VERŠ 33
śreyān dravya-mayād yajñāj
jñāna-yajñaḥ paran-tapa
sarvaṁ karmākhilaṁ pārtha
jñāne parisamāpyate
śreyān — lepšie; dravya-mayāt — hmotného majetku; yajñāt — než obeť; jñāna-yajñaḥ — obeť s poznaním; parantapa — ó, hubiteľ nepriateľov; sarvam — všetky; karma — činy; akhilam — všetky; pārtha — ó, syn Pṛthy; jñāne — v poznaní; parisamāpyate — vrcholia.
Ó, hubiteľ nepriateľov, obeť konaná s poznaním je lepšia než obeť hmotného majetku, pretože všetky činy, ó, syn Pṛthy, i tak napokon vrcholia v transcendentálnom poznaní.
Účelom všetkých obetí je dosiahnuť stav dokonalého poznania, vymaniť sa z hmotného utrpenia a nakoniec sa zapojiť do transcendentálnej láskyplnej služby Śrī Kṛṣṇovi. Za obeťami sa však skrýva isté tajomstvo, ktoré by mal človek poznať. Obete sa niekedy prejavujú v rôznych podobách, a to podľa viery obetujúceho. Obetujúceho, ktorého viera dosiahla štádium transcendentálneho poznania, treba považovať za pokročilejšieho než toho, kto obetuje iba hmotný majetok a nemá také poznanie. Kým človek nedosiahol poznanie, obete zostávajú na hmotnej úrovni a neprinášajú žiadny duchovný úžitok. Skutočné poznanie vrcholí vo vedomí Kṛṣṇu; to je najvyššie štádium transcendentálneho poznania, bez ktorého sú obete len hmotnými činnosťami. Len čo sa však taká činnosť povýši na úroveň transcendentálneho poznania, stane sa transcendentálnou. Podľa stavu vedomia obetujúceho sa obetné činy nazývajú karma-kāṇḍa (plodonosné činnosti) alebo jñāna-kāṇḍa (činnosti konané s túžbou poznať pravdu). Obete vykonané za účelom poznania sú lepšie než všetky ostatné.