VERŠ 24
agnir jyotir ahaḥ śuklaḥ
ṣaṇ-māsā uttarāyaṇam
tatra prayātā gacchanti
brahma brahma-vido janāḥ
agniḥ — oheň; jyotiḥ — svetlo; ahaḥ — vo dne; śuklaḥ — počas svetlých štrnástich dní; ṣaṭ-māsāḥ — v šiestich mesiacoch; uttara-ayanam — keď Slnko putuje na severnej strane; tatra — tam; prayātāḥ — tí, ktorí odchádzajú; gacchanti — idú; brahma — do absolútna; brahma-vidaḥ — tí, ktorí poznajú absolútno; janāḥ — osoby.
Ak ľudia poznajúci Najvyšší Brahman odchádzajú zo sveta v dobe ovplyvnenej bohom ohňa, za svetla, v priaznivom okamihu dňa, počas štrnástich dní dorastania Mesiaca a šiestich mesiacov, keď Slnko putuje na sever, dosiahnu Brahman.
V tomto verši je zmienka o ohni, svetle, dni a Mesiaci. Mali by sme vedieť, že tieto elementy ovládajú jednotliví polobohovia, ktorí umožňujú putovanie duše. V momente smrti sa jīva s pomocou mysle premiestni na miesto jej ďalšieho života. Keď chtiac-nechtiac opustí telo v horeuvedenom čase, môže prísť do neosobného brahmajyoti. Mystici, ktorí sú pokročilí v yoge, si môžu vybrať vhodný čas a miesto na opustenie tela. Späť do kolobehu životov sa nevrátia ani tí, ktorí túto schopnosť nemajú, ale zomrú náhodou v priaznivom okamihu. Inak je takmer isté, že sa budú musieť vrátiť. Čistí oddaní vedomí si Kṛṣṇu sa však nemusia obávať, že by sa museli vrátiť do hmotného sveta, aj keď opustia telo v nepriaznivej chvíli, chtiac či nechtiac.