VERŠ 19
mūḍha-grāheṇātmano yat
pīḍayā kriyate tapaḥ
parasyotsādanārthaṁ vā
tat tāmasam udāhṛtam
mūḍha — pochabý; grāheṇa — s úsilím; ātmanaḥ — sám seba; yat — ktorá; pīḍayā — trýznením; kriyate — konané; tapaḥ — o pokání; parasya — druhým; utsādana-artham — aby priviedla do skazy; vā — alebo; tat — to; tāmasam — v kvalite nevedomosti; udāhṛtam — hovorí sa.
O sebakázni konanej z nerozumu, sebatrýznením alebo s úmyslom privodiť skazu či ublížiť druhým, sa hovorí, že náleží do kvality nevedomosti.
Sú prípady kedy démoni podstupujú prísne pokánia, aby sa stali nesmrteľnými a mohli zabíjať polobohov. Hiraṇyakaśipu sa napríklad modlil o tieto veci k Brahmovi, ale nakoniec bol zabitý Najvyššou Božskou Osobnosťou. Činiť pokánie kvôli niečomu nedosiahnuteľnému náleží zaiste do kvality nevedomosti.