VERŠ 3

Tento verš hovorí, že neveriaci nemôžu vykonávať oddanú službu. Viera sa dá získať v spoločnosti oddaných. Niektorí ľudia nanešťastie v Boha neveria, hoci mali možnosť počuť dôkazy vedskych písiem od veľkých autorít. Zdráhajú sa vykonávať oddanú službu z celého srdca. Viera je teda najdôležitejší prvok pre pokrok v duchovnom živote. V Caitanya-caritāmṛte sa píše, že viera je stopercentné presvedčenie, že človek môže dosiahnuť najvyššiu dokonalosť jednoduchým slúžením Najvyššiemu Pánovi, Śrī Kṛṣṇovi. To je ozajstná viera. V Śrīmad-Bhāgavatame (4.31.14) sa uvádza:

„Zalievaním koreňa stromu budú uspokojené všetky jeho konáre, vetvičky a lístky a dodávaním potravy žalúdku budú uspokojené všetky telesné zmysly. Vykonávaním oddanej služby Najvyššiemu Pánovi uspokojíme všetkých polobohov a všetky živé bytosti.“ Po pozornom prečítaní Bhagavad-gīty by sme mali dospieť k okamžitému záveru: mali by sme zanechať všetky zbytočné činnosti a prijať oddanú službu Najvyššiemu Pánovi, Kṛṣṇovi, Božskej Osobnosti. Keď sme presvedčení o tejto životnej filozofii, nazýva sa to viera.

Vedomie Kṛṣṇu je rozvíjaním tejto viery. L̍udia vedomí si Kṛṣṇu sa dajú rozdeliť na tri skupiny. Do tretej skupiny patria tí, ktorí nemajú vieru a oddanú službu vykonávajú len povrchne. Na najvyššiu dokonalú úroveň sa nikdy nemôžu dostať a veľmi pravdepodobné, že po nejakom čase oddanú službu zanechajú, pretože bez úplného presvedčenia a viery je pre nich veľmi ťažké pokračovať vo vedomí Kṛṣṇu, aj keď nejakú službu vykonávajú. Z praktických skúseností vidíme, že niektorí ľudia prišli do hnutia Hare Kṛṣṇa s nejakými postrannými úmyslami, a len čo si ekonomicky polepšili, zanechali oddanú službu a vrátili sa k predchádzajúcemu spôsobu života. Pokrok vo vedomí Kṛṣṇu môže urobiť iba človek s vierou. Do prvej skupiny patria tí, ktorí majú pevnú vieru a sú dokonale oboznámení s literatúrou pojednávajúcou o oddanej službe. Tí, čo príliš nerozumejú svätým písmam, ale s dobrou vôľou prijali službu Kṛṣṇovi, čiže kṛṣṇa-bhakti s presvedčením, že to je najlepšia cesta, patria do druhej skupiny. Sú teda nad treťou skupinou ľudí, ktorí nemajú ani vieru ani znalosti písiem, ale ktorí sa snažia nasledovať oddaných a byť v ich spoločnosti. Týmto ľuďom sa môže stať, že odpadnú, ale ak sa dostanú na druhý stupeň, zostanú pri oddanej službe. Pre oddaného prvého stupňa nejestvuje možnosť poklesnutia. Prvotriedny oddaný zaiste urobí taký pokrok, že napokon dosiahne dokonalosť. L̍udia v tretej skupine veria, že oddaná služba je veľmi dobrá, hoci nemajú vedomosti o Kṛṣṇovi sprostredkované písmami, ako je Śrīmad-Bhāgavatam a Bhagavad-gītā. Niekedy týchto oddaných nepriaznivo ovplyvní karma-yoga a jñāna-yoga, no len čo tieto sklony odstránia, stanú sa z nich druho alebo prvotriedni Kṛṣṇovi oddaní. V jedenástom speve Śrīmad-Bhāgavatamu sú opísané tri vývojové stupne viery v Kṛṣṇu a puto ku Kṛṣṇovi prvej, druhej a tretej triedy. Niekedy sa môže stať, že ľudia, ktorí vykonávajú oddanú službu bez vnútorného zapálenia, zistia, že táto cesta je veľmi ťažká, pretože nemajú vieru, ani keď počuli o Kṛṣṇovi a prednostiach oddanej služby. Myslia si, že je to len vychvaľovanie. Takí ľudia majú veľmi malú nádej, že dosiahnu dokonalosť. Viera je preto veľmi dôležitá pri vykonávaní oddanej služby.