VERŠ 48
na veda-yajñādhyayanair na dānair
na ca kriyābhir na tapobhir ugraiḥ
evaṁ-rūpaḥ śakya ahaṁ nṛ-loke
draṣṭuṁ tvad anyena kuru-pravīra
na — nikdy; veda-yajña — obetí; adhyayanaiḥ — alebo štúdiom Ved; na — nie; dānaiḥ — dobročinností; na — nikdy; ca — tiež; kriyābhiḥ — zbožnými skutkami; na — nikdy; tapobhiḥ — tvrdým pokáním; ugraiḥ — prísnym; evam-rūpaḥ — v tejto podobe; śakyaḥ — môžu; aham — Ja; nṛ-loke — v hmotnom svete; draṣṭum — byť videný; tvat — než ty; anyena — iným; kuru-pravīra — ó, najudatnejší z Kuruovských bojovníkov.
Ó, najudatnejší z Kuruovských bojovníkov, pred tebou túto vesmírnu podobu ešte nikto nikdy neuzrel. V hmotnom svete ju nikto nemôže uzrieť štúdiom Ved, dobročinnosťou, vykonávaním obetí, zbožných skutkov ani pokáním.
Musíme si uvedomiť, čo sa v tejto súvislosti myslí slovami „božský zrak“. Kto môže získať božský zrak? Božský znamená „podobný Bohu“. Kým človek nie je zbožný ako poloboh, nemôže získať božský zrak. A kto je poloboh? Vo Vedach sa píše, že ten, kto uctieva Viṣṇua je poloboh (viṣṇu- bhaktāḥ smṛtā devāḥ). Ateisti alebo tí, ktorí vo Viṣṇua neveria a tvrdia, že iba neosobný aspekt Kṛṣṇu je tým Najvyšším, nemôžu získať božský zrak. Nie je možné zosmiešňovať Kṛṣṇu a zároveň mať božský zrak. Božský zrak možno získať iba oddanosťou. Inými slovami, ti, ktorí majú božský zrak, môžu vidieť všetko ako Arjuna.
V Bhagavad-gīte je popis vesmírnej podoby, ktorú pred Arjunom ešte nikto nikdy neuzrel. Skúsme si teraz predstaviť, ako asi viśva-rūpa vyzerala. Tí, ktorí majú vskutku božské vlastnosti môžu Kṛṣṇovu vesmírnu podobu uzrieť. Nikto však nemôže mať božské vlastnosti ak nie je čistým oddaným Kṛṣṇu. Napriek tomu oddaní s božskou povahou a božským zrakom nemajú veľký záujem o zhliadnutie Kṛṣṇovej vesmírnej podoby. V predchádzajúcom verši sa píše, že Arjuna túžil, aby sa Kṛṣṇa zjavil vo Svojej štvorrukej podobe ako Viṣṇu, a že z vesmírnej podoby mal v skutočnosti strach.
V tomto verši je niekoľko dôležitých slov, ako napríklad veda- yajñādhyayanaiḥ, poukazujúcich na štúdium Ved a obetné pravidlá. Pod slovom veda sa rozumie akákoľvek vedska literatúra — štyri Vedy (Ṛg, Yajur, Sāma a Atharva), osemnásť Purāṇ, Upaniṣady a Vedānta-sūtra. Všetky môžeme študovať, buď doma alebo kadekoľvek inde. Podobne sú sūtry — Kalpa-sūtry a Mīmāṁsa-sūtry — určené na štúdium obetných metód. Slovo dānaiḥ znamená „dary, ktoré sú darované vhodným osobám“, napríklad brāhmaṇom a vaiṣṇavom zapojeným do oddanej služby Pánovi. Zbožné činnosti poukazujú na obeť agni-hotra a na predpísané povinnosti pre rôzne kasty. A dobrovolné prijatie telesného pokánia sa nazýva tapasya. Niekto dokáže robiť všetko — činiť pokánie, dávať milodary, študovať Vedy atď. — no, pokiaľ nie je oddaný ako Arjuna, nie je preňho možné uzrieť túto vesmírnu podobu. Impersonalisti sa tiež domnievajú že vidia vesmírnu podobu, no z Bhagavad-gīty jasne plynie, že nie su oddaný a preto nemôžu uzrieť vesmírnu podobu Pána.
Mnohí ľudia sa snažia vymýšľať nové inkarnácie. Niekedy mylne považujú obyčajného človeka za inkarnáciu, ale to je holý nezmysel. Musíme nasledovať pokyny Bhagavad-gīty, aby sme mali možnosť dosiahnuť dokonalé duchovné poznanie. Aj keď je Bhagavad-gītā považovaná za prípravné štúdium vedy o Bohu, je dokonalá a prostredníctvom nej môžeme rozlíšiť, čo je čo. Stúpenci nejakej pseudoinkarnácie sa môžu domnievať, že videli transcendentálnu inkarnáciu Boha alebo vesmírnu podobu, no to je neprijateľné, lebo v tomto verši sa jasne hovorí, že nikto nemôže uzrieť vesmírnu podobu Boha, ak nie je oddaným Kṛṣṇu. Najprv sa teda človek musí stať čistým oddaným Kṛṣṇu; až potom môže tvrdiť, že to čo videl, bola vesmírna podoba. Kṛṣṇov oddaný neprijíma falošné inkarnácie, ani ich stúpencov.