VERŠ 6
na caitad vidmaḥ kataran no garīyo
yad vā jayema yadi vā no jayeyuḥ
yān eva hatvā na jijīviṣāmas
te ’vasthitāḥ pramukhe dhārtarāṣṭrāḥ
na — ani; ca — tiež; etat — to; vidmaḥ — vieme; katarat — ktoré; naḥ — nás; garīyaḥ — lepšie; yat vā — či; jayema — porazíme; yadi — ak však; vā — alebo; naḥ — nás; jayeyuḥ — porazia; yān — tí, ktorí; eva — istotne; hatvā — zabitím; na — nikdy; jijīviṣāmaḥ — chcieť žiť; te — všetci; avasthitāḥ — nachádzajú sa; pramukhe — pred; dhārtarāṣṭrāḥ — Dhṛtarāṣṭrových synov.
Ani nevieme, čo je lepšie — zvíťaziť, či podľahnúť. Keď zabijeme Dhṛtarāṣṭrových synov, ktorí tu stoja pred nami na bojisku, potom ani my sami nebudeme chcieť ďalej žiť.
Povinnosťou kṣatriyu je bojovať, no Arjuna napriek tomu nevedel, či sa má boja zúčastniť a riskovať zbytočné násilie, alebo od boja upustiť a živiť sa žobraním. Ak by nepriateľa v boji neporazil, bolo by žobranie jeho jediným zdrojom obživy. A víťazstvo preňho nebolo isté, pretože zvíťaziť mohla hociktorá strana. Aj keby zvíťazil (právo bolo na jeho strane) a Dhṛtarāṣtrovi synovia by v boji zahynuli, bolo by veľmi ťažké žiť bez nich. Za týchto okolností by to preňho bol iba iný druh porážky. Všetky tieto úvahy plne dokazovali, že Arjuna nebol len veľký oddaný, ale aj veľmi osvietený človek, ktorý dokonale ovládal svoju myseľ a zmysly. Jeho odhodlanie žiť z almužien, hoci sa narodil v kráľovskej rodine, bolo ukážkou odriekania. Arjuna bol naozaj cnostný, čo koniec-koncov vyplýva z jeho vlastností, vrátane jeho viery v pokyny svojho duchovného učiteľa Śrī Kṛṣṇu. Bol preto hoden vyslobodenia. Kým nie sú zmysly ovládnuté, nejestvuje žiadna možnosť povznesenia sa na úroveň poznania a bez poznania a oddanosti sa nedá dosiahnuť vyslobodenie z hmotnej existencie.