VERŠ 4

Najvyššia Božská Osobnosť opisuje v tomto verši rôzne druhy uctievačov podľa ich vonkajších činností. Podľa príkazov písiem je iba Najvyššia Božská Osobnosť hodná úcty, no tí, ktorí s nimi nie sú dostatočne oboznámení, alebo nenasledujú príkazy písiem, uctievajú rôzne objekty primerané ich postaveniu v kvalitách hmotnej prírody. L̍udia v kvalite dobra obyčajne uctievajú rôznych polobohov. Medzi polobohov patrí Brahmā, Śiva a iní, ako napríklad Indra, Candra a boh Slnka. To sú rôzni polobohovia. V tejto kvalite sú polobohovia uctievaní za určitým účelom. Podobne tí, ktorí sú v kvalite vášne, uctievajú démonov. Spomínam si, ako jeden muž počas druhej svetovej vojny uctieval Hitlera, pretože vďaka vojne nahonobil na čiernom trhu v Kalkate veľký majetok. L̍udia v kvalite vášne a nevedomosti si väčšinou namiesto Boha zvolia mocného človeka. Myslia si, že ako Boha môžu uctievať kohokoľvek a výsledok bude rovnaký.

Tu sa jasne hovorí, že ľudia v kvalite vášne si vytvárajú a uctievajú takýchto bohov, a tí, ktorí sa nachádzajú v kvalite nevedomosti alebo temnoty uctievajú duchov zosnulých. Niekedy uctievajú hrobku zosnulého. Aj sexuálna služba náleží do kvality temnoty. V odľahlých indických dedinách žijú uctievači duchov a strašidiel. V Indii môžme byť zavše svedkami toho, ako ľudia z nižších sociálnych vrstiev odchádzajú do lesa, a ak vedia, že v určitom strome sídli duch, uctievajú ho a prinášajú mu obete. Tieto rôzne druhy uctievania však v skutočnosti nie sú uctievaním Boha. Uctievaním Boha sa vyznačujú tí, ktorí sú transcendentálne umiestnení v čistom dobre. V Śrīmad-Bhāgavatame (4.3.23) sa píše: sattvaṁ viśuddhaṁ vasudeva-śabditam. „Ak je človek v kvalite čistého dobra, uctieva Vāsudevu.“ To znamená, že ten, kto je celkom očistený od kvalít hmotnej prírody a nachádza sa na transcendentálnej úrovni, môže uctievať Najvyššiu Božskú Osobnosť.

Impersonalisti, o ktorých sa predpokladá, že sú umiestnení v kvalite dobra, uctievajú päť druhov polobohov. Uctievajú neosobnú podobu Viṣṇua v hmotnom svete, ktorá je známa ako filozofický Viṣṇu. Viṣṇu je expanziou Najvyššej Božskej Osobnosti, no keďže impersonalisti nemajú ani štipku viery v existenciu Najvyššej Božskej Osobnosti, predstavujú si, že podoba Viṣṇua je iba iným aspektom Brahmanu. Podľa ich predstáv je Pán Brahmā neosobnou podobou hmotnej kvality vášne. Tak niekedy opisujú päť druhov bohov, ktorí sú hodní úcty, ale pretože si myslia, že skutočnou pravdou je neosobný Brahman, zanechajú nakoniec všetky objekty uctievania. Z toho môžme usúdiť, že rôzne kvality hmotnej prírody môžu byť očistené stykom s osobami, ktoré sú umiestnené na transcendentálnej úrovni.