VERŠ 3
jñeyaḥ sa nitya-sannyāsī
yo na dveṣṭi na kāṅkṣati
nirdvandvo hi mahā-bāho
sukhaṁ bandhāt pramucyate
jñeyaḥ — má byť pokladaný; saḥ — on; nitya — vždy; sannyāsī — človek, ktorý si odrieka; yaḥ — ktorý; na — nikdy; dveṣṭi — nenávidí; na — ani; kāṅkṣati — túži; nirdvandvaḥ — zbavený dualít; hi — istotne; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží; sukham — šťastne; bandhāt — z otroctva; pramucyate — celkom vyslobodený.
Človek, ktorý netúži po výsledkoch svojich činov a ani k nim nechová nenávisť, si naozaj odrieka. Taký človek, zbavený všetkých dualít, sa ľahko vymaní z hmotného otroctva a je celkom oslobodený, ó, bojovník mocných paží.
Ten, kto si je plne vedomý Kṛṣṇu, si vždy odrieka, pretože nepociťuje k plodom svojich činov nenávisť ani túžbu. Taký človek, ktorý sa celkom oddáva transcendentálnej láskyplnej službe Pánovi, má dokonalé poznanie, lebo pozná svoje večné postavenie vo vzťahu ku Kṛṣṇovi. Dobre vie, že Kṛṣṇa je celok a on je Jeho čiastočkou. Takéto poznanie je úplné, lebo je kvalitatívne i kvantitatívne správne. Predstava rovnocennosti s Kṛṣṇom je nesprávna, pretože časť sa nemôže rovnať celku. Poznanie, že človek je kvalitatívne rovnaký ako Kṛṣṇa, ale že kvantitatívne sa od Neho líši, je správne transcendentálne poznanie, ktoré vedie k tomu, že človek sa stáva úplným sám v sebe a niet ničoho, po čom by túžil, alebo čoho by naopak ľutoval. V jeho mysli niet dualít, lebo všetka jeho práca je určená pre Kṛṣṇovo potešenie. Keď sa takto človek zbaví všetkých dualít, je oslobodený už v tomto svete.