VERŠ 70
āpūryamāṇam acala-pratiṣṭhaṁ
samudram āpaḥ praviśanti yadvat
tadvat kāmā yaṁ praviśanti sarve
sa śāntim āpnoti na kāma-kāmī
āpūryamāṇam — vždy naplnený; acala-pratiṣṭham — pevne umiestnený; samudram — oceán; āpaḥ — voda; praviśanti — vstúpi; yadvat — ako; tadvat — takto; kāmāḥ — túžby; yam — ku komu; praviśanti — vstúpi; sarve — všetky; saḥ — táto osoba; śāntim — mier; āpnoti — dosiahne; na — nie; kāma-kāmī — ten, kto túži uspokojovať svoje túžby.
Mier môže dosiahnuť iba ten, kto sa nenechá vyrušovať nepretržitými prúdmi žiadostivosti, vlievajúcimi sa ako rieky do oceánu, ktorý napriek tomu zostáva vo svojom základe nehybný — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje túžby.
Hoci sa do šíreho oceánu vlieva veľa vody, predovšetkým v období dažďov, oceán zostáva rovnaký a nevystupuje zo svojich brehov. To sa dá povedať aj o osobe vedomej si Kṛṣṇu. Kým máme hmotné telá, túžby po zmyslovom pôžitku neutíchajú. Oddaný sa však nimi nedá rušiť vďaka svojej duchovnej dokonalosti. Človeku vedomému si Kṛṣṇu nič nechýba, lebo Kṛṣṇa mu dáva všetky hmotné potreby. Preto je ako oceán večne nemenný a spočíva sám v sebe. Túžby môžu doňho prúdiť ako rieky do oceánu, ale on zostáva vo svojom konaní pevný a túžby po zmyslovom pôžitku ho ani trochu neznepokojujú. Človeka vedomého si Kṛṣṇu môžeme spoznať podľa nezáujmu o hmotné zmyslové pôžitky, aj keď túžba po nich zostáva. Keďže je spokojný v transcendentálnej láskyplnej službe Kṛṣṇovi, je stály ako oceán, a nachádza sa v úplnom pokoji. Tí, ktorí sa snažia uspokojovať svoje túžby hmotným pokrokom a niekedy aj spásou, nikdy nedosiahnu mier. Tí, čo pracujú pre plody svojej práce, tí, ktorí hľadajú spásu, a tiež yogīni, ktorí sa usilujú získať mystické sily, sú nešťastní, lebo ich túžby zostanú nenaplnené. Ale človek vedomý si Kṛṣṇu je šťastný v službe Bohu, a preto nevyhľadáva uspokojovanie svojich túžob. V skutočnosti ani netúži po vyslobodení z takzvaného hmotného zajatia. Kṛṣṇov oddaný nemá žiadne hmotné túžby, a preto sa raduje z dokonalého pokoja a mieru.