VERŠE 37-38
yady apy ete na paśyanti
lobhopahata-cetasaḥ
kula-kṣaya-kṛtaṁ doṣaṁ
mitra-drohe ca pātakam
kathaṁ na jñeyam asmābhiḥ
pāpād asmān nivartitum
kula-kṣaya-kṛtaṁ doṣaṁ
prapaśyadbhir janārdana
yadi — ak; api — dokonca; ete — oni; na — nie; paśyanti — vidia; lobha — žiadostivosť; upahata — premožení; cetasaḥ — ich srdcia; kula-kṣaya — v zabití rodiny; kṛtam — urobiť; doṣam — chybu; mitra-drohe — hádky s priateľmi; ca — tiež; pātakam — hriešne následky; katham — prečo; na — nebudeme; jñeyam — vedieť to; asmābhiḥ — my; pāpāt — od hriechu; asmāt — tieto; nivartitum — zastaviť; kula-kṣaya — vyhladenie rodu; kṛtam — takto konať; doṣam — zločin; prapaśyadbhiḥ — tými, ktorí vidia; janārdana — ó, Kṛṣṇa.
Ó, Janārdana, hoci títo muži, ktorých srdcia premohla žiadostivosť, nevidia nič zlého v zabíjaní príslušníkov svojej rodiny a v hádkach so svojimi priateľmi, prečo by sme my, ktorí v zničení rodu vidíme zločin, mali konať takto hriešne?
Kṣatriya nesmie odmietnuť bojovať, keď ho k tomu niekto vyzve. Nesmie dokonca odmietnuť, ani keď ho vyzvú k nejakej hre (v kocky a pod.) Arjuna teda nemohol boj odmietnuť, pretože ho vyzval Duryodhana. V tejto situácii však usudzoval, že Duryodhana bol zaslepený a nemohol predvídať následky svojej výzvy, zatiaľ čo Arjuna zlé následky takého činu predvídal, a preto výzvu prijať nechcel. Povinnosti sú záväzné iba vtedy, ak sú ich následky kladné, ináč nie. Po zvážení všetkých pre a proti sa Arjuna rozhodol, že bojovať nebude.