VERŠ 1
arjuna uvāca
ye śāstra-vidhim utsṛjya
yajante śraddhayānvitāḥ
teṣāṁ niṣṭhā tu kā kṛṣṇa
sattvam āho rajas tamaḥ
arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; ye — tí, ktorí; śāstra-vidhim — príkazy písiem; utsṛjya — zriekajú sa; yajante — uctievajú; śraddhayā — plná viera; anvitāḥ — obdarení; teṣām — ktorých; niṣṭhā — viera; tu — ale; kā — čo; kṛṣṇa — ó, Kṛṣṇa; sattvam — v kvalite dobra; āho — alebo; rajaḥ — v kvalite vášne; tamaḥ — v kvalite nevedomosti.
Arjuna sa spýtal: „Ó, Kṛṣṇa, aké je postavenie tých, ktorí sa neriadia príkazmi písiem, ale uctievajú podľa vlastných predstáv? Sú v kvalite dobra, vášne alebo nevedomosti?“
V tridsiatom deviatom verši štvrtej kapitoly sa hovorí, že ten, kto pevne zotrváva pri jednom spôsobe uctievania sa postupne povýši na úroveň poznania a dosiahne najdokonalejšieho štádia mieru a úspechu. V šestnástej kapitole sa uvádza, že ten, kto sa neriadi príkazmi písiem, sa nazýva asura, démon, a ten, kto sa nimi verne riadi, je deva, poloboh. Ak sa človek verne riadi určitými zásadami, ktoré v písmach nie sú, aké je jeho postavenie? Túto Arjunovu otázku teraz Kṛṣṇa zodpovie. Nachádzajú sa tí, ktorí si zvolia za Boha nejakého človeka, v ktorého veria a ktorého uctievajú, v kvalite dobra, vášne či nevedomosti? Dosiahnu títo ľudia životnej dokonalosti? Môžu dosiahnuť skutočné poznanie a povýšiť sa na najvyšší stupeň dokonalosti? Dosiahnu úspech vo svojom konaní tí, ktorí sa neriadia zásadami a pokynmi písiem, hoci majú svoju vieru a uctievajú polobohov alebo ľudí? Všetky tieto otázky kladie Arjuna Kṛṣṇovi.