VERŠ 54
arjuna uvāca
sthita-prajñasya kā bhāṣā
samādhi-sthasya keśava
sthita-dhīḥ kiṁ prabhāṣeta
kim āsīta vrajeta kim
arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; sthita-prajñasya — toho, kto je pohrúžený v myšlienkach na Kṛṣṇu; kā — aká; bhāṣā — reč; samādhi-sthasya — toho, kto je v tranze; keśava — ó, Kṛṣṇa; sthita-dhīḥ — ten, kto neustále myslí na Kṛṣṇu; kim — ako; prabhāṣeta — hovorí; kim — ako; āsīta — sedí; vrajeta — chodí; kim — ako.
Arjuna riekol: „Ó, Keśava, ako možno spoznať človeka, ktorého vedomie zotrváva v transcendencii? Ako taký človek hovorí a aká je jeho reč? Ako sedí a ako chodí?“
Ako možno každého človeka spoznať podľa jeho osobitného postavenia, tak aj človeka vedomého si Kṛṣṇu možno spoznať podľa toho, ako rozpráva, chodí, myslí, cíti atď. Tak ako bohatý človek prejavuje isté známky, podľa ktorých sa dá spoznať, že je bohatý, alebo chorý človek, že je chorý, a učený, že je učený, tak aj osoba s transcendentálnym vedomím má osobitné znaky, o ktorých sa môžeme dozvedieť z Bhagavad-gīty. Najdôležitejší je spôsob, akým osoba vedomá si Kṛṣṇu rozpráva, pretože reč je najvýznamnejšou vlastnosťou každého človeka. Vraví sa, že hlupák sa neprezradí, kým neprehovorí. Pekne oblečeného hlupáka nemožno spoznať, kým neprehovorí, no len čo začne hovoriť, je to jasné. Prvou vlastnosťou osoby vedomej si Kṛṣṇu je, že hovorí iba o Kṛṣṇovi a o veciach, ktoré s Ním súvisia. Ďalšie vlastnosti nasledujú automaticky a budú opísané v nasledujúcich veršoch.