VERŠ 1
arjuna uvāca
mad-anugrahāya paramaṁ
guhyam adhyātma-saṁjñitam
yat tvayoktaṁ vacas tena
moho ’yaṁ vigato mama
arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; mat-anugrahāya — len z náklonnosti; paramam — najvyšší; guhyam — dôverné záležitosti; adhyātma — duchovné; saṁjñitam — čo sa týka; yat — čo; tvayā — Tebou; uktam — povedané; vacaḥ — slová; tena — z tejto; mohaḥ — ilúzia; ayam — toto; vigataḥ — je odstránené; mama — môj.
Arjuna riekol: „Vypočul som si Tvoje pokyny týkajúce sa týchto najdôvernejších duchovných záležitostí, o ktorých si ma tak láskavo poučil, a moja ilúzia sa rozptýlila.
V tejto kapitole je Kṛṣṇa označený ako príčina všetkých príčin. Kṛṣṇa je príčinou Mahāviṣṇua, z ktorého pochádzajú všetky hmotné vesmíry. Nie je obyčajná inkarnácia, je zdrojom všetkých inkarnácií. To bolo jasne vysvetlené v predchádzajúcej kapitole.
Arjuna teraz hovorí, že jeho ilúzia sa rozptýlila. To znamená, že Arjuna viac nezmýšľa o Kṛṣṇovi ako o obyčajnej ľudskej bytosti a o svojom priateľovi, ale ako o zdroji všetkého. Arjuna je veľmi inteligentný a je šťastný, že má takého priateľa, akým je Kṛṣṇa; teraz si však myslí, že hoci on sám môže prijať Kṛṣṇu ako zdroj všetkého jestvujúceho, ostatní Ho tak prijať nemôžu. Z tohoto dôvodu chce ustanoviť Kṛṣṇovu božskú povahu pre všetkých, a preto Ho v tejto kapitole žiada, aby mu vyjavil Svoju vesmírnu podobu. Ak niekto uzrie Kṛṣṇovu vesmírnu podobu, preľakne sa ako Arjuna, ale Kṛṣṇa je taký láskavý, že opäť prijme Svoju pôvodnú podobu. Arjuna súhlasí so všetkým, čo Kṛṣṇa už niekoľkokrát povedal: Kṛṣṇa sa mu prihovára len pre jeho vlastné dobro. Arjuna si uvedomuje, že všetko sa odohráva len vďaka Kṛṣṇovej milosti. Teraz je presvedčený, že Kṛṣṇa je príčinou všetkých príčin a že v podobe Nadduše sídli v srdciach všetkých živých tvorov.