VERŠ 63
krodhād bhavati sammohaḥ
sammohāt smṛti-vibhramaḥ
smṛti-bhraṁśād buddhi-nāśo
buddhi-nāśāt praṇaśyati
krodhāt — z hnevu; bhavati — vzniká; sammohaḥ — úplná ilúzia; sammohāt — z ilúzie; smṛti — pamäť; vibhramaḥ — zmätok; smṛti-bhraṁśāt — po zmätení pamäte; buddhi-nāśaḥ — strata inteligencie; buddhi-nāśāt — a zo straty inteligencie; praṇaśyati — človek poklesne.
Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň.
Śrīla Rūpa Gosvāmī nám hovorí:
prāpañcikatayā buddhyā
hari-sambandhi-vastunaḥ
mumukṣubhiḥ parityāgo
vairāgyaṁ phalgu kathyate
(Bhakti-rasāmṛta-sindhu 1.2.258)
Rozvíjaním nášho duchovného vedomia môžeme zrealizovať, že v oddanej službe má všetko svoje miesto. Tí, čo nemajú znalosť o duchovných činnostiach robených s láskou pre Kṛṣṇu, sa umelo pokúšajú vyhýbať sa hmotným predmetom a napriek tomu, že túžia po vyslobodení z hmotného otroctva, dokonalosť odriekania nedosiahnu. Ich takzvané odriekanie sa volá phalgu — podradnejšie. Oproti tomu človek vedomý si Kṛṣṇu vie, ako všetko použiť v službe Pánovi, a nestane sa obeťou materializmu. Stúpenci neosobnej filozofie napríklad neuznávajú, že Boh alebo Absolútny môže jesť, pretože je neosobný. Zatiaľ čo sa stúpenec neosobnej filozofie vyhýba dobrému jedlu, oddaný vie, že všetko treba robiť pre Kṛṣṇov pôžitok, lebo si uvedomuje, že Kṛṣṇa zje všetko, čo Mu s láskou a oddanosťou obetuje. Po obetovaní jedla Kṛṣṇovi zje zvyšky nazývané prasādam. Takto všetko zduchovnie a oddanému nehrozí poklesnutie do hmotnej existencie. Prijíma prasādam s vedomím, že potešil Kṛṣṇu, zatiaľ čo neznaboh to odmieta a považuje prasādam za hmotné. Preto sa impersonalista nemôže kvôli svojmu umelému odriekaniu tešiť zo života a aj to najmenšie vzrušenie mysle ho opäť stiahne do víru hmotnej existencie. Vraví sa, že aj keď taká duša dosiahne vyslobodenie, napokon predsa poklesne, pretože nebola podporená oddanou službou.