VERŠ 19
anādi-madhyāntam ananta-vīryam
ananta-bāhuṁ śaśi-sūrya-netram
paśyāmi tvāṁ dīpta-hutāśa-vaktraṁ
sva-tejasā viśvam idaṁ tapantam
anādi — bez počiatku; madhya — bez stredu; antam — alebo konca; ananta — nekonečný; vīryam — nádhera; ananta — nekonečné; bāhum — ramená; śaśi — Mesiac; sūrya — Slnko; netram — oči; paśyāmi — vidím; tvām — Ťa; dīpta — planúci; hutāśa-vaktram — oheň vychádzajúci z Tvojich úst; sva-tejasā — Tvoju žiaru; viśvam — vesmír; idam — tento; tapantam — spaľuješ.
Si bez počiatku, stredu či konca. Tvoja sláva je nekonečná. Máš nespočetne mnoho rúk, a Slnko a Mesiac sú Tvoje oči. Vidím Ťa s planúcim ohňom vychádzajúcim z Tvojich úst, spaľujúceho celý tento vesmír Tvojím vlastným jasom.
Šesť vznešených vlastností Najvyššej Božskej Osobnosti nemá konca. Tu, ako aj na mnohých ďalších miestach, sa niektoré veci znovu opakujú, no opätovné ospevovanie Kṛṣṇovej nádhery a slávy sa podľa písiem nepokladá za literárny poklesok. Hovorí sa, že človek sa znovu a znovu opakuje vtedy, keď je zmätený, v úžase alebo v hlbokej extáze. To však nie je chyba.