VERŠ 20
dātavyam iti yad dānaṁ
dīyate ’nupakāriṇe
deśe kāle ca pātre ca
tad dānaṁ sāttvikaṁ smṛtam
dātavyam — obdarovaniahodný; iti — tak; yat — ten, ktorí; dānam — milodar; dīyate — je daný; anupakāriṇe — nehľadiac na odmenu; deśe — na vhodnom mieste; kāle — v správny čas; ca — a; pātre — vhodnej osobe; ca — a; tat — tento; dānam — milodar; sāttvikam — v kvalite dobra; smṛtam — považuje sa.
Dar daný z povinnosti, bez nároku na odmenu, v pravý čas, na správnom mieste a osobe, ktorá je ho hodná, sa považuje za dar v kvalite dobra.
Vo vedskej literatúre sa odporúča obdarúvať tých, ktorí sa venujú duchovným činnostiam. Neustále musíme mať na zreteli duchovnú dokonalosť. Preto sa odporúča dávať dary na pútnych miestach, pri zatmení Slnka, alebo Mesiaca, na konci mesiaca, kvalifikovanému brāhmaṇovi, vaiṣṇavovi (oddanému) alebo v chrámoch. Taká dobročinnosť musí byť vykonávaná bez sebamenšieho nároku na odmenu. Zo súcitu niekedy obdarúvame chudobných, no ak toho nie sú hodní, nerobíme nijaký duchovný pokrok. Inými slovami, nerozlišujúca dobročinnosť sa vo vedskej literatúre neodporúča.