VERŠ 17
pitāham asya jagato
mātā dhātā pitāmahaḥ
vedyaṁ pavitram oṁ-kāra
ṛk sāma yajur eva ca
pitā — otec; aham — Ja; asya — tohoto; jagataḥ — vesmír; mātā — matka; dhātā — udržovateľ; pitāmahaḥ — praotec; vedyam — čo treba vedieť; pavitram — čo očisťuje; oṁ-kāra — slabika oṁ; ṛk — Ṛg Veda; sāma — Sāma Veda; yajuḥ — Yajur Veda; eva — tiež; ca — a.
Ja som otcom tohoto vesmíru, matkou, stvoriteľom a praotcom. Som tým, čo má byť poznané, čo očisťuje a som slabikou oṁ. Ja som Ṛg Veda, Sāma Veda a Yajur Veda.
Celé vesmírne stvorenie — pohyblivé či nehybné — je prejavením rôznych Kṛṣṇových energií. V hmotnom svete sa vytvárajú vzťahy medzi rôznymi živými bytosťami, Kṛṣṇovými čiastočkami, ktoré patria do Jeho vnútornej energie, no pod vplyvom prakṛti (hmotnej energie) sa nám niektoré z nich javia ako náš otec, matka, starý otec, stvoriteľ atď. Tak či onak, živé bytosti, ktoré sa nám javia ako otec či matka, nie sú v skutočnosti nik iný ako Kṛṣṇa. Slovo dhātā v tomto verši znamená „stvoriteľ“. Nielen náš otec či matka sú Kṛṣṇovými čiastočkami, ale aj ich „stvoritelia“ — starý otec a stará mama atď., sú Kṛṣṇa. Každá živá bytosť je neoddeliteľnou súčasťou Kṛṣṇu, a ako taká je teda Kṛṣṇa.
Cieľom všetkých Ved je Kṛṣṇa. Všetko, čo sa chceme naučiť z Ved, je spôsob, ako postupne pochopiť Kṛṣṇu. Kṛṣṇa je v prvom rade tým, kto nám pomôže očistiť naše pôvodné postavenie. Živá bytosť, ktorá túži po osvojení si všetkých vedskych zásad, je neoddeliteľnou súčasťou Kṛṣṇu, a ako taká je tiež Kṛṣṇa. Aj transcendentálna zvuková vibrácia oṁ, ktorá je známa ako praṇava a ktorá je obsiahnutá vo všetkých vedskych mantrách, je Kṛṣṇa. Keďže praṇava alebo oṁkāra má dôležité miesto vo chválospevoch vedskych písiem (Sāma, Yajur, Ṛg a Atharva), je zrejmé, že predstavuje Kṛṣṇu.