VERŠ 37
kasmāc ca te na nameran mahātman
garīyase brahmaṇo ’py ādi-kartre
ananta deveśa jagan-nivāsa
tvam akṣaraṁ sad-asat tat paraṁ yat
kasmāt — prečo; ca — tiež; te — k Tebe; na — nie; nameran — mali by preukazovať; mahā-ātman — ó, Všemocný; garīyase — ktorí sú lepší; brahmaṇaḥ — než Brahmā; api — čokoľvek; ādi-kartre — najvyšší stvoriteľ; ananta — ó, nekonečný; deva-īśa — ó, Bože bohov; jagat-nivāsa — ó, útočisko vesmíru; tvam — si; akṣaram — nezanikajúci; sat-asat — príčina a následok; tat param — transcendentálny; yat — pretože.
Ó, Všemocný, ktorý prevyšuješ i Brahmu, si pôvodný stvoriteľ. Ó, nekonečný, niet dôvodu, prečo by Ťa neuctievali. Ó, Bože bohov, útočisko vesmíru! Si príčinnou všetkých príčin, Si nepremožiteľný zdroj, transcendentálny voči tomuto hmotnému stvoreniu.
Týmto preukazovaním úcty Arjuna naznačuje, že Kṛṣṇu by mali uctievať všetci. Je všadeprítomný a je Dušou všetkých duší. Arjuna oslovil Kṛṣṇu mahātmā, čo znamená „najušľachtilejší a nekonečný“. Ananta značí, že nejestvuje nič, čo by nespadalo pod vplyv energií Najvyššieho Pána. Slovo deveśa značí, že prevyšuje a ovláda všetkých polobohov. Je útočiskom vesmíru. Arjuna tiež uvažoval, že je správne, aby všetky dokonalé živé bytosti a mocní polobohovia preukazovali Kṛṣṇovi hlbokú úctu, pretože nik nie je mocnejší ako On. Upozornil najmä na to, že Kṛṣṇa prevyšuje aj Brahmu, pretože ho stvoril. Brahmā sa narodil z lotosového kvetu, ktorý vyrastá z pupku Garbhodakaśāyī Viṣṇua. Garbhodakaśāyī Viṣṇu je Kṛṣṇovou plnou expanziou, a preto musí ako Brahmā, tak i Śiva zrodený z Brahmu, ako aj všetci polobohovia pokorne uctievať Kṛṣṇu. V Śrīmad-Bhāgavatame sa uvádza, že Śiva, Brahmā a ostatní polobohovia uctievajú Najvyššieho Pána. Slovo akṣaram je veľmi dôležité, pretože tento hmotný svet je podmienený zániku, zatiaľ čo Kṛṣṇa ho prevyšuje a nie je ním ovplyvnený. V hmotnej prírode stojí nad všetkými podmienenými dušami a nad celým vesmírnym prejavením, pretože je príčinou všetkých príčin a všemocným Pánom.