VERŠ 21
ādityānām ahaṁ viṣṇur
jyotiṣāṁ ravir aṁśumān
marīcir marutām asmi
nakṣatrāṇām ahaṁ śaśī
ādityānām — z Ādityov; aham — som; viṣṇuḥ — Najvyšší Pán; jyotiṣām — zo svetelných zdrojov; raviḥ — Slnko; aṁśu-mān — žiarivý; marīciḥ — Marīci; marutām — z Marutov; asmi — som; nakṣatrāṇām — z hviezd; aham — som; śaśī — Mesiac.
Medzi Ādityami som Viṣṇu, zo svetelných zdrojov som žiarivým Slnkom, medzi Marutami som Marīci a Mesiac medzi hviezdami.
Kṛṣṇa je najvýznamnejší z dvanástich Ādityov. Zo svetelných zdrojov žiariacich na oblohe je najdôležitejšie Slnko a v Brahma-saṁhite sa píše, že Slnko je oko Najvyššieho Pána. Vo vesmíre veje päťdesiat rôznych druhov vetra, ktorým vládne Kṛṣṇov predstaviteľ, poloboh Marīci.
Mesiac je spomedzi hviezd najjasnejší, a preto predstavuje Kṛṣṇu. Z tohoto verša vyplýva, že aj Mesiac je hviezda. Hviezdy, ktoré sa ligocú na oblohe, odrážajú svetlo Slnka. Slnko je len jedno a Mesiac a ostatné planéty svietia odrazeným svetlom Slnka. Vzhľadom na to, že sa v tomto verši Bhagavad-gīty naznačuje, že Mesiac je jednou z hviezd, ligotajúce sa hviezdy nie sú slnká, ale sú podobné Mesiacu.