No edit permissions for Slovenčina

VERŠ 8

paritrāṇāya sādhūnāṁ
vināśāya ca duṣkṛtām
dharma-saṁsthāpanārthāya
sambhavāmi yuge yuge

paritrāṇāya — pre oslobodenie; sādhūnām — oddaných; vināśāya — pre odstránenie; ca — tiež; duṣkṛtām — ničomníkov; dharma — náboženské zásady; saṁsthāpana-arthāya — znovu upevniť; sambhavāmi — prichádzam; yuge — vek; yuge — za vekom.

Aby som oslobodil zbožných a zničil ničomníkov a aby som znovu upevnil náboženské zásady, zjavujem sa vek po veku.

Bhagavad-gītā definuje sādhua, svätca, ako človeka vedomého si Kṛṣṇu. Niekto môže vyzerať ako neznaboh, ale ak má všetky vlastnosti človeka vedomého si Kṛṣṇu, mali by sme pochopiť, že je sādhu. Naopak, duṣkṛtā je ten, kto o vedomie Kṛṣṇu nejaví záujem. Takíto naničhodníci, duṣkṛtovia, sú opísaní ako najhlúpejšie a najnižšie bytosti ľudského pokolenia, a to aj keby získali hoci najvyššie svetské vzdelanie. Na druhej strane ten, kto dokonale a s láskou a oddanosťou slúži Kṛṣṇovi, je sādhu, aj keď nie je vzdelaný alebo kultúrne vyspelý.

Pokiaľ ide o ateistov, nie je potrebné, aby ich prišiel zahubiť Najvyšší Pán osobne, ako to urobil s démonmi Rāvaṇom a Kaṁsom. Má veľa dokonalých prostriedkov, ktoré sú vhodné na zničenie démonov. Pán však prichádza hlavne kvôli tomu, aby upokojil Svojich čistých oddaných, ktorých démoni stále obťažujú. Démoni sú schopní oddaných obťažovať, aj keby patrili do ich vlastnej rodiny. Prahlād Mahārāja bol synom Hiraṇyakaśipua, ktorý ho veľmi prenasledoval. Rovnako Kṛṣṇových rodičov, Vasudevu a Devakī, prenasledoval Devakīin brat Kaṁsa, pretože sa im mal narodiť Kṛṣṇa. Śrī Kṛṣṇa sa zjavil skôr preto, aby oslobodil Devakī, než aby zabil Kaṁsu. Obidva činy však vykonal naraz. Preto sa v tomto verši hovorí, že Pán zostupuje v rôznych podobách ako avatār, aby oslobodil oddaných a vyhubil démonských ničomníkov.

V Caitanya-caritāmṛte (Madhya 20.263-264) Kṛṣṇadāsa Kavirāja zhŕňa základné vlastnosti inkarnácií:

sṛṣṭi-hetu yei mūrti prapañce avatare
sei īśvara-mūrti ‘avatāra’ nāma dhare

māyātīta paravyome sabāra avasthāna
viśve avatari’ dhare ‘avatāra’ nāma

„Boh zostupuje do tohto hmotného sveta v rôznych podobách, ktoré sa nazývajú avatāri alebo inkarnácie. Tieto Božie inkarnácie v skutočnosti sídlia v duchovnom svete, v Božom kráľovstve, ale keď zostúpia do hmotného sveta, aby tvorili, nazývajú sa avatāri.“

Existuje veľa rôznych avatārov, napríklad puruṣāvatāra, guṇāvatāra, līlāvatāra, śakty-āveśa avatāra, manvantara-avatāra a yugāvatāra, ktorí v danej dobe zostupujú v ľubovoľnej časti vesmíru. Kṛṣṇa je však pôvodný Pán a zdroj všetkých avatārov. Do tohto hmotného sveta zostupuje, aby splnil nesmiernu túžbu Svojich oddaných, ktorí Ho veľmi chcú vidieť pri Jeho neobyčajných zábavách vo Vṛndāvane. Preto hlavným účelom Kṛṣṇovho príchodu ako avatāra je potešiť Svojich čistých oddaných.

Kṛṣṇa hovorí, že prichádza v každom veku. To znamená, že prichádza aj vo veku Kali. V Śrīmad-Bhāgavatame sa uvádza, že vo veku Kali zostúpi ako Śrī Caitanya Mahāprabhu, aby šíril uctievanie Kṛṣṇu prostredníctvom saṅkīrtaṇového hnutia, teda spoločného spievania svätých Božích mien, a aby toto hnutie, o ktorom predpovedal, že sa rozšíri po celom svete, od mesta k mestu, od dediny k dedine, rozšíril po celej Indii. V Upaniṣadach, v Mahābhārate, v Śrīmad-Bhāgavatame a v iných vedskych písmach nie je Śrī Caitanya Mahāprabhu opísaný priamo ako Kṛṣṇova inkarnácia, ale ako skrytý avatāra. Kṛṣṇových oddaných veľmi priťahuje Caitanyovo saṇkīrtanové hnutie. Tento avatāra bezbožných nezabíja, ale ich Svojou bezpríčinnou milosťou vyslobodzuje.

« Previous Next »