VERŠ 15
yasmān nodvijate loko
lokān nodvijate ca yaḥ
harṣāmarṣa-bhayodvegair
mukto yaḥ sa ca me priyaḥ
yasmāt — pre ktorého; na — nikdy; udvijate — znepokojené; lokaḥ — ľudia; lokāt — ľudia; na — nikdy; udvijate — rozrušený; ca — tiež; yaḥ — tí, ktorí; harṣa — nešťastie; amarṣa — šťastie; bhaya — strach; udvegaiḥ — úzkosť; muktaḥ — vyslobodenie; yaḥ — tí, ktorí; saḥ — ktokoľvek; ca — tiež; me — Mne; priyaḥ — drahý.
Ten, kto nikoho neprivádza do ťažkostí, koho nikto nerozruší a kto zachováva pokoj ako v šťastí, tak i v nešťastí, strachu i strasti, je Mi veľmi drahý.
V tomto verši sa uvádzajú niektoré z ďalších vlastností oddaného. Oddaný nikoho neznepokojuje, neohrozuje a nikoho neprivádza do ťažkostí. Nikoho neznepokojuje, pretože je ku všetkým láskavý. Aj keby sa ho niekto snažil vyprovokovať, nerozruší ho to. Kṛṣṇovou milosťou sa dostane na takú úroveň, že ho vonkajšie popudy viac nedokážu znepokojiť. Žiadne hmotné okolnosti ho v skutočnosti nemôžu ovplyvniť, pretože je neustále zamestnaný v oddanej službe s mysľou upretou na Kṛṣṇu. Zato materialistu obyčajne potešia veci, ktoré uspokojujú jeho zmysly a telo, no len čo zistí, že druhí majú lepšie podmienky na zmyslový pôžitok než on, je nešťastný a závistivý. Má strach, keď očakáva pomstu od svojho nepriateľa, a je skľúčený, ak sa mu nedarí v práci. Oddaný sa však zachováva transcendentálne vo všetkých podobných situáciách, a preto je Kṛṣṇovi veľmi drahý.