VERŠ 14

Nadduša býva prirovnávaná k Slnku, ktoré vyžaruje svoje nekonečné lúče na všetky strany. Jej podoba je všeprenikajúca a jestvujú v Nej všetky živé bytosti, počnúc prvým veľkým učiteľom Brahmom a končiac malilinkým mravcom. Jestvuje nespočetné množstvo hláv, nôh, rúk a očí a nespočetné množstvo živých bytostí. Všetci jestvujú v Nadduši a vďaka nej. Preto je všeprenikajúca. Individuálna duša však nemôže povedať, že má svoje ruky, nohy a oči všade. To je nemožné. Ak zastávame názor, že duša si nie je vedomá toho, že má svoje ruky a nohy na všetkých stranách, pretože je prekrytá nevedomosťou, potom si protirečíme. Znamená to, že individuálna duša nemôže byť zvrchovaná, ak je podmienená hmotnou prírodou. Najvyšší sa od individuálnej duše líši. Najvyšší Pán môže Svojou rukou dosiahnuť kamkoľvek, individuálna duša to nedokáže. Kṛṣṇa hovorí v Bhagavad-gīte, že ak Mu niekto obetuje kvet, ovocie alebo trochu vody, prijme to. Keď je Kṛṣṇa tak ďaleko, ako je to možné? To je Pánova všemohúca sila. Aj keď sa nachádza vo Svojom sídle, ktoré je od tejto planéty nesmierne vzdialené, môže natiahnuť ruku a prijať, čo Mu bolo obetované. V Brahma-saṁhite (5.37) sa uvádza: goloka eva nivasaty akhilātma-bhūtaḥ. „Najvyšší Pán je neustále pohrúžený do Svojich zábav na Svojej transcendentálnej planéte, a predsa je všadeprítomný.“ Individuálna duša nemôže tvrdiť, že je všadeprítomná. Tento verš preto neopisuje individuálnu dušu, ale Najvyššiu Dušu, Božskú Osobnosť.