VERŠ 30
na ca śaknomy avasthātuṁ
bhramatīva ca me manaḥ
nimittāni ca paśyāmi
viparītāni keśava
na — ani; śaknomi — som schopný; avasthātum — ostať; bhramati — zabúdam; iva — pretože; ca — a; me — moja; manaḥ — myseľ; nimittāni — znamená; ca — tiež; paśyāmi — predvídam; viparītāni — pravý opak; keśava — ó, hubiteľ démona Keśīho (Kṛṣṇa).
Nemôžem tu už dlhšie stáť, zabúdam sa a moja myseľ blúdi. Predvídam iba nešťastie, ó, Kṛṣṇa, hubiteľ démona Keśīho.
Arjuna už nemohol na bojisku dlhšie vydržať. Od slabosti zabúdal na svoje postavenie. Príliš silné putá k hmotným veciam privádzajú človeka do strachu a zmätku. Aj v Śrīmad-Bhāgavatame (11.2.37) je potvrdené, že bojazlivosť a strata psychickej rovnováhy sa prejavuje u ľudí, ktorí sú príliš ovplyvnení hmotnými okolnosťami (bhayaṁ dvitīyābhini-veśataḥ syāt). Arjuna predvídal iba nešťastie, a aj keby nad nepriateľom zvíťazil, nebol by šťastný. Slová nimittāni a viparītāni sú v tomto verši významné. Keď človek očakáva iba nešťastie, nech už robí hocičo, položí si otázku: „Prečo tu vlastne som?“ Každý sa stará sám o seba, o svoje blaho, a nikto nejaví záujem o Najvyššiu Bytosť. Z Kṛṣṇovej vôle prejavil Arjuna známky nevedomosti ohľadne svojho pravého záujmu. Náš skutočný záujem spočíva vo Viṣṇuovi, v Kṛṣṇovi. Podmienené duše však na to zabúdajú, a preto trpia hmotnými bolesťami. Arjuna si myslel, že aj keby v boji zvíťazil, čakal by ho zas len zármutok.