KAPITOLA ŠTVRTÁ

VERŠ 1: Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Vyjavil som túto nehynúcu vedu o yoge bohu Slnka Vivasvānovi a Vivasvān ju zveril Manuovi, otcovi ľudského pokolenia, ktorý ju potom predniesol Ikṣvākuovi.

VERŠ 2: Takto bola táto najvyššia veda odovzdávaná postupnosťou duchovných učiteľov a takto ju prijali svätí králi. V priebehu času sa však postupnosť prerušila, a preto sa zdá, že pôvodná veda je stratená.

VERŠ 3: Tú istú starodávnu vedu o vzťahu k Najvyššiemu ti teraz vyjavujem Ja, lebo si nielen Mojím oddaným, ale i priateľom, a preto môžeš porozumieť jej transcendentálnemu tajomstvu.“

VERŠ 4: Arjuna riekol: „Veď si sa narodil oveľa neskôr než boh Slnka Vivasvān. Ako mám teda chápať, že si mu túto vedu na počiatku vyjavil Ty?“

VERŠ 5: Vznešený riekol: „Obaja sme prešli mnohými zrodeniami, ó, Arjuna. Ja si môžem pamätať všetky, ale ty nie, ó, hubiteľ nepriateľov!

VERŠ 6: Hoci som nezrodený a Moje transcendentálne telo nikdy nezaniká, a hoci som Pánom všetkého tvorstva, zjavujem sa v každom tisícročí vo Svojej pôvodnej transcendentálnej podobe.

VERŠ 7: Vždy, keď niekde nastáva úpadok náboženstva a narastá bezbožnosť, ó, potomok Bharatov, vtedy Osobne zostúpim.

VERŠ 8: Aby som oslobodil zbožných a zničil ničomníkov a aby som znovu upevnil náboženské zásady, zjavujem sa vek po veku.

VERŠ 9: Kto pozná transcendentálnu povahu Môjho zjavenia a Mojich činov, keď opúšťa svoje telo, ten sa znovu nenarodí v tomto hmotnom svete, ale dosiahne Moje večné sídlo, ó, Arjuna.

VERŠ 10: V minulosti sa mnohí a mnohí — oslobodení od lipnutia, strachu a hnevu, celkom naplnení Mnou a uchyľujúci sa pod Moju ochranu — očistili poznaním o Mne, a tak dosiahli transcendentálnu lásku ku Mne.

VERŠ 11: Každého odmeňujem podľa toho, ako sa Mi odovzdáva. Ó, syn Pṛthy, všetci v každom ohľade kráčajú Mojou cestou.

VERŠ 12: L̍udia na tomto svete túžia dosiahnuť úspech vo svojich plodonosných činnostiach, a preto uctievajú polobohov, lebo v tomto svete sa úspech pochádzajúci z plodonosných činov dostaví veľmi rýchlo.

VERŠ 13: Podľa troch kvalít hmotnej prírody a podľa činností im určených som stvoril v ľudskej spoločnosti štyri triedy. Hoci som stvoriteľom tohto zriadenia, mal by si vedieť, že som nečinný a nemenný.

VERŠ 14: Činy Ma neovplyvňujú a netúžim ani po ich plodoch. A ten, kto chápe túto pravdu o Mne, sa tiež nezapletie do následkov činov.

VERŠ 15: S týmto vedomím o Mojej transcendentálnej prirodzenosti konali v dávnych dobách všetky vyslobodené duše. Preto by si mal splniť svoju povinnosť, nasledujúc ich príklad.

VERŠ 16: Dokonca aj múdri sú zmätení, keď majú rozhodnúť, čo je čin a čo nečin. Vysvetlím ti teraz, čo je čin, a až to pochopíš, budeš oslobodený od všetkého nešťastia.

VERŠ 17: Je veľmi ťažké porozumieť zložitosti činu. Preto treba dobre vedieť, čo je čin, čo je zakázaný čin a čo je nečin.

VERŠ 18: Ten, kto vidí nečin v čine a čin v nečine, je múdry medzi ľuďmi, a hoci vykonáva rôzne činy, nachádza sa v transcendentálnom postavení.

VERŠ 19: Človek, ktorého všetko úsilie je zbavené túžby po zmyslovom pôžitku, vlastní dokonalé poznanie. Učení vravia, že jeho plodonosnú činnosť spálil oheň dokonalého poznania.

VERŠ 20: Taký človek nie je pripútaný k plodom svojich činov, je trvale spokojný, nezávislý a nekoná s myšlienkou na odmenu, aj keď vykonáva mnoho činností.

VERŠ 21: Taký rozumný človek koná s dokonale ovládnutou mysľou a inteligenciou, vzdáva sa každého vlastníckeho pocitu k svojmu majetku a pracuje len pre najnutnejšie životné potreby. Vďaka takému počínaniu neupadá do hriechov a ich následkov.

VERŠ 22: Uspokojí sa so všetkým, čo príde samo od seba, je zbavený dualít, nikomu nezávidí a je rovnako pokojný pri úspechu i nezdare. Preto nie je nikdy pútaný, aj keď koná činy.

VERŠ 23: Činy človeka, ktorý nie je spútaný kvalitami hmotnej prírody a ktorého myslenie plne spočíva v transcendentálnom poznaní, sa celkom rozplynú v transcendencii.

VERŠ 24: Človek, ktorý je úplne pohrúžený vo vedomí Kṛṣṇu, iste dosiahne duchovné kráľovstvo, lebo sa podieľa na duchovných činnostiach, v ktorých obeť a obetný dar majú rovnakú absolútnu duchovnú povahu.

VERŠ 25: Niektorí yogīni dokonale uctievajú polobohov prinášaním rôznych obetí a iní prinášajú obete v ohni Najvyššieho Brahmanu.

VERŠ 26: Niektorí (čistí brahmacārīni) obetujú sluch a zmysly v ohni ovládnutej mysle a iní (usmernení hospodári) obetujú zmyslové predmety v ohni zmyslov.

VERŠ 27: Ďalší, ktorí sa usilujú o sebarealizáciu ovládaním mysle a zmyslov, obetujú činy všetkých svojich zmyslov a životného dychu v ohni ovládnutej mysle.

VERŠ 28: Niektorí sú osvietení obetovaním svojho hmotného majetku, skladajúc prísne sľuby, a iní podstupujú ťažké odriekanie dodržiavaním osemstupňovej yogy alebo štúdiom Ved, aby dosiahli transcendentálne poznanie.

VERŠ 29: Sú aj takí, ktorí sa oddávajú kontrole dýchania a obetujú výdych vdychu a vdych výdychu, aby tak napokon úplne zastavili dýchanie a zotrvali vo vnútornom tranze. A iní obmedzujú potravu a obetujú samotný výdych ako obeť.

VERŠ 30: Všetci tí, čo poznajú účel obetí, sa očistia od následkov hriešnych činov, a keď ochutnajú nektár z výsledkov obetí, povýšia sa do zvrchovanej, večnej existencie.

VERŠ 31: Ó, najlepší z Kuruovcov, bez obety nemôže nikto žiť šťastne ani v tomto svete alebo v tomto živote, nieto ešte v ďalšom.

VERŠ 32: Všetky tieto rôzne druhy obetí schvaľujú Vedy a všetky sa zrodili z rôznych činov. Keď im takto porozumieš, vyslobodíš sa.

VERŠ 33: Ó, hubiteľ nepriateľov, obeť konaná s poznaním je lepšia než obeť hmotného majetku, pretože všetky činy, ó, syn Pṛthy, i tak napokon vrcholia v transcendentálnom poznaní.

VERŠ 34: Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.

VERŠ 35: A keď takto spoznáš pravdu, neupadneš znovu do klamu. Pomocou tohoto poznania zistíš, že všetky živé bytosti nie sú ničím iným než časťami Najvyššieho, alebo inými slovami, že sú vo Mne.

VERŠ 36: Aj keby si bol pokladaný za najhriešnejšieho z hriešnikov, na lodi transcendentálneho poznania prekonáš oceán utrpenia.

VERŠ 37: Tak ako planúci oheň mení na popol všetko palivo, ó, Arjuna, tak aj oheň poznania spáli na popol všetky následky hmotných činov.

VERŠ 38: Na tomto svete nie je nič také vznešené a čisté ako transcendentálne poznanie. Toto poznanie je zrelým ovocím všetkého mysticizmu a ten, kto dosiahol dokonalosť v oddanej službe, sa z nej časom teší sám v sebe.

VERŠ 39: Veriaci človek pohrúžený v transcendentálnom poznaní a ovládajúci svoje zmysly čoskoro dosiahne najvyšší duchovný mier.

VERŠ 40: Ale nevedomí a neveriaci, ktorí pochybujú o zjavených písmach, si existenciu Boha neuvedomujú a poklesávajú. Pre pochybovačov niet šťastia ani v tomto svete, ani v budúcom.

VERŠ 41: Človek, ktorý oddane slúži, zriekajúc sa plodov svojich činov, a ktorý svoje pochybnosti rozťal transcendentálnym poznaním, je pevne umiestnený vo vlastnom „ja“. Preto nie je spútaný svojimi činmi, ó, dobyvateľ bohatstva.

VERŠ 42: Preto mečom poznania rozotni svoje pochybnosti, ktoré sa z nevedomosti zrodili v tvojom srdci, a ozbrojený yogou povstaň k boju, ó, Bharatovec.“