VERŠ 13
yajña-śiṣṭāśinaḥ santo
mucyante sarva-kilbiṣaiḥ
bhuñjate te tv aghaṁ pāpā
ye pacanty ātma-kāraṇāt
yajña-śiṣṭa — jedlo, ktoré sa je po vykonaní obete; aśinaḥ — tí, ktorí jedia; santaḥ — oddaní; mucyante — sú oslobodení od; sarva — všetkých druhov; kilbiṣaiḥ — hriechov; bhuñjate — užívajú; te — oni; tu — ale; agham — ťažké hriechy; pāpāḥ — hriešnici; ye — oni; pacanti — pripravujú jedlo; ātma-kāraṇāt — pre zmyslový pôžitok.
Pánovi oddaní sú zbavení všetkých hriechov, pretože jedia jedlo, ktoré bolo najprv obetované. No tí, čo pripravujú jedlo pre svoj zmyslový pôžitok, jedia isto-iste iba hriech.
Oddaní Najvyššieho Pána alebo osoby vedomé si Kṛṣṇu, sa nazývajú santovia a milujú Pána, ako je potvrdené v Brahma-saṁhite (5.38): premāñjana-cchurita-bhakti-vilocanena santaḥ adaiva hṛdayeṣu vilokayanti. Santovia alebo tí, ktorých láska sa navždy spája s Najvyšším Pánom Govindom (zdrojom všetkých radostí), Mukundom (darcom oslobodenia) alebo Kṛṣṇom (najpríťažlivejšou osobou), neprijmú nič bez toho, že by Mu to najskôr neobetovali. Takí oddaní preto stále vykonávajú yajñe v rôznych aspektoch oddanej služby, ako sú śravaṇam, kīrtanam, smaraṇam, arcanam atď. Tieto yajñe ich vždy ochraňujú pred všetkými druhmi znečistenia, ktoré pochádzajú z hriešnej spoločnosti v hmotnom svete. Naopak tí, ktorí pripravujú jedlo iba pre svoje uspokojenie, sa nielenže správajú ako zlodeji, ale i v pravom slova zmysle jedia hriech. Ako môže byť niekto šťastný, keď kradne a pácha hriechy? To je nemožné. Aby mohli byť ľudia za každých okolností šťastní, musia sa naučiť vykonávať jednoduchú obeť s plným vedomím Kṛṣṇu, ktorá sa volá saṇkīrtana-yajña. Inak nemôže byť na svete mier ani šťastie.