VERŠ 41
saṅkaro narakāyaiva
kula-ghnānāṁ kulasya ca
patanti pitaro hy eṣāṁ
lupta-piṇḍodaka-kriyāḥ
saṅkaraḥ — také nežiadúce deti; narakāya — spôsobia pekelný život; eva — istotne; kula-ghnānām — pre ničiteľov rodiny; kulasya — pre rodinu; ca — tiež; patanti — poklesnúť; pitaraḥ — predkovia; hi — istotne; eṣām — im; lupta — zastavené; piṇḍa — obete jedla; udaka — voda; kriyāḥ — vykonávanie.
Pribúdanie nežiadúceho obyvateľstva spôsobí pekelný život rodiny, ako aj tých, ktorí rodinné tradície ničia. Predkovia takto zničených rodín poklesnú tiež, lebo sa im prestane obetovať jedlo a voda.
Podľa predpísaných zásad pre plodonosné činnosti musí človek pravidelne obetovať vodu a jedlo rodinným predkom. Pri tejto obeti je uctievaný Viṣṇu, pretože prijímaním jedla obetovaného Viṣṇuovi sa človek oslobodzuje od následkov za svoje niekdajšie činy. Je možné, že predkovia trpia následkami za svoje niekdajšie hriechy, a niektorí z nich možno neboli obdarovaní ani hrubohmotným telom a musia žiť v subtílnych telách duchov. Keď im však potomkovia obetujú prasādam, teda jedlo, ktoré bolo obetované Viṣṇuovi, oslobodia sa z tiel duchov i z iných utrpení. Takáto pomoc predkom je rodinnou tradíciou a pre tých, ktorí nevykonávajú priamu oddanú službu Kṛṣṇovi, sú tieto obrady povinné. Človek, ktorý oddane slúži Bohu, nemusí tieto obrady vykonávať. Už jednoduchým vykonávaním oddanej služby môže človek oslobodiť tisíce predkov od všetkých druhov utrpenia. V Śrīmad-Bhāgavatame (11.5.41) je uvedené:
devarṣi-bhūtāpta-nṛṇāṁ pitṝṇāṁ
na kiṅkaro nāyam ṛṇī ca rājan
sarvātmanā yaḥ śaraṇaṁ śaraṇyaṁ
gato mukundaṁ parihṛtya kartam
„Ten, kto prijal útočisko pri lotosových nohách Mukundu, darcu oslobodenia, kto sa vzdal všetkých povinností a s vážnosťou sa vydal na cestu oddanej služby, nemá voči polobohom, mudrcom, členom rodiny, predkom, voči ľudstvu, ani voči ostatným tvorom žiadne povinnosti ani záväzky.“ Tieto záväzky sa automaticky splnia, keď človek vykonáva oddanú službu Najvyššej Božskej Osobnosti.