VERŠ 8
śarīraṁ yad avāpnoti
yac cāpy utkrāmatīśvaraḥ
gṛhītvaitāni saṁyāti
vāyur gandhān ivāśayāt
śarīram — telo; yat — tak, ako; avāpnoti — získava; yat — ako; ca api — tiež; utkrāmati — opúšťa; īśvaraḥ — pán tela; gṛhītvā — prijíma; etāni — tieto všetky; saṁyāti — odchádza; vāyuḥ — vietor; gandhān — vôňa; iva — podobne; āśayāt — z ich zdrojov.
V hmotnom svete prenáša živá bytosť svoje rôzne poňatia života z jedného tela do druhého, podobne ako vietor prenáša vône. Takto prijíma jeden druh tela a znovu ho opúšťa, aby prijala ďalší.
V tejto śloke je živá bytosť označená slovom īśvara, pán vlastného tela. Ak chce, môže vymeniť svoje telo za vyššie, no práve tak ho môže vymeniť aj za nižšie. Je do istej miery nezávislá. Výmeny, ku ktorým dochádza, závisia od živej bytosti. V okamihu smrti ju vedomie, ktoré vyvinula, privedie do nového tela. Ak vyvinula vedomie podobné psiemu alebo mačaciemu, môže si byť istá, že v budúcom živote dostane telo mačky alebo psa. Ak svoje vedomie upevnila v božských kvalitách, dostane v budúcom živote telo poloboha. Ak si je vedomá Kṛṣṇu, dostane sa na Kṛṣṇaloku do duchovného sveta a môže sa stýkať s Kṛṣṇom. Je naivné myslieť si, že so zánikom tela všetko končí. Individuálna duša prechádza z jedného tela do druhého, a súčasné telo a skutky živej bytosti sú základom jej budúceho tela. Presne podľa svojej karmy dostane nové telo, ktoré bude musieť v určitom okamihu opustiť. Tu sa uvádza, že jemnohmotné telo, ktoré prenáša koncept budúceho tela, vyvinie nové telo v ďalšom živote. Proces transmigrácie duše z jedného tela do druhého a zápas v tele sa nazýva karṣati, boj o existenciu.