VERŠ 19
sa ghoṣo dhārtarāṣṭrāṇāṁ
hṛdayāni vyadārayat
nabhaś ca pṛthivīṁ caiva
tumulo ’bhyanunādayan
saḥ — táto; ghoṣaḥ — vibrácia; dhārtarāṣṭrāṇām — Dhṛtarāṣṭrových synov; hṛdayāni — srdcia; vyadārayat — otriasala; nabhaḥ — nebo; ca — tiež; pṛthivīm — zemou; ca — tiež; eva — istotne; tumulaḥ — strašný; abhyanunādayan — rozoznela.
Trúbenie všetkých týchto rôznych lastúr začalo byť ohlušujúce. Otriasalo oblohou i zemou a rozochvievalo srdcia Dhṛtarāṣṭrových synov.
Nikde nenájdeme zmienku o tom, že by Bhīṣmovo zadutie alebo zadutie niekoho iného na Duryodhanovej strane nejako otriaslo srdcami bratov Pāṇḍuovcov. V tomto verši sa však vraví, že mohutný hluk lastúr zo strany Pāṇḍuovcov rozochvieval srdcia Dhṛtarāṣṭrových synov. Bratia Pāṇḍuovci plne dôverovali Śrī Kṛṣṇovi. Kto hľadá útočisko u Najvyššieho Pána, nemusí sa ničoho obávať ani uprostred najväčšej pohromy.