VERŠ 18
vidyā-vinaya-sampanne
brāhmaṇe gavi hastini
śuni caiva śva-pāke ca
paṇḍitāḥ sama-darśinaḥ
vidyā — učený; vinaya — pokorný; sampanne — plne obdarovaný; brāhmaṇe — v brāhmaṇovi; gavi — v krave; hastini — v slonovi; śuni — v psovi; ca — a; eva — istotne; śva-pāke — v pojedačovi psov (bezkastovný); ca — dokonca aj v; paṇḍitāḥ — tí, ktorí sú múdri; sama-darśinaḥ — vidia jedno a to isté.
Vďaka správnemu poznaniu vidia múdri v učenom a pokornom brāhmaṇovi, v krave, v slonovi, v psovi a v pojedačovi psov jedno a to isté.
Človek vedomý si Kṛṣṇu nerobí žiadne rozdiely medzi kastami a živočíšnymi druhmi. Brāhmaṇa a bezkastovný sa môžu zo sociálneho hľadiska odlišovať a aj pes, krava a slon patria do odlišných živočíšnych druhov, ale tieto telesné rozdiely sú pre múdreho transcendentalistu bezvýznamné. Vidí, že všetky živé bytosti majú vzťah k Najvyššiemu, lebo Najvyšší Pán je prítomný v srdciach všetkých v podobe Paramātmy. Toto je pravé poznanie. Aj keď sa telá živých bytostí odlišujú, Pán sa k nim chová láskavo a priateľsky. Hoci sa živé bytosti nachádzajú v rôznych životných podmienkach, Pán sa k nim stavia vždy ako Paramātmā a je prítomný v srdci bezkastovného i v srdci brāhmaṇa, aj keď ich telá nie sú rovnaké. Hmotné telá sú výtvorom rôznych kvalít hmotnej prírody, ale duša a Nadduša majú rovnakú duchovnú povahu. Rovnaké sú však iba v kvalite, nie v kvantite. Individuálna duša je prítomná len v jednom určitom tele, jej vedomie sa obmedzuje len na jej telo, zatiaľ čo Nadduša (Paramātmā) je prítomná vo všetkých telách a je si vedomá všetkých tiel bez výnimky. Človek vedomý si Kṛṣṇu toto všetko dokonale vie, a preto je naozaj učený a na všetky tvory hľadí rovnako. Podobnosť povahy duše a Nadduše spočíva v tom, že obidve sú vedomé, večné a blažené. Rozdiel je však v tom, že individuálna duša je vedomá v ohraničenej oblasti jedného tela, zatiaľ čo Nadduša si je vedomá všetkých tiel. Nadduša je prítomná vo všetkých telách bez rozdielu.