VERŠ 31
sva-dharmam api cāvekṣya
na vikampitum arhasi
dharmyād dhi yuddhāc chreyo ’nyat
kṣatriyasya na vidyate
sva-dharmam — vlastné náboženské zásady; api — tiež; ca — skutočne; avekṣya — po zvážení; na — nikdy; vikampitum — váhať; arhasi — hodí sa; dharmyāt — z náboženských zásad; hi — skutočne; yuddhāt — bojovať; śreyaḥ — lepšie zamestnanie; anyat — hocičo iné; kṣatriyasya — pre kṣatriyov; na — nie; vidyate — jestvuje.
Po zvážení svojej kṣatriyskej povinnosti by si mal vedieť, že niet pre teba nič lepšieho, než bojovať podľa náboženských zásad; preto nemáš dôvod váhať.
Členovia druhej zo štyroch spoločenských tried majú na starosti vedenie štátu a ochranu všetkých obyvateľov krajiny. Volajú sa kṣatriyovia. Kṣat znamená „bolesti“ a trāyate znamená „chrániť“. Takže kṣatriya je ten, kto ochraňuje pred bolesťou. Kedysi sa kṣatriyovia cvičili v zabíjaní v lese; ozbrojení iba mečom bojovali s tigrom. Zabitému tigrovi potom poskytovali kráľovskú kremáciu. Tento zvyk dodržiavajú kṣatriyovia v Jaipure až dodnes. Kṣatriyovia sa učia byť majstrovskými bojovníkmi, lebo násilie je niekedy nevyhnutné pre ochranu náboženských zásad. Pre kṣatriyu sa nehodí, aby priamo prijal sannyāsu alebo stav odriekania. Politické nenásilie môže byť oprávnené, nesmie sa však stať zásadou. V náboženských zákonníkoch sa uvádza:
āhaveṣu mitho ’nyonyaṁ
jighāṁsanto mahī-kṣitaḥ
yuddhamānāḥ paraṁ śaktyā
svargaṁ yānty aparāṅ-mukhāḥ
yajñeṣu paśavo brahman
hanyante satataṁ dvijaiḥ
saṁskṛtāḥ kila mantraiś ca
te ’pi svargam avāpnuvan
„Tak, ako sa brāhman môže obetovaním zvierat v obetnom ohni povzniesť na nebeské planéty, tak aj kráľ alebo kṣatriya môže dosiahnuť nebeské planéty, keď bojuje proti závistlivému nepriateľovi.“ Zabíjanie nepriateľov na bojisku a zabíjanie zvierat v obetnom ohni sa nemá považovať za násilné činy, ak sú vykonávané podľa náboženských zásad, lebo to prináša všetkým úžitok. Obetované zviera hneď dostane ľudské telo a nemusí transmigrovať z jedného životného druhu do druhého. Brāhmani vďaka týmto obetiam dosiahnu nebeské planéty, rovnako ako kṣatriyovia, ktorých zabijú v boji.
Človek má dva druhy osobitných povinností (sva-dharma). Aby sa mohol vyslobodiť zo svojho podmieneného stavu, musí si podľa náboženských zásad plniť povinnosti, ktoré súvisia s telom, ktoré mu bolo pridelené. Keď dosiahne oslobodenie, získa jeho sva-dharma duchovný charakter a už nie je viac na úrovni hmotného telesného poňatia. V telesnom chápaní života majú brāhmani a kṣatriyovia osobitné povinnosti, ktorým sa nedá vyhnúť. Rozdelenie povinností podľa povahy a sklonov človeka je stanovené Pánom a bližšie je opísané v štvrtej kapitole. Na telesnej úrovni sa sva-dharma nazýva varṇāśrama-dharmaalebo pomocný prostriedok k dosiahnutiu duchovného poznania. L̍udská civilizácia sa začína zavedením varṇāśrama-dharmy, v štádiu osobitných povinností, ktoré boli človeku určené podľa kvality jeho hmotného tela. Plnením si povinností podľa pokynov vyšších autorít sa človek povyšuje na vyššiu životnú úroveň.