No edit permissions for Slovenčina

VERŠ 21

kārya-kāraṇa-kartṛtve
hetuḥ prakṛtir ucyate
puruṣaḥ sukha-duḥkhānāṁ
bhoktṛtve hetur ucyate

kārya — účinok; kāraṇa — príčina; kartṛtve — týkajúci sa stvorenia; hetuḥ — nástroj; prakṛtiḥ — hmotná príroda; ucyate — hovorí sa; puruṣaḥ — živá bytosť; sukha — šťastie; duḥkhānām — strasť; bhoktṛtve — v pôžitku; hetuḥ — nástroj; ucyate — hovorí sa.

Hovorí sa, že príroda je príčinou všetkých hmotných príčin a dôsledkov, zatiaľ čo živá bytosť je príčinou rôznych strastí a pôžitkov v tomto svete.

Najrôznejšie prejavy tiel a zmyslov živých bytostí pochádzajú z hmotnej prírody. Existuje 8 400 000 rôznych foriem života a táto rozmanitosť je výtvorom hmotnej prírody. Tieto životné druhy zodpovedajú rôznym konceptom zmyslového pôžitku živej bytosti, túžiacej v tom alebo onom tele. V tele, do ktorého bola umiestnená, neskôr prežíva rôzne druhy šťastia a utrpenia. Šťastie a strasť živej bytosti sa týkajú jej tela, a nie jej samotnej. Niet pochybností o tom, že vo svojom pôvodnom stave zažíva skutočné šťastie a že tento stav je jej pôvodnou povahou. Keďže si však živá bytosť priala vládnuť hmotnej prírode, nachádza sa v hmotnom svete. S ničím podobným sa v duchovnom svete nestretneme. Duchovný svet je čistý, kým v hmotnom svete každý ťažko zápasí, aby pre svoje telo obstaral rôzne druhy pôžitku. Jasnejšie to môžme pochopiť, ak uvážime, že telo je produktom zmyslov. Zmysly sú nástroje, určené na uspokojenie túžob. Telo a zmysly poskytuje hmotná príroda, a ako bude jasne vysvetlené v nasledujúcom verši, živá bytosť je požehnaná alebo zatratená podľa svojich minulých túžob a skutkov. Podľa svojich túžob a činností umiestni hmotná príroda dušu do rôznych podmienok. Živá bytosť si sama môže za svoje postavenie, ktoré so sebou prináša šťastie a nešťastie. Akonáhle sa živá bytosť inkarnuje, dostane sa pod nadvládu prírody, pretože telo je z hmoty a musí konať podľa prírodných zákonov. V tomto okamihu nemá živá bytosť nijakú možnosť tento zákon zmeniť. Povedzme, že nejaká bytosť sa vtelila do psa. Akonáhle dostane psie telo, musí sa správať ako pes. Inak sa chovať nemôže. Ak živá bytosť vstúpi do tela ošípanej, musí sa chovať ako prasa a žrať výkaly. A ak dostane telo poloboha, musí sa správať ako poloboh. Taký je zákon prírody. Za všetkých okolností však Nadduša sprevádza individuálnu dušu, čo je vysvetlené vo Vedach: dvā suparṇā sayujā sakhāyaḥ (Muṇḍaka Upaniṣad 3.1.1). Najvyšší Pán je k živej bytosti taký láskavý, že je večným spoločníkom individuálnej duše a za všetkých okolností prítomný ako Nadduša alebo Paramātmā.

« Previous Next »