VERŠ 18
ahaṅkāraṁ balaṁ darpaṁ
kāmaṁ krodhaṁ ca saṁśritāḥ
mām ātma-para-deheṣu
pradviṣanto ’bhyasūyakāḥ
ahaṅkāram — falošným egom; balam — silou; darpam — pýchou; kāmam — žiadostivosťou; krodham — hnevom; ca — tiež; saṁśritāḥ — ktorý sídli; mām — Mne; ātma — v ich vlastných; para — a v iných; deheṣu — telách; pradviṣantaḥ — rúhajú sa; abhyasūyakāḥ — závistiví.
Zmätení falošným egom, silou, pýchou, žiadostivosťou a hnevom, závidia démonskí ľudia Najvyššiemu Pánovi, ktorý sídli v ich vlastných telách i telách druhých, a rúhajú sa pravému náboženstvu.
Démonský človek, ktorý sa neustále protiví Božej autorite, nemá žiadnu vieru v písma. Je nevraživý voči písmam aj voči existencii Boha. Táto nenávisť je spôsobená takzvanou prestížou a hromadením bohatstva a moci. Nevie, že tento život je iba prípravou na ďalší život. Závidí sám sebe, aj druhým. Preto sa dopúšťa násilia na svojom vlastnom tele aj na telách druhých. Nemá poznanie, a preto sa nezaujíma o zvrchovanú moc Najvyššej Božskej Osobnosti. Pretože závidí písmam a Najvyššej Božskej Osobnosti, predkladá falošné argumenty proti existencii Boha a popiera autoritu písiem. Považuje sa za nezávislého a mocného v každej činnosti a súdi, že nakoľko sa mu v jeho sile, bohatstve a moci nikto nevyrovná, môže si robiť, čo chce a nik ho nemôže zastaviť. Ak sa objaví nepriateľ, ktorý by mohol ohroziť úspešné uskutočnenie jeho úmyslov, plánuje, ako by ho svojou mocou mohol zničiť.