VERŠ 26

Každý inteligentný človek by si mal uvedomiť dôležitosť vedomia Kṛṣṇu a transcendentálnej láskyplnej služby, aby mohol dospieť do večného zvrchovaného sídla, plného neutíchajúcej radosti. Spôsob, akým sa tam dostať, je veľmi jednoduchý a môže sa oň pokúsiť aj ten najchudobnejší človek, ktorý nemá žiadne kvalifikácie. Jediné, čo sa v tejto súvislosti vyžaduje, je stať sa Pánovým čistým oddaným. Nezáleží na tom, kým alebo čím človek je. Je to také jednoduché, že dokonca aj obyčajný lístok, vodu alebo ovocie možno obetovať Najvyššiemu Pánovi s čistou láskou a Jeho to poteší a prijme to. Takže vedomie Kṛṣṇu je také jednoduché a univerzálne, že nikomu nemôže byť odopreté. Kto by bol taký hlúpy a odmietol túto jednoduchú metódu na dosiahnutie najvyššej životnej dokonalosti? Śrī Kṛṣṇa chce iba láskyplnú službu, nič viac. Kṛṣṇa prijme aj malý kvet od Svojho čistého oddaného. Nechce však nijakú obetinu od neoddaného. V skutočnosti nič nepotrebuje, pretože je sebestačný, a predsa prijme dar Svojho oddaného ako dôkaz Jeho lásky a náklonnosti. Vyvinúť lásku ku Kṛṣṇovi je najvyššou životnou dokonalosťou. V tomto verši používa Kṛṣṇa slovo bhakti dvakrát, aby zdôraznil, že bhakti, čiže oddaná služba, je jediný spôsob ako sa k Nemu priblížiť. Nič iné, ako napríklad to, že sa človek stane brāhmaṇom, učeným vedcom, bohatým mužom alebo veľkým filozofom, nemôže prinútiť Kṛṣṇu k tomu, aby prijal našu obeť. Je to iba bhakti, vďaka ktorej Kṛṣṇa prejaví záujem a prijme čokoľvek od kohokoľvek. Bhakti nemá príčinu. Je to večný proces a priama činnosť v službe absolútnemu celku.

Pán Kṛṣṇa už vysvetlil, že je jediným užívateľom, prvotným Bohom a skutočným príjemcom obetí a v tomto verši objasňuje, akému druhu obetí dáva prednosť. Ak si želáme oddane slúžiť Najvyššiemu Pánovi, aby sme sa očistili a dosiahli najvyššieho cieľa — transcendentálnej láskyplnej služby Bohu — potom musíme zistiť, čo od nás vyžaduje. Ten, kto Kṛṣṇu ľúbi, Mu dá čokoľvek, čo si zaželá, a neponúkne Mu nič, čo nechce. Preto nemôžeme obetovať Kṛṣṇovi mäso, ryby alebo vajcia. Keby po týchto veciach túžil, určite by nás o ne požiadal. Namiesto toho však jasne žiada, aby sme Mu ponúkali lístok, kvet, ovocie a vodu — a že takú obeť prijme. Z toho môžeme usúdiť, že neprijme mäso, ryby alebo vajcia. Zelenina, obilie, ovocie, mlieko a voda predstavujú vhodnú ľudskú potravu, predpísanú samotným Kṛṣṇom. Ak jeme niečo iné, nemôžeme Mu to obetovať, pretože to neprijme. Keď obetujeme Kṛṣṇovi nevhodné jedlo, nemôžeme povedať, že Mu slúžime s láskou a oddanosťou.

V tretej kapitole, trinástom verši, Śrī Kṛṣṇa vysvetľuje, že iba zvyšky po obeti sú očistené a vhodné ako pokrm pre tých, ktorí túžia po duchovnom živote a vyslobodení sa z hmotného zapletenia. V tom istom verši hovorí, že tí, ktorí neobetujú svoje jedlo, jedia iba hriech. Inými slovami, každým sústom sa ešte viac zaplietajú do labyrintu hmotnej existencie. Oddaný však pripravuje chutné a jednoduché vegetariánske jedlo, ktoré obetuje pred obrázkom alebo Božstvom Kṛṣṇu s pokornými poklonami a modlí sa, aby Śrī Kṛṣṇa túto skromnú obetinu prijal. Týmto spôsobom robí postupný pokrok v duchovnom živote, očisťuje svoje telo a vytvára jemnejšie mozgové tkanivo, čo mu pomôže jasne myslieť. Najdôležitejšie však je, aby obetovanie vykonával s láskou. Kṛṣṇa nepotrebuje jedlo, pretože beztak všetko vlastní, ale prijme obetovanie, ak Ho niekto túži týmto spôsobom potešiť. Dôležitou prísadou pri varení, slúžení a obetovaní je láska ku Kṛṣṇovi.

Neosobní filozofi, ktorí tvrdia, že Absolútna pravda nemá zmysly, nemôžu pochopiť tento verš Bhagavad-gīty. Buď to prijmú ako metaforu, alebo ako dôkaz ľudskej povahy hlavného rečníka Bhagavad-gīty. V skutočnosti však Śrī Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť zmysly má, a Jeho zmysly sú tiež zameniteľné, čo znamená, že jeden zmysel môže vykonávať úkony iných zmyslov. Toto je jedna z vlastností, na ktorú býva poukazované, keď sa hovorí o Kṛṣṇovej absolútnosti. Keby nemal zmysly, sotva by sme Ho mohli považovať za dokonalého. V siedmej kapitole Kṛṣṇa vysvetľuje, že oplodní hmotnú prírodu živými bytosťami prostým pohľadom. Kṛṣṇovo načúvanie láskyplným slovám oddaného pri obetovaní jedla je úplne totožné s Jeho jedením a v skutočnosti jedlo i ochutnáva. Toto treba obzvlášť zdôrazniť. Keďže Kṛṣṇa je absolútny, Jeho načúvanie je totožné s jedením alebo ochutnávaním. Iba oddaný, ktorý bez interpretácií prijíma Kṛṣṇu tak, ako sa sám popisuje, môže pochopiť, že Najvyššia Absolútna Pravda môže jesť a pochutnávať si na jedle.