VERŠ 21
yad yad ācarati śreṣṭhas
tat tad evetaro janaḥ
sa yat pramāṇaṁ kurute
lokas tad anuvartate
yat yat — čokoľvek; ācarati — robí; śreṣṭhaḥ — ctihodný vodca; tat — to; tat — a iba to; eva — istotne; itaraḥ — obyčajný; janaḥ — človek; saḥ — on; yat — akýkoľvek; pramāṇam — príklad; kurute — robí; lokaḥ — celý svet; tat — to; anuvartate — kráča v šľapajách.
Všetko, čo robí veľký človek, robia aj ostatní ľudia. Celý svet nasleduje príklad, ktorý svojím konaním stanoví.
L̍udia vždy potrebujú nejakého vodcu, ktorý by ich učil vlastným príkladom. Vodca nemôže chcieť, aby ľudia prestali fajčiť, ak je sám fajčiar. Śrī Caitanya Mahāprabhu povedal, že učiteľ by sa predtým, než začne učiť, sám mal správať správne. Kto tak robí, nazýva sa ācārya alebo ideálny učiteľ. Aby mohol učiť ľudí, musí sa riadiť zásadami śāśtier (písiem). Nemôže vymýšľať pravidlá, ktoré nie sú v súlade so zásadami zjavených písiem. Manu-saṁhitā a ďalšie zjavené písma sa považujú za základné knihy, podľa ktorých by sa mala ľudská spoločnosť riadiť. Učení vodcovia spoločnosti sa preto musia riadiť podľa zásad základných písiem. Kto chce robiť pokroky, musí dodržiavať tieto základné pravidlá podľa vzoru veľkých učiteľov. V Śrīmad-Bhāgavatame je tiež potvrdené, že človek musí nasledovať príklad veľkých oddaných, ak chce pokročiť na ceste k duchovnej realizácii. Kráľ alebo hlava štátu, otec a učiteľ sú považovaní za prirodzených vodcov ľudstva, a preto majú veľkú zodpovednosť voči tým, ktorí sú od nich závislí. Z tohoto dôvodu musia dobre poznať morálne a duchovné zásady písiem.