VERŠ 1

Tu vidíme, že história Bhagavad-gīty má svoj počiatok v dávnej dobe, keď bola Bhagavad-gītā prednesená kráľom všetkých planét, počnúc vládcom Slnka. Hlavnou úlohou všetkých kráľov je chrániť obyvateľstvo, a preto musia panovníci porozumieť náuke Bhagavad-gīty, aby mohli ľudu vládnuť a ochraňovať ho pred zajatím hmotnej žiadostivosti. L̍udský život je určený na rozvíjanie duchovného poznania o našom večnom vzťahu k Najvyššej Božskej Osobnosti a vodcovia všetkých štátov a planét sú povinní odovzdať toto učenie svojím občanom v podobe vzdelania, kultúry a oddanosti. Inými slovami, je v ich rukách šíriť vedu o vedomí Kṛṣṇu, aby ľudia mohli využiť výhody tejto veľkej náuky a dosiahli úspech využitím príležitosti, ktorú ľudský život ponúka.

V súčasnej dobe je boh Slnka známy ako Vivasvān, kráľ Slnka, v ktorom majú svoj pôvod všetky planéty slnečnej sústavy. V Brahma-saṁhite (5.52) Brahmā hovorí:

„Uctievam Najvyššiu Božskú Osobnosť, Govindu (Kṛṣṇu), ktorý je pôvodnou osobou a na príkaz ktorého prijíma Slnko, kráľ všetkých planét, nesmiernu silu a žiaru. Slnko predstavuje Pánovo oko a na Jeho pokyn putuje po svojej obežnej dráhe.“

Slnko je kráľom všetkých planét a boh Slnka (Vivasvān) vládne slnečnej planéte, ktorá ovláda všetky ostatné planéty dodávaním tepla a svetla. Otáča sa na príkaz Kṛṣṇových pokynov. Pán Kṛṣṇa si Vivasvāna vybral za Svojho prvého žiaka, aby porozumel vede Bhagavad-gīty. Bhagavad-gītā preto nie je zbierkou špekulácií pre bezvýznamných svetských učencov, ale autoritatívnou knihou poznania zostupujúceho už od nepamäti.

V Mahābhārate (Śānti-parva 348.51-52) je história Gīty načrtnutá takto:

„Na začiatku Tretā-yugy predniesol Vivasvān túto vedu o vzťahu k Najvyššiemu otcovi ľudského pokolenia Manuovi. Manu ju potom odovzdal svojmu synovi Ikṣvākuovi, kráľovi Zeme a praotcovi raghuovskej dynastie, v ktorej sa zjavil Śrī Rāmacandra.“ Preto ľudstvo pozná Bhagavad-gītu už od dôb Mahārāja Ikṣvākua.

Teraz žijeme vo veku, zvanom Kali-yuga, ktorý trvá 432 000 rokov a z ktorého už 5 000 rokov uplynulo. Tomuto veku predchádzali Dvāpara-yuga, trvajúca 864 000 rokov, Treta-yuga (1 296 000 rokov) a Satya-yuga (1 728 000rokov). Manu prijal poznanie Bhagavad-gīty na začiatku Treta-yugy a vyložil ju svojmu synovi a žiakovi Mahārājovi Ikṣvākuovi, kráľovi Zeme, približne pred 2 165 000 rokmi (1 296 000 a 864 000 a 5 000). Éra jedného Manua trvá približne 305 300 000 rokov, z ktorých 120 400 000 už uplynulo. Keďže Śrī Kṛṣṇa predniesol Bhagavad-gītu Svojmu žiakovi, bohu Slnka Vivasvānovi, už pred Manuovým narodením, môžeme odhadnúť, že Bhagavad-gītā bola vyslovená minimálne pred 120 400 000 rokmi a v ľudskej spoločnosti je známa dva milióny rokov. Kṛṣṇa ju znovu predniesol Arjunovi asi pred päťtisíc rokmi. To je hrubý náčrt dejín Bhagavad-gīty podľa nej samotnej a podľa jej hovorcu Śrī Kṛṣṇu. Vivasvān bol zvolený, aby prijal túto múdrosť, pretože on je tiež kṣatriyom, a je praotcom všetkých kṣatriyov, ktorí sú potomkami boha Slnka, takzvaní sūrya-vaṁśa kṣatriyovia. Bhagavad-gītā je rovnako autentická ako Vedy, a keďže ju vyslovil samotný Pán, Najvyššia Božská Osobnosť, toto poznanie sa nazýva apauruṣeya (nadľudské). Preto musíme ju aj Vedy prijať bez svetského tlmočenia. Svetskí polemici môžu špekulovať nad Gītou, ako sa im zachce, lenže potom to už nie je pôvodná Bhagavad-gītā. Bhagavad-gītu treba prijať takú, aká je, a to v učeníckej postupnosti — Śrī Kṛṣṇa ju predniesol bohu Slnka, ten svojmu synovi Manuovi a on ju predložil Ikṣvākuovi.