VERŠ 14
deva-dvija-guru-prājña-
pūjanaṁ śaucam ārjavam
brahmacaryam ahiṁsā ca
śārīraṁ tapa ucyate
deva — Najvyššieho Pána; dvija — brāhmaṇov; guru — duchovného učiteľa; prājña — a osobnosti hodné uctievania; pūjanam — uctievanie; śaucam — čistota; ārjavam — prostota; brahmacaryam — pohlavná zdržanlivosť; ahiṁsā — nenásilie; ca — tiež; śārīram — týkajúca sa tela; tapaḥ — sebakázeň; ucyate — nazýva sa.
K telesnej sebakázni patrí uctievanie Najvyššieho Pána, brāhmaṇov, duchovného učiteľa a nadriadených, ako sú otec a matka, ako aj čistota, prostota, celibát a nenásilie.
Najvyššia Božská Osobnosť popisuje v tomto verši rôzne druhy sebakázní a pokání. Najprv objasňuje sebakázeň vykonávanú telom. Mali by sme si ctiť, alebo sa učiť ctiť Boha alebo polobohov, dokonale kvalifikovaných brāhmaṇov a duchovného učiteľa a nadriadených, ako sú otec a matka vrátane osôb, ktoré sú dobre oboznámené s vedskym poznaním. Im všetkým by sme mali preukazovať náležitú úctu. Mali by sme sa cvičiť v čistote — ako vonkajšej, tak aj vnútornej — a učiť sa jednoduchému životu. Nemali by sme robiť nič, čo nie je schválené v písmach. Nie je prípustný ani mimomanželský pohlavný styk, pretože pohlavný život je podľa písiem povolený iba v manželskom zväzku, a nie inak. Tomu sa hovorí celibát. Táto sebakázeň a pokánie sa vzťahuje na telo.