VERŠ 23
śaknotīhaiva yaḥ soḍhuṁ
prāk śarīra-vimokṣaṇāt
kāma-krodhodbhavaṁ vegaṁ
sa yuktaḥ sa sukhī naraḥ
śaknoti — dokáže; iha eva — v tomto tele; yaḥ — ten, kto; soḍhum — čeliť; prāk — skôr; śarīra — telo; vimokṣaṇāt — opustí; kāma — túžby; krodha — hnev; udbhavam — pochádza z; vegam — popud; saḥ — on; yuktaḥ — v tranze; saḥ — on; sukhī — šťastný; naraḥ — človek.
Kto dokáže čeliť popudom hmotných zmyslov a odolávať náporom túžob a hnevu, skôr, než opustí telo, je v tomto svete správne umiestnený a šťastný.
Ak chce človek pevne a s istotou postupovať na ceste sebarealizácie, musí sa snažiť ovládať nátlak hmotných zmyslov. Ten, kto dokáže ovládať reč, hnev, myseľ, žalúdok, genitálie a jazyk, sa nazýva gosvāmī alebo svāmī. Takéto osobnosti vedú zdržanlivý život a plne ovládajú popudy zmyslov. Z neuspokojenia hmotných žiadostí pochádza hnev, čo dráždi myseľ, oči a hruď. Preto sa ich človek musí naučiť ovládať skôr, než opustí toto telo. Ten, kto to dokáže, je považovaný za sebarealizovaného a je v tomto stave šťastný. Povinnosťou transcendentalistu je snažiť sa neustále ovládať žiadostivosť a hnev.