VERŠ 34

Kto s láskou a oddanosťou slúži Śrī Kṛṣṇovi s vedomím potešiť Ho, prirodzene nie je ochotný oddávať sa hmotnému zmyslovému pôžitku. Ale tí, ktorí takéto vedomie nemajú, by sa mali riadiť podľa pravidiel a príkazov zjavených písiem. Neobmedzený zmyslový pôžitok je príčinou nášho zajatia v hmotnom svete, ale ten, kto sa riadi podľa zjavených písiem, sa nedá strhnúť zmyslovými predmetmi. Pre podmienenú dušu je napríklad pohlavný styk potrebný a tento pôžitok je povolený v manželstve. Písma mužovi zakazujú mať pohlavný styk s inou ženou než so svojou manželkou. Na všetky ostatné ženy sa má pozerať ako na svoje matky. Nehľadiac na tieto príkazy mávajú muži sexuálny pomer s inými ženami. Tento sklon treba potlačiť, lebo inak by mohol byť prekážkou na ceste k sebarealizácii. Keďže máme hmotné telo, je dovolené uspokojiť jeho potreby; treba to však robiť podľa pravidiel a príkazov. Nesmieme však pokladať za samozrejmosť, že nám tieto obmedzenia a príkazy budú automaticky pomáhať ovládať sa. Človek sa musí podľa nich riadiť, a nie byť k nim pripútaný, pretože aj keď ich dodržiava a obmedzuje svoj hmotný pôžitok, môže zísť z cesty — tak ako môže i na kvalitnej ceste dôjsť k nehode. Ani tie najbezpečnejšie, dobre udržiavané cesty nám nemôžu zaistiť, že nedôjde k havárii. Kvôli dlhodobému styku s hmotou je v nás hlboko zakorenená túžba po hmotných pôžitkoch. Aj keby sme sa riadili všetkými zásadami a predpismi, stále existuje možnosť poklesnutia. Takže je nevyhnutné zbaviť sa pripútanosti aj k usmerneným zmyslovým pôžitkom, ako je to najviac možné. Láskyplným vykonávaním oddanej služby Kṛṣṇovi nám však automaticky zľahostajnejú všetky zmyslové činy. Nikto by sa nemal snažiť odpútať sa od služby určenej pre potešenie Kṛṣṇu. Jediným účelom zbavenia sa pripútanosti k pominuteľným zmyslovým pôžitkom je dostať sa napokon na úroveň, keď môžeme oddane slúžiť Śrī Kṛṣṇovi.