VERŠ 10
yāta-yāmaṁ gata-rasaṁ
pūti paryuṣitaṁ ca yat
ucchiṣṭam api cāmedhyaṁ
bhojanaṁ tāmasa-priyam
yāta-yāmam — potrava pripravená viac ako tri hodiny pred požitím; gata-rasam — bez chuti; pūti — páchnúca; paryuṣitam — v rozklade; ca — tiež; yat — to, čo; ucchiṣṭam — zbytky jedla po druhom; api — tiež; ca — a; amedhyam — nedotknuteľné; bhojanam — jedlo; tāmasa — ľuďom v kvalite temnoty; priyam — milé.
Zbytky jedla druhých, potrava pripravená viac ako tri hodiny pred požitím, potrava bez chuti, zatuchnutá, v rozklade a nečistá je milá ľuďom v kvalite nevedomosti.
Účelom potravy je predĺžiť si život, očisťovať myseľ a dodávať telu silu. To je jej jediný význam. Veľké autority v minulosti vybrali potravu, ktorá najviac prospieva zdraviu a predlžuje ľudský život, ako napríklad mliečne výrobky, cukor, ryža, pšenica, ovocie a zelenina. Iné druhy potravín ako napríklad pečená kukurica alebo melasa, ktoré samy o sebe nie sú obzvlášť chutné, môžu slúžiť ako pochutiny, ak k nim pridáme mlieko alebo iné potraviny, potom sú v kvalite dobra. Všetky tieto potraviny sú od prírody čisté. Dajú sa ľahko odlíšiť od nečistých požívatín, akými sú mäso a alkohol. Tučné jedlá, o ktorých bola zmienka v ôsmom verši, nemajú nič spoločného s tukom zo zabitých zvierat. Zvierací tuk je obsiahnutý v mlieku — najlepšom zo všetkých jedál. Mlieko, maslo, syr a podobné produkty obsahujú zvierací tuk vo forme, ktorá si nevyžaduje smrť nevinných zvierat. Iba krutá mentalita ľudí je príčinou toho, že toto zabíjanie pokračuje. Potrebný tuk môžeme získať civilizovaným spôsobom — z mlieka. Zabíjania zvierat sa dopúšťajú iba bytosti, ktoré sú na nižšom stupni ako ľudia. V lúpanom hrachu, dāle, celozrnnej múke a pod. je proteínov viac než dosť.
Jedlá v kvalite vášne, ktoré sú horúce, príliš slané a horké alebo nadmieru korenené štipľavou paprikou, spôsobujú utrpenie, pretože oslabujú hlien v žalúdku, čím de facto zapríčiňujú ochorenie. Jedlá v kvalite nevedomosti alebo temnoty sú predovšetkým tie, ktoré nie sú čerstvé. Akékoľvek jedlo, ktoré bolo pripravené pred viac než tromi hodinami pred požitím (okrem prasādam, jedla obetovaného Pánovi), patrí do kvality nevedomosti. Tieto jedlá zapáchajú, pretože sa už začali rozkladať. L̍uďom v tejto kvalite je však takýto zápach príjemný, zatiaľ čo ľuďom v kvalite dobra pripadá odporný.
Zbytky môžu byť zjedené len vtedy, ak bolo jedlo vopred obetované Najvyššiemu Pánovi, alebo ak sa jedná o zbytky, ktoré po sebe zanechali sväté osoby, najmä duchovný učiteľ. Inak patria do kvality nevedomosti a zvyšujú riziko infekcie a choroby. Hoci také jedlá vyhovujú ľuďom v kvalite nevedomosti, ľuďom v kvalita dobra sú nielen nepríjemné, ale nemôžu sa ich ani dotknúť. Najlepšie jedlo je to, ktoré bolo obetované Najvyššej Božskej Osobnosti. Śrī Kṛṣṇa hovorí v Bhagavad-gīte (9.26), že prijme jedlo zo zeleniny, múky a mlieka, ak Mu bolo obetované s láskou a oddanosťou. Patraṁ puṣpaṁ phalaṁ toyam. Samozrejme, najdôležitejšia pri obetovaní jedla Najvyššej Božskej Osobnosti je láska a oddanosť. Uvádza sa tiež, že prasādam musí byť pripravené určitým spôsobom. Každé jedlo, ktoré bolo pripravené podľa pokynov písiem a obetované Najvyššiemu Pánovi, môže byť prijaté, aj keď nie je úplne čerstvé, pretože také jedlo je transcendentálne. Aby bolo jedlo čisté, požívateľné a všetkým chutilo, malo by byť vždy obetované Najvyššej Božskej Osobnosti.