VERŠ 20
atha vyavasthitān dṛṣṭvā
dhārtarāṣṭrān kapi-dhvajaḥ
pravṛtte śastra-sampāte
dhanur udyamya pāṇḍavaḥ
hṛṣīkeśaṁ tadā vākyam
idam āha mahī-pate
atha — potom; vyavasthitān — umiestnený; dṛṣṭvā — hľadiac na; dhārtarāṣṭrān — Dhṛtarāṣṭrových synov; kapi-dhvajaḥ — ten, ktorého vlajka je označená znakom Hanumāna; pravṛtte — práve, keď sa chystal; śastra-sampāte — vystreliť šípy; dhanuḥ — luk; udyamya — pozdvihol; pāṇḍavaḥ — Pāṇḍuov syn (Arjuna); hṛṣīkeśam — Kṛṣṇu; tadā — v tejto chvíli; vākyam — slovami; idam — týmito; āha — oslovil; mahī-pate — ó, kráľ.
Ó, kráľ, Arjuna, syn Pāṇḍuov, na svojom bojovom voze nesúcom vlajku so znakom Hanumāna v tejto chvíli pozdvihol svoj luk, aby sa pripravil vystreliť šípy. Pozrel sa na Dhṛtarāṣṭrových synov zoradených vo vojenskom šíku a potom oslovil Śrī Kṛṣṇu nasledujúcimi slovami.“
Boj sa mal práve začať. Z predchádzajúceho verša môžeme porozumieť, že Dhṛtarāṣṭrovi synovia boli viac-menej zhrození neočakávaným usporiadaním vojenských šíkov bratov Pāṇḍuovcov, ktorých na bojisku viedol samotný Pán. Znak Hanumāna na vlajke Arjunovho bojového vozu je ďalším znamením víťazstva, pretože Hanumān pomohol Najvyššiemu Pánovi, Śrī Rāmovi, v boji proti Rāvaṇovi, z ktorého vyšiel Rāmacandra víťazne. Teraz boli Rāma i Hanumān prítomní na Arjunovom voze, aby mu poskytli pomoc. Śrī Kṛṣṇa je samotný Rāmacandra a všade, kde je Rāma, tam je aj Jeho večná spoločníčka Sītā, bohyňa šťastia, a Jeho večný spoločník Hanumān. Arjuna preto nemal žiadny dôvod, aby sa bál akéhokoľvek nepriateľa. Bol tu Pán zmyslov, Kṛṣṇa, aby ho osobne viedol. Tieto priaznivé podmienky, ktoré Kṛṣṇa pripravil pre svojho oddaného, zaručovali Arjunovi isté víťazstvo.