No edit permissions for Slovenčina

VERŠ 1

śrī-bhagavān uvāca
anāśritaḥ karma-phalaṁ
kāryaṁ karma karoti yaḥ
sa sannyāsī ca yogī ca
na niragnir na cākriyaḥ

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; anāśritaḥ — nezávisí; karma-phalam — na plodoch svojej práce; kāryam — povinné; karma — činy; karoti — robí; yaḥ — kto; saḥ — on; sannyāsīsannyāsīn; ca — tiež; yogī — yogīn; ca — tiež; na — nie; niḥ — bez; agniḥ — oheň; na — ani; ca — tiež; akriyaḥ — nerobí.

Vznešený riekol: „Pravý sannyāsīn a yogīn je ten, kto nelipne na plodoch svojho konania a robí to, čo treba vykonať, a nie ten, kto nezapáli oheň a je nečinný.

V tejto kapitole Śrī Kṛṣṇa vysvetľuje, že osemstupňová yoga je prostriedkom na ovládnutie mysle a zmyslov. Lenže pre obyčajných ľudí súčasného veku Kali je veľmi ťažké venovať sa tejto yoge. Napriek tomu, že táto kapitola osemstupňový systém yogy odporúča, Kṛṣṇa zdôrazňuje, že činnosti konané s mysľou uprenou naňho, karma-yoga, sú lepšie. Všetci na tomto svete pracujú, aby uživili rodinu a ochránili svoj majetok. Nik nepracuje bez sebeckej motivácie, či už osobnej alebo rozšírenej (v záujme ľudstva). Najvyššia dokonalosť znamená konať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, a nie kvôli pôžitku z plodov práce. Takto konať vo vedomí Kṛṣṇu je povinnosťou každej bytosti, lebo každá je čiastočkou Boha. Telesné orgány pracujú, aby uspokojili celé telo. Telesné údy nepracujú pre vlastné uspokojenie, ale pre uspokojenie tela ako celku. Podobne aj živá bytosť, ktorá koná pre uspokojenie najvyššieho celku, a nie pre osobné uspokojenie, je dokonalým sannyāsīnom, dokonalým yogīnom.

Niekedy si sannyāsīn môže myslieť, že sa oslobodil od všetkých hmotných povinností, a preto prestane vykonávať agnihotra-yajñu (obeť ohňom), ale v skutočnosti tak koná zo sebectva, lebo jeho cieľom je splynúť s neosobným Brahmanom. Také želanie je síce na vyššej úrovni než hmotné želanie, ale aj ono je motivované sebecky. Podobne aj yogīn, mystik, ktorý vykonáva aṣṭānga-yogu s privretými očami a ktorý zanechal všetky hmotné činnosti, túži po osobnom uspokojení. Naopak bhakti-yogīn má jediný cieľ: uspokojiť najvyšší celok bez akejkoľvek sebeckosti. Meradlom jeho úspechu je Kṛṣṇova spokojnosť, a preto je dokonalým sannyāsīnom alebo dokonalým yogīnom. Śrī Caitanya Mahāprabhu nám vo Svojich modlitbách dáva dokonalý príklad odriekania:

na dhanaṁ na janaṁ na sundarīṁ
kavitāṁ vā jagad-īśa kāmaye
mama janmani janmanīśvare
bhavatād bhaktir ahaitukī tvayi

„Ó, všemocný Pane, netúžim po bohatstve a prekrásnych ženách, nechcem mať ani žiadnych stúpencov. Túžim jedine po bezpríčinnej oddanej službe Tebe, zrodenie za zrodením.“

« Previous Next »