VERŠ 16
evaṁ pravartitaṁ cakraṁ
nānuvartayatīha yaḥ
aghāyur indriyārāmo
moghaṁ pārtha sa jīvati
evam — takto; pravartitam — stanovené Vedami; cakram — kolobeh; na — nie; anuvartayati — osvojí; iha — v tomto živote; yaḥ — ten, kto; agha-āyuḥ — život plný hriechov; indriya-ārāmaḥ — uspokojený zmyslovým pôžitkom; mogham — márne; pārtha — ó, syn Pṛthy (Arjuna); saḥ — on; jīvati — žije.
Môj milý Arjuna, človek, ktorý nevykonáva obete predpísané vo Vedach, vedie vskutku hriešny život, lebo ten, kto žije iba pre zmyslový pôžitok, žije márne.
V tomto verši Kṛṣṇa zavrhuje filozofiu mamonárov, ktorí vravia: „Ťažko pracuj a užívaj si.“ Pre toho, kto sa chce v tomto hmotnom svete radovať, je vykonávanie už spomínaného obetného procesu absolútne nevyhnutné. Kto sa neriadi týmito pokynmi, správa sa veľmi riskantne a stále viac upadá. Podľa prírodných zákonov je ľudský život určený predovšetkým na sebarealizáciu, a to prostredníctvom jednej z troch ciest — karma-yogy, jñāna-yogy alebo bhakti-yogy. Transcendentalisti, ktorí sa povzniesli nad neresti i nad cnosti, nemusia prísne vykonávať predpísané yajñe, ale tí, ktorí sú zaneprázdnení zmyslovými pôžitkami, sa musia očistiť prostredníctvom spomínaných obetí. L̍udia konajú všelijako. Tí, čo nemajú vedomie Kṛṣṇu, konajú s vedomím uspokojiť svoje zmysly, a preto musia robiť zbožné činy. Jednotlivé obrady sú prispôsobené tak, aby tieto osoby mohli uspokojiť svoje túžby bez toho, aby sa zaplietli do následkov. Prosperita sveta nezávisí od našej snahy, ale od plánu Najvyššieho Pána, ktorý priamo plnia polobohovia. Obete preto nie sú určené len danému polobohovi, ale zároveň sú nepriamou oddanou službou Kṛṣṇovi, pretože keď človek ovláda vykonávanie yajñí, určite získa vedomie Kṛṣṇu. Ak sa však nestane vedomým si Kṛṣṇu vykonávaním obetí, považujú sa tieto zásady za obyčajné morálne pravidlá. Aby svoj pokrok neukončil na úrovni morálnych zásad, musí ich transcendovať a dosiahnuť tak láskyplnú oddanú službu Kṛṣṇovi.