šríla Prabhupáda: Áno. Tvoje túžby musia skončiť sklamaním, pretože túžiš po niečom, čo nie je trvalé. Povedzme, že chcem žiť navždy, no od okamihu, ako som prijal hmotné telo, nemôže byť o “navždy“ ani reči. Predstava, že môžem zomrieť, ma neustále napĺňa úzkosťou. Bojím sa smrti, ktorá príde so zánikom tohto tela. To je príčina všetkých úzkostí: prijímať čosi dočasné za trvalé.

Šjámasundara dás: Freud hovorí, že úzkosti vznikajú vždy vtedy, keď Superego potláča primitívne túžby Id, aby ochránilo Ego. Je vôbec zdravé potláčať tieto základné pudy?

Šríla Prabhupáda: Áno. „Potláčať“ znamená zdržať sa konania, ktoré nám z dlhodobého hľadiska škodí. Tak to chápeme my. Dajme tomu, že máš cukrovku a doktor ti povie, aby si nejedol nič sladké. Ak máš veľkú chuť na sladké, musíš ju potlačiť. V našom systéme brahmacarya existuje rovnaký princíp. Brahmačárí sa nesmie stýkať s mladou ženou alebo sa na ňu čo i len pozrieť. Ak sa chce dívať na mladú ženu, musí túto túžbu potlačiť. To sa nazýva tapasya alebo dobrovoľné potláčanie.

Šjámasundara dás: No nenachádzajú tieto túžby iné spôsoby uspokojenia? Napríklad namiesto dívania sa na krásnu ženu sa dívame na Krišnovu prekrásnu podobu.

Šríla Prabhupáda: Áno, to je náš proces: paraṁ dṛṣṭvā nivartate. Ak máte niečo lepšie, môžete sa vzdať toho horšieho. Ak ste zaujatí Krišnovou prekrásnou podobou, automaticky vás prestáva lákať pohľad na nádhernú podobu mladej ženy.

Šjámasundara dás: Aký majú vplyv zážitky z detstva na ďalší vývoj človeka?

Šríla Prabhupáda: Deti napodobňujú toho, s kým sa združujú. Určite všetci poznáte Tarzana. Vychovávali ho opice, a tak si osvojil opičie návyky. Keď deti vyrastajú v dobrej spoločnosti, ich psychický vývoj bude veľmi priaznivý – budú ako polobohovia. No ak ich vystavíte zlej spoločnosti, stanú sa z nich démoni. Deti sú ako čistý list papiera; môžete ich formovať, ako chcete. A tiež sa radi učia.

Šjámasundara dás: Takže osobnosť dieťaťa sa nevyvíja podľa pevného vzorca?

Šríla Prabhupáda: Nie, môžete ju ľubovoľne formovať, tak ako mäkké cesto. No len čo ich vyformujete – vzniknú z nich bháraty, čapáty alebo kačorí (druhy indických chuťoviek). Preto ak deti vyrastajú v dobrej spoločnosti, vyrastú z nich slušní ľudia, no ak sa pohybujú v zlej spoločnosti, výsledok bude opačný. Ich psychika nie je nezávislá.

Šjámasundara dás: Freud mal pesimistickejší pohľad na ľudskú povahu: veril, že všetci sme sužovaní iracionálnymi a chaotickými pudmi, ktoré nedokážeme odstrániť.

Šríla Prabhupáda: To nie je iba pesimizmus, ale aj dôkaz jeho chabého poznania. Nemal dokonalé poznanie, ani sa neučil u dokonalého človeka. Preto sú všetky jeho teórie nezmyselné.

Šjámasundara dás: Došiel k záveru, že človek síce nemôže byť šťastný v tomto hmotnom svete, ale môže aspoň zmierniť niektoré konflikty pomocou psychoanalýzy. Myslel si, že aj keď sa človek bude snažiť, aby mali veci hladký priebeh, nevyhne sa problémom.

Šríla Prabhupáda: Je pravda, že človek nemôže byť šťastný v hmotnom svete. No keď sa duchovne povznesie – keď sa jeho vedomie zmení na vedomie Krišnu – bude šťastný.

Oddaný: Darwin sa snažil ukázať, že pôvod existujúcich druhov sa dá dokonale vysvetliť ako čisto mechanické, neplánované pôsobenie prírodných síl. Procesom, ktorý nazýval „prirodzená selekcia“, sa všetky vyššie, komplexné formy života postupne vyvinuli z primitívnejších a jednoduchších. Napríklad v súčasnej populácii zvierat majú niektorí jedinci črty, ktoré im umožnia lepšie sa prispôsobiť prostrediu; títo prispôsobivejší jedinci prežijú, aby ďalej odovzdali svoje priaznivé črty potomkom. Tí neprispôsobiví postupne vymiznú prirodzeným spôsobom. Takto bude studené podnebie zvýhodňovať tých, ktorí majú povedzme dlhú srsť alebo tukové tkanivo a to potom ďalej určí smer vývinu druhu.

Šríla Prabhupáda: Otázka je, či pri vývoji určitého druhu tela – s dlhými chlpmi alebo tukovým tkanivom, ako si spomínal – existuje nejaký plán, že má žiť v určitých prírodných podmienkach. Kto to takto zariadil? To je otázka.

Oddaný: Nikto. Moderní evolucionisti zakladajú svoju teóriu v konečnom dôsledku na existencii náhodných variácií.

Šríla Prabhupáda: To je nezmysel. Neexistuje nič také ako náhoda. Ak hovoria o „náhode“, potom tvrdia nezmysly. Naša otázka zostáva: Kto stvoril odlišné podmienky pre život odlišných druhov zvierat?

Oddaný: Napríklad žaba môže naklásť tisíce vajíčok, ale z nich sa iba zopár dožije dospelého veku – tie, ktoré prežijú, sú silnejšie ako ostatné. Ak by dané prostredie nevyselektovalo tie najsilnejšie, potom by príliš veľa žiab…

Šríla Prabhupáda: Áno, žaby a mnoho ďalších zvierat kladú vajíčka po stovkách. Had naraz porodí desiatky malých hadov a keby bolo všetkým dovolené prežiť, nastal by veľký zmätok. Preto veľké hady zožerú tie malé. To je zákon prírody. Ale za týmto zákonom prírody je mozog. To je naše stanovisko. Zákon prírody nie je slepý, pretože je za ním mozog, a tým mozgom je Boh. Dozvedáme sa to z Bhagavad-gíty (9.10): mayādhyakṣeṇa prakṛtiḥ sūyate sa-carācaram. Všetky deje v hmotnej prírode riadi Najvyšší Pán, ktorý všetko udržiava tak, ako má byť. Had kladie hromadu vajíčok a keby nebola väčšina z týchto hadov zabitých, premnožili by sa. Podobne tigrie samce zabíjajú mláďatá. Podľa Malthusovej ekonomickej teórie vždy, keď nastane preľudnenie, musí vypuknúť vojna, epidémia, hlad a podobne, aby sa situácia dostala pod kontrolu. Tieto prirodzené veci sa nedejú náhodou, ale sú plánované. Každý, kto tvrdí, že sú dielom náhody, má nedokonalé poznanie.

Oddaný: Ale Darwin má veľké množstvo dôkazov…

Šríla Prabhupáda: Dôkazov? To je v poriadku. My máme takisto dôkazy. Dôkazy sú potrebné. Ale ak existujú dôkazy, nemôže byť reč o „náhode“.

Oddaný: Napríklad z miliónov žiab sa môže jedna lepšie prispôsobiť životu vo vode.

Šríla Prabhupáda: Ale to nie je náhoda! Je to plánované! Toto Darwinovi uniklo. Keď niekto vysloví slovo „náhoda“, znamená to, že jeho poznanie je nedokonalé. Človek hovorí o „náhode“, keď niečo nevie vysvetliť. Je to vyhýbavé stanovisko. Z toho vyplýva, že nemá dokonalé poznanie, a preto nie je kompetentný odovzdávať poznanie druhým. Iba podvádza. To je všetko.

Oddaný: Nuž, Darwin pripúšťa, že existuje niečo ako „plán“ alebo „návrh“, ale…

Šríla Prabhupáda: Ak pripúšťa nejaký plán alebo návrh, potom koho je to návrh? V momente, keď zistíš, že existuje nejaký návrh, musíš uznať, že existuje aj návrhár. Ak vidíš plán, musíš uznať, že existuje jeho projektant. Ale on si to neuvedomuje.

Oddaný: Ale ten „plán“ je len mimovoľné pôsobenie prírody.

Šríla Prabhupáda: Nezmysel! Existuje plán. Slnko vychádza každý deň podľa presných výpočtov. Neriadi sa našimi výpočtami – to skôr my počítame podľa slnka. Máme skúsenosť s tým, že v určitom období vychádza slnko v tom a tom čase. A tak vieme predvídať, že slnko vyjde presne v tej a tej minúte a sekunde. Nie je to náhoda, ale plán, ktorý sedí na minúty.

Oddaný: Ale môžete tvrdiť, že to nie je čisto mechanický proces?

Šríla Prabhupáda: Ale kto skonštruoval ten mechanizmus? Ak niečo funguje mechanicky, potom musí existovať nejaký mechanik, mozog, ktorý zostrojil stroj. Toto funguje mechanicky [Šríla Prabhupáda ukazuje na fax.]: Kto to zostrojil? Tento prístroj nevznikol sám od seba. Skladá sa zo železa a železo sa samo nesformovalo do podoby stroja; existuje mozog, ktorý to umožnil. Všetkému v prírode predchádza plán alebo návrh a za týmto plánom alebo návrhom je veľký mozog.

Oddaný: Darwin sa snažil, aby vznik a zánik živých foriem vyzerali tak prirodzene a mimovoľne, že Boh sa nadobro vytratí zo scény. Evolučná teória navodzuje dojem, že život vzniká ako kombinácia hmotných elementov a následne sa rôzne druhy prirodzene vyvíjajú jeden z druhého.

Šríla Prabhupáda: To je hlúposť. „Kombinácia“ znamená Boh. Boh je tým, kto kombinuje. Kombinovanie sa nedeje automaticky. Predstav si, že varím. Zoženiem na varenie mnoho prísad, ale tie sa samé od seba neskombinujú. Som kuchár a pri varení skombinujem ghí, korenie, ryžu, dál a tak ďalej; a takto vzniknú chutné jedlá. Podobne aj kombinácia zložiek v prírode vyžaduje Boha. Ako by inak mohlo dôjsť k momentu, v ktorom sa uskutoční kombinácia? Dáte všetky prísady do kuchyne a o hodinu sa vrátite a poviete: „Ach, kde je moje jedlo?“ Nezmysel! Kto pre vás uvarí jedlo? Budete o hlade. Ale s pomocou živej bytosti uvaríte a môžete jesť. To je naša bežná skúsenosť. Takže ak existujú kombinácie, kto ich kombinuje? Sú blázni, keď nevedia, ako dochádza ku kombináciám.

Oddaný: Vedci dnes tvrdia, že život vznikol zo štyroch základných prvkov – uhlíka, vodíka, dusíka a kyslíka.

Šríla Prabhupáda: Ak sú základným princípom chemikálie, kto ich stvoril? Tak by mala znieť otázka.

Oddaný: Nie je možné, že raz veda objaví zdroj týchto chemikálií?

Šríla Prabhupáda: Nie je to otázka objavovania: odpoveď je už známa, hoci nemusí byť známa vám. My ju poznáme. Védánta hovorí: janmādy asya yataḥ, pôvodným zdrojom všetkého je Brahman, Krišna. Krišna hovorí: ahaṁ sarvasya prabhavo mattaḥ sarvaṁ pravartate. „Ja som zdrojom všetkého.“ (Bhagavad-gítá 10.8) Vieme teda, že existuje veľký mozog, ktorý je za všetkým. My to vieme. Vedci to nemusia vedieť, ale to je ich problém.

Oddaný: Môžu povedať to isté o nás.

Šríla Prabhupáda: Nie, nemôžu povedať to isté o nás. My prijímame Krišnu, ale nie slepo. Naši predchodcovia, veľkí áčárjovia a vzdelaní učenci prijímajú Krišnu ako pôvod všetkého, takže my nenasledujeme slepo. Tvrdíme, že Krišna je pôvod, ale čo môže tvrdiť vedec? V momente, keď použije slovo „náhoda“, dokazuje, že nemá žiadne poznanie. My nehovoríme o „náhode“. Máme pôvodnú príčinu, ale on hovorí o náhode. Preto nemá žiadne poznanie.

Oddaný: Snažia sa zistiť pôvod na základe vykopávok. A zistili, že časom sa zvieratá vyvíjajú do čoraz komplexnejších a špecializovanejších foriem, z bezstavovcov sa menia na ryby, potom na obojživelníky, potom na plazy a hmyz, na cicavce a vtáky a nakoniec na ľudí. V tomto procese sa mnohé druhy, napríklad dinosaury, objavili, rozvíjali sa a nakoniec vyhynuli. Časom sa objavili primitívne tvory podobné opiciam a z nich sa postupne vyvinul človek.

Šríla Prabhupáda: Existuje teória, že ľudské telo pochádza z opíc?

Oddaný: Ľudia a opice sú prepojení. Pochádzajú z rovnakého…

Šríla Prabhupáda: Prepojení? Všetko je prepojené; to je iná vec. No ak sa opičie telo vyvinulo do ľudského tela, prečo po tom, čo sa vyvinulo ľudské telo, opičí druh nezanikol?

Oddaný: Ľudia a opice sú vetvami rovnakého stromu.

Šríla Prabhupáda: Áno, ale jedni aj druhí dodnes existujú. My zase hovoríme, že v čase, v ktorom podľa evolucionistov začal život, už existovali ľudské bytosti.

Oddaný: Nenašli pre to žiadny dôkaz.

Šríla Prabhupáda: Ako to?

Oddaný: V zemi. Vykopávkami. Nenašli žiadny dôkaz v zemi.

Šríla Prabhupáda: Je zem jediným miestom dôkazov? Neexistuje iný dôkaz?

Oddaný: Jediný dôkaz, ktorý akceptujú, je svedectvo ich zmyslov.

Šríla Prabhupáda: Ale stále nemôžu dokázať, že neexistovala žiadna ľudská bytosť v čase, keď podľa nich začal život. Nemôžu to dokázať.

Oddaný: Zdá sa, že v určitých geologických vrstvách sú pozostatky ľudoopov…

Šríla Prabhupáda: Ľudoopy alebo poľudštené opice však stále existujú medzi ľudskými bytosťami. Ak sa niečo vyvinulo transformáciou niečoho iného, potom by tá pôvodná vec nemala ďalej existovať. Ak takýmto spôsobom príčina vytvorila svoje účinky, príčina prestane existovať. Ale v tomto prípade vidíme, že príčina je stále prítomná, že naďalej existujú opice aj ľudoopy.

Oddaný: Ale opice neboli príčinou vzniku človeka; obaja majú spoločného predka. To je ich tvrdenie.

Šríla Prabhupáda: My hovoríme, že všetci pochádzame z Boha, rovnakého predka, rovnakého otca. Pôvodným otcom je Krišna. Sarva-yoniṣu kaunteya, „zo všetkých podôb, ktoré existujú,“ ahaṁ bīja-pradaḥ pitā, „som otec, ktorý dáva semeno,“ hovorí Krišna v Bhagavad-gíte (14.4). Môžeš to vyvrátiť?

Oddaný: Nuž, ak preskúmam vrstvy zeme, ani v najhlbších vrstvách nenájdem žiadny dôkaz…

Šríla Prabhupáda: Dokážete iba kopať v zemi, to je všetko. To je hranica vášho poznania. Ale to nie je poznanie; existuje mnoho iných dôkazov.

Oddaný: Ale ak by ľudia naozaj žili pred miliónmi rokov, určite by po sebe zanechali nejaké dôkazy, hmatateľné dôkazy. Našli by sme ich pozostatky.

Šríla Prabhupáda: A ja hovorím, že v ľudskej spoločnosti sú telá po smrti spálené, spopolnené. Ako by sa ten váš bager mohol dostať k ľudským kostiam?

Oddaný: Nuž, to je možné, ale…

Šríla Prabhupáda: Podľa nášho védskeho systému je telo po smrti spálené na popol. Ako by tí darebáci mohli nájsť nejaké kosti? Zvieratá sa nepália; ich kosti zostávajú. Ale ľudské bytosti sú spálené, preto nemôžu nájsť ich kosti.

Oddaný: Ja iba tvrdím, že sa zdá, že ak prechádzame vrstvu po vrstve v podzemných ložiskách, biologické formy majú tendenciu vyvíjať sa z jednoduchých a primitívnych foriem na viac a viac komplexné a špecializované, až sa napokon objaví civilizovaný človek.

Šríla Prabhupáda: Ale v súčasnosti existujú jednoduché aj komplexné formy. Nevyvinuli sa jedna do druhej. Napríklad moje detské telo sa vyvinulo do môjho dospelého tela a detské telo už viac neexistuje. Takže ak sa vyššie, komplexné druhy vyvinuli z jednoduchších, nižších druhov, potom by sme už nemali vidieť jednoduché druhy. Lenže všetky druhy dnes existujú súčasne.

Keď vidím, že existuje všetkých 8 400 000 druhov života, má vôbec zmysel hovoriť o vývoji? Každý druh existuje v súčasnosti a existoval aj dávno predtým. Nemuseli ste to vidieť, ale pravdou je, že nemáte správny zdroj poznania. Možno vám to uniklo. To je iná vec.

Oddaný: Ale veď všetky dôkazy poukazujú na niečo iné. Pred päťsto miliónmi rokov nežili žiadne suchozemské zvieratá, boli iba vodné.

Šríla Prabhupáda: To je nezmysel. Neviete zmapovať udalosti spred päťsto miliónov rokov! Kde je päťsto miliónov rokov stará minulosť? Iba si vymýšľate. Hovoríte o „historických dôkazoch“, ale kde sú vaše dôkazy? Neviete sa vrátiť viac ako tritisíc rokov dozadu a hovoríte o päťsto miliónoch rokov. To všetko je nezmysel.

Oddaný: Ak budem kopať hlboko v zemi, vrstvu po vrstve…

Šríla Prabhupáda: Z hliny odvodzujete päťsto miliónov rokov? Možno tak desať rokov. Neviete zmapovať ani históriu ľudskej spoločnosti spred tritisíc rokov, tak ako môžete hovoriť o štyristo alebo päťsto miliónoch? Kde ste vtedy boli? Boli ste tam, že môžete tvrdiť, že všetky tieto druhy neexistovali? Výmysel! Takýmto spôsobom si každý môže niečo vymyslieť a tárať nezmysly.

Uznávame evolúciu, no nie to, že sa menia rastlinné a živočíšne druhy. Všetky telá už existujú, ale duša sa vyvíja tak, že mení telá, sťahujúc sa z jedného do druhého. Moje detské telo sa vyvinulo do dospelej podoby a to detské zaniklo. Ale stále existuje mnoho iných detí. Podobne všetky druhy existujú súbežne dnes a existovali i v minulosti.

Môžeme uviesť príklad: keď cestujete vlakom, nájdete tam prvú, druhú, tretiu triedu – všetky existujú. Keď si priplatíte a nastúpite do vozňa prvej triedy, nemôžete povedať: „Práve vznikla prvá trieda.“ Vždy tu bola. Nedostatkom evolucionistov je, že nemajú informácie o duši. Duša sa vyvíja, prechádza z jedného kupé do druhého – jednoducho sa premiestňuje. V Padma Puráne sa hovorí, že existuje 8 400 000 druhov života, ktoré sú miestom evolúcie duše. Tento evolučný proces akceptujeme: duša sa vyvíja z vodných živočíchov do rastlín, hmyzu, vtákov, zvierat a potom do ľudskej podoby. Ale všetky tieto druhy už existujú. Nemenia sa. Nie že jeden druh vymrie a iný prežije. Všetky existujú súčasne.

Oddaný: Ale podľa Darwina mnoho druhov, ako napríklad dinosaury, vyhynulo.

Šríla Prabhupáda: Čo videl? Nie je taký mocný, že môže vidieť všade a všetko. Jeho schopnosť vidieť je obmedzená a preto nemôže urobiť záver, že určitý druh vyhynul. Nie je to možné. Neprijme to žiadny vedec. Aj tak sú všetky vaše poznávacie zmysly obmedzené. Tak ako potom môžete tvrdiť, že toto zaniklo alebo tamto vyhynulo? Nevidíte to. Nedokážete to vypátrať. Zem má obvod dvadsaťpäťtisíc míľ. Preskúmali ste všetky vrstvy skál a pôdy na celej zemi? Robili ste vykopávky na všetkých týchto miestach?

Oddaný: Nie.

Šríla Prabhupáda: Takže toto je naša prvá námietka voči Darwinovi. Hovorí, že pred miliónmi rokov neexistovali žiadne ľudské bytosti. To nie je fakt. Vidíme, že ľudské bytosti existujú spolu s ostatnými druhmi. Mali by sme teda prísť k záveru, že takto to bolo stále. Vždy tu bol ľudský život. Darwin nemôže povedať, že ľudský život neexistoval.

Oddaný: Nevidíme, že by existovali dinosaury.

Šríla Prabhupáda: Nevidíte, lebo nemáte schopnosť vidieť. Vaše zmysly sú obmedzené, takže to, čo vidíte alebo nevidíte, predsa nemôže byť smerodajné. Veľa ľudí – väčšina z nich – hovorí: „Nevidím Boha.“ Máme preto akceptovať, že neexistuje Boh? Sme blázni, ak oddane slúžime Bohu?

Oddaný: To nie, ale dinosaury…

Šríla Prabhupáda: Ale nemôžete to celé postaviť iba na chýbajúcich dinosauroch. Čo ostatné druhy?

Oddaný: Mnohé a mnohé ďalšie tiež vyhynuli.

Šríla Prabhupáda: V poriadku. Povedzme teda, že mnohé vyhynuli – pretože evolučný proces znamená, že ako sa skoršie druhy postupne menili na neskoršie, tie skoršie vymizli, vyhynuli. Ale vidíme, že mnohé opice stále existujú. Človek sa vyvinul z opíc, ale opice nevymizli. Opice sú tu a ľudia tiež.

Oddaný: Stále nie som presvedčený. Ak urobíme dôkladný geologický prieskum po celom svete, nie len tu a tam, ale v mnohých častiach sveta, a všade nájdeme to isté…

Šríla Prabhupáda: Ja vám však hovorím, že ste nepreskúmali celý svet. Preskúmal azda Darwin všetky kontinenty na tejto planéte? Ponoril sa do hlbín oceánov a prekopal všetky vrstvy zeme? Nie. Jeho poznanie je teda nedokonalé. Toto je relatívny svet, a to, čo človek hovorí, je takisto relatívne. Preto by sme mali prijať poznanie od osoby, ktorá je mimo tejto relativity.

Oddaný: Darwin prišiel na svoju teóriu počas cesty na Galapágy neďaleko pobrežia Južnej Ameriky v roku 1835. Objavil tam druhy, ktoré neexistovali nikde inde.

Šríla Prabhupáda: To znamená, že nevidel všetky druhy. Neprecestoval celý vesmír. Videl jeden ostrov, ale nevidel celé stvorenie. Tak ako mohol určiť, ktoré druhy existujú a neexistujú? Skúmal jednu časť zeme, ale existujú milióny a milióny iných planét. Nevidel všetky planéty, nerobil vykopávky na každej z nich. Tak ako môže prísť k záveru „Toto je príroda“? Nevidel všetko, a ani to pre nijakú ľudskú bytosť nie je možné.

Oddaný: Obmedzme sa len na túto planétu…

Šríla Prabhupáda: Nie, prečo by sme sa mali? Príroda neexistuje len na tejto planéte.

Oddaný: Pretože ste povedali, že na tejto planéte existovali komplexné formy živých bytostí pred miliónmi a miliónmi rokov.

Šríla Prabhupáda: Nehovoríme o tejto planéte, ale o hociktorom mieste vo vesmíre. Odvolávate sa na prírodu. Príroda nie je ohraničená iba na túto planétu. To nemôžete vyvrátiť. Príroda, hmotná príroda, zahŕňa milióny vesmírov a v každom jednom vesmíre existujú milióny planét. Ak skúmate len túto planétu, vaše poznanie je nedostatočné.

Oddaný: Ale predtým ste povedali, že pred miliónmi rokov žili na tejto planéte kone, slony, civilizovaní ľudia…

Šríla Prabhupáda: Áno, áno…

Oddaný: Ale existujú stovky rôznych zdrojov, ktoré pre to neuvádzajú žiadne dôkazy.

Šríla Prabhupáda: Hovorím, že existujú aj teraz – ľudia, kone, hady, hmyz, stromy… Tak prečo nie pred miliónmi rokov?

Oddaný: Pretože pre to neexistuje žiadny dôkaz.

Šríla Prabhupáda: To neznamená, že…! Obmedzujete váš výskum na jednu planétu. To nie je úplné poznanie.

Oddaný: Najprv chcem len zistiť…

Šríla Prabhupáda: Prečo obmedzovať výskum na jednu planétu? Ak nemáte dokonalé poznanie, prečo by som mal prijať vašu teóriu? To je to, čo sa snažím povedať.

Oddaný: Nuž, keď tvrdíte, že pred miliónmi rokov existovali na tejto planéte komplexné formy života…

Šríla Prabhupáda: Na tejto alebo na inej – na tom nezáleží. Podstatné je, že všetky druhy existovali a existujú na základe prírodného plánu. Z védskych textov máme informáciu, že bolo vytvorených 8 400 000 druhov. Môžu žiť vo vašom okolí alebo v mojom – počty a typy sú nemenné. Ale ak skúmate iba svoje okolie, nie je to dokonalé poznanie. Evolúciu pripúšťame. Ale vaša evolučná teória nie je dokonalá. Naša teória evolúcie je dokonalá. Z Véd vieme, že príroda poskytuje 8 400 000 telesných podôb, ale duša je rovnaká vo všetkých, napriek odlišným typom tela. Duša sa nemení, a preto sa v Bhagavad-gíte (5.18) píše, že ten, kto je múdry, pandita, nevidí druhy alebo triedy; vidí jednotu, rovnosť. Paṇḍitāḥ sama-darśinaḥ. Ten, kto vidí až na dno, vidí dušu a nenachádza žiadny rozdiel medzi všetkými týmito druhmi.

Oddaný: Takže Darwin a iní materialistickí vedci, ktorí nemali žiadne informácie o duši…

Šríla Prabhupáda: Unikla im podstata veci.

Oddaný: Hovoria, že všetky živé bytosti majú tendenciu vyvíjať sa z nižších na vyššie. V histórii zeme…

Šríla Prabhupáda: S tým sa dá súhlasiť. Napríklad v obytnom dome sú rôzne druhy bytov – prvotriedne, druhotriedne, treťotriedne… Podľa vašej túžby a finančnej spôsobilosti sa môžete presťahovať do lepších bytov. Ale odlišné byty už existujú. Nevyvíjajú sa. Obyvatelia sa vyvíjajú tak, že sa sťahujú do nových bytov podľa svojho priania.

Oddaný: Podľa priania.

Šríla Prabhupáda: Áno, podľa našej mentality v čase smrti dostaneme ďalší „byt“, ďalšie telo. Ale „byt“ už existuje, nie je to tak, že som ho postavil ja sám.

A počet „bytov“ je stanovený na 8 400 000. Ako majiteľ hotela: vie, že zákazníci, ktorí prichádzajú, majú rôzne požiadavky. Preto musí pripraviť všetky typy izieb, aby prilákal všetky druhy zákazníkov. V Božom stvorení platí podobný princíp. Boh vie, v akom rozsahu je živá bytosť schopná myslieť, a podľa toho stvoril všetky rozmanité druhy. Keď si Boh pomyslí: „Poď, vstúp sem,“ príroda vyhovie. Prakṛteḥ kriyamāṇāni guṇaiḥ karmāni (Bhagavad-gítá 3.27). Príroda poskytuje možnosti. Boh, Krišna, prebýva v srdci živej bytosti ako Paramátmá a vie: „On chce toto.“ A tak prikáže prírode: „Daj mu tento byt“ a príroda to zariadi: „V poriadku, poď, tu je tvoj byt.“ Toto je skutočné vysvetlenie.

Oddaný: Rozumiem a súhlasím. Ale stále mi nie je jasné, prečo nemáme žiadne geologické dôkazy o tom, že v predošlých časoch žili na tejto planéte komplexnejšie formy.

Šríla Prabhupáda: Prečo považuješ geologické dôkazy za konečné? Sú konečné? Veda sa vyvíja. Ako môžeš tvrdiť, že je to definitívne?

Oddaný: Ale robili sme vykopávky vo všetkých častiach sveta a vždy...

Šríla Prabhupáda: Nie. Nerobili ste vykopávky vo všetkých častiach sveta.

Oddaný: Na siedmich kontinentoch.

Šríla Prabhupáda: Sedem kontinentov nie je celý svet. Hovoríte, že ste robili vykopávky na celom svete, ale my hovoríme, že ste neprebádali ani jeho malý bezvýznamný zlomok. Takže vaše poznanie je obmedzené. Dr. Žabiak preskúmal meter širokú studňu a teraz tvrdí, že pozná oceán.

Experimentálne poznanie je vždy nedokonalé, pretože za experimentmi sú nedokonalé zmysly. Preto je vedecké poznanie nutne nedokonalé. My máme odlišný zdroj poznania. Nezávisíme na experimentálnom poznaní.

Teraz nevidíte žiadnych dinosaurov, ani ja som nevidel všetkých 8 400 000 foriem života. Môj zdroj poznania je však odlišný. Vy ste experimentátori s nedokonalými zmyslami. Ja čerpám poznanie od dokonalej osoby, ktorá všetko videla a všetko vie. Preto je moje poznanie dokonalé.

Povedzme, že som dostal informáciu od svojej matky: „Toto je tvoj otec.“ Ale vy sa snažíte vypátrať otca na vlastnú päsť. Nejdete za matkou a nespýtate sa; iba pátrate a pátrate. Preto nezáleží na tom, koľko budete skúmať, vaše poznanie bude vždy nedokonalé.

Oddaný: A vaše poznanie hovorí, že pred miliónmi rokov existovali vyššie formy života na tejto planéte.

Šríla Prabhupáda: Áno, pretože podľa našich védskych informácií je prvá stvorená bytosť tá najinteligentnejšia a najvzdelanejšia osoba vo vesmíre – Brahmá, kozmický inžinier. Ako by sme teda mohli akceptovať vašu teóriu, že intelekt sa vyvíja počas evolúcie? Prijali sme védske poznanie od Brahmu, ktorý je dokonalý.

Dr. Žabiak skúmal svoju meter veľkú studňu – malú vodnú nádrž. Atlantický oceán je tiež vodnou nádržou, ale medzi obidvomi vodnými nádržami je obrovský rozdiel. Dr. Žabiak nás nemôže poučiť o Atlantickom oceáne, ale my čerpáme poznanie od toho, kto stvoril Atlantický oceán. Preto je naše poznanie dokonalé.

Oddaný: Ale nemali by byť v zemi nejaké dôkazy, nejaké pozostatky?

Šríla Prabhupáda: Naším dôkazom je inteligencia, nie kamene a kosti. Naším dôkazom je inteligencia. Védske poznanie k nám prichádza prostredníctvom učeníckej postupnosti od tých najinteligentnejších. Zostupuje skrz śruti, načúvanie. Vjásadeva načúval Náradovi, Nárada Brahmovi – pred miliónmi a miliónmi rokov. Milióny a milióny pozemských rokov uplynú, no pre Brahmu to nie je ani jeden deň. Takže milióny a miliardy a bilióny rokov nás príliš nevzrušujú, keďže to nie je ani jediný Brahmov deň. Ale Brahmá sa narodil z Krišnu a inteligentná filozofia existovala v našom vesmíre už odo dňa Brahmovho narodenia. Brahmu najprv učil Boh a jeho poznanie k nám zostupuje prostredníctvom védskej literatúry – toto sú inteligentné informácie, ktoré získavame z Véd.

Avšak takzvaní vedci a filozofi, ktorí nenasledujú systém zostupného poznania a neprijímajú poznanie od vyšších autorít, nemôžu mať dokonalé poznanie, bez ohľadu na to, ako usilovne bádajú svojimi otupenými zmyslami. Preto nech hovoria čokoľvek, považujeme to za nedokonalé.

My máme odlišnú metódu. Oni hľadajú mŕtve kosti a my hľadáme žijúce mozgy. To by malo byť zdôraznené. Zaoberajú sa mŕtvymi kosťami a my sa zaoberáme živými mozgami. Čo z toho je podľa teba lepšie?