KAPITOLA DVANÁSTA

VERŠ 1: Arjuna sa spýtal: „Považuješ za najdokonalejších tých, ktorí Ti oddane a svedomite slúžia, alebo tých, ktorí uctievajú neosobný, neprejavený Brahman?“

VERŠ 2: Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Za najdokonalejších považujem tých, ktorí Ma neustále uctievajú s veľkou a transcendentálnou vierou a ktorých myseľ je upretá na Moju osobnú podobu.

VERŠE 3 – 4: No aj tí, ktorí uctievajú neprejavené, zmyslami nepostihnuteľné, všeprestupujúce, nepochopiteľné, nemenné, pevné, nehybné — neosobné poňatie Absolútnej Pravdy — ovládaním zmyslov a tým, že s každým konajú rovnako, pracujúc pre blaho všetkých, Ma nakoniec dosiahnu.

VERŠ 5: Robiť pokroky je veľmi ťažké pre tých, ktorých myseľ lipne na neprejavenom, neosobnom aspekte Najvyššieho. Táto cesta je vždy neľahká pre tých, čo sú v zajatí tela.

VERŠE 6 – 7: No tých, ktorí Ma uctievajú a zasvätili Mi všetky svoje činy, ktorí sa Mi bez odchýlenia odovzdávajú, vždy o Mne rozjímajú a oddane Mi slúžia s mysľou na Mňa upretou, ó, syn Pṛthy, čoskoro oslobodím z oceánu zrodenia a smrti.

VERŠ 8: Upriam na Mňa svoju myseľ a celú svoju inteligenciu zamestnaj rozjímaním o Mne, Najvyššej Božskej Osobnosti. Tak budeš vo Mne neustále spočívať; o tom niet pochybností.

VERŠ 9: Môj milý Arjuna, ó, dobyvateľ bohatstva, ak na Mňa nedokážeš upnúť svoju myseľ, dodržiavaj regulatívne zásady bhakti-yogy. Takto rozvinieš túžbu ku Mne dospieť.

VERŠ 10: Ak nedokážeš dodržiavať zásady bhakti-yogy, pokús sa pre Mňa aspoň pracovať, pretože takým konaním pre Mňa, dosiahneš dokonalosti.

VERŠ 11: A ak nedokážeš konať s týmto vedomím, zriekni sa plodov svojej práce a pokús sa pohrúžiť do vlastného ja.

VERŠ 12: Ak ani tak nedokážeš konať, zamestnaj sa rozvíjaním poznania. Lepšia než poznanie je však meditácia, a ešte lepšie ako meditácia je zrieknutie sa plodov práce, pretože takým odriekaním dosiahneš vnútorný pokoj mysle.

VERŠE 13 – 14: Kto je zbavený závisti a je láskavým priateľom všetkých živých tvorov, kto sa nepovažuje za vlastníka a je zbavený falošného ega, kto zachováva pokoj ako v šťastí, tak aj v nešťastí, kto je znášanlivý, vždy spokojný, sebaovládnutý a s odhodlanosťou sa venuje oddanej službe s mysľou a inteligenciou na Mňa upretou, taký oddaný je Mi veľmi drahý.

VERŠ 15: Ten, kto nikoho neprivádza do ťažkostí, koho nikto nerozruší a kto zachováva pokoj ako v šťastí, tak i v nešťastí, strachu i strasti, je Mi veľmi drahý.

VERŠ 16: Môj oddaný je Mi veľmi drahý, pretože nezávisí od bežných udalostí, je čistý, skúsený, zbavený útrap a bolesti a netúži po plodoch svojej práce.

VERŠ 17: Kto sa neuchyľuje k radosti ani k smútku, kto nenarieka a po ničom netúži a kto sa zrieka dobrého i zlého, taký oddaný je Mi veľmi drahý.

VERŠE 18 – 19: Veľmi drahý je Mi ten, kto sa chová rovnako k priateľovi i nepriateľovi, koho sa nedotkne pocta ani potupa, páľava či chlad, šťastie či nešťastie, chvála či pohana, kto sa nestýka so zlou spoločnosťou, je vždy mlčanlivý, so všetkým spokojný, kto sa nestará o strechu nad hlavou a je pevný v poznaní o oddanej službe.

VERŠ 20: Nadovšetko sú Mi milí tí, ktorí naplnení vierou kráčajú odvekou cestou oddanej služby a Mňa si zvolili za svoj najvyšší cieľ.“